Reformačný odkaz

                      Reformačný odkaz

Zvesť pravdy Tvojej, Bože,
ráčils‘ nám zachovať
a ako otcom naším
i nám dáš zvestovať.
Ó, daj, nech ako oni
i my tak v nadšení
túžime po tej pravde
a večnom spasení!  Amen (M.R.)

Ef 2, 8 – 9:

“Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; (9) nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.” Amen

   Bohumilí kresťania, bratia a sestry!

   Ako mocné údery kladiva znejú nám dnes opakovane slová apoštola Pavla: “Lebo milosťou ste spasení !”

    Je to prekvapujúci, nečakaný, ale s radosťou vítaný hlas v srdci každého človeka, ktorý túži po večnom spoločenstve s Pánom Bohom, Otcom, Synom a Duchom Svätým a po spoločenstve večného života so všetkými spasenými. “Milosťou ste spasení” – napísal apoštol Pavel efezským kresťanom, aby ich povzbudil, potešil a utvrdil v pravej viere. Je to zvolanie, ktoré zneje spolu s  ozvenou tých úderov, na ktoré dnes spomína a myslí celý evanjelický svet, pri (xxx) výročí Lutherovej reformácie.

    Pre mnohých evanjelikov je toto pamätné vystúpenie Dr.M.Luthera spojené s jeho kritikou “niečoho”, alebo s bojom “proti niečomu” – najmä s kritikou predávania odpustkov.

   Nespomínali by sme však správne a dobre, ak by sme zabudli, že Luther horlil svojim zápasom najmä “za niečo”. Horlil za to isté, čo hlásal už apoštol Pavel. Zvestoval tú istú zvesť, ktorú hlásali už proroci. Hlásal ju najmä sám Pán Ježiš svojím slovom a dielom dokonanom na kríži. Zvesť evanjelia potom ohlasovali svetu aj ostatní apoštolovia. Apoštol Peter vo svojom prvom liste píše:

”…vykúpení ste boli nie porušiteľnými vecami, striebrom, alebo zlatom, ale drahou krvou nevinného a nepoškvrneného Baránka, Krista,…( 1 Pt 1, 18b – 19). Cituje tiež slová proroka Izaiáša: ”Ajhľa, kladiem na Sione uhoľný kameň, vyvolený, vzácny, a kto verí v Neho, nebude zahanbený” (Iz 28, 16). Apoštol Ján podobne upozorňuje kresťanov: “Viďte, akú lásku dal nám Otec, aby sme sa menovali dietkami Božími; a nimi sme”. (1 J 3, 1) Apoštol Jakub podobne svedčí:”…s tichosťou prijímajte vštepované slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše”.(Jk 1,21)

   Pod spásou môžeme myslieť a rozumieť skutočne to najväčšie dobro a najkrajší život, to “čo ľudské oko nevidelo, ucho nepočulo a do srdca ľudského nevstúpilo”. Spasenie znamená záchranu pre večný život a večné spoločenstvo s Pánom Bohom. 

     Tento cieľ sa v reformácii vyjadroval najmä Pavlovými slovami ako “ospravedlnenie hriešneho človeka”. Znamená odstránenie hriechu z duše človeka z Božej milosti skrze Krista a Jeho zásluhy. Evanjelium je radostnou správou o tomto Božom konaní, ktoré sa už stalo a je zasľúbením, ktoré platí pre každého v Krista Pána veriaceho. Keďže sa tak stalo zdarma, z púhej Božej milosti skrze Kristove zásluhy, my sa môžeme a máme spoľahnúť na tento sľub s plnou istotou. Preto apoštol Pavel opakovane hovorí: “Z milosti ste spasení skrze vieru”. 

     Keďže k tejto radostnej správe apoštol Pavel dokladá aj ďalšie uistenie: “A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil”, Luther a naše Symbolické knihy ( 4.čl.AV) správne interpretujú toto Božie dielo, keď hovoria, že sme spasení jedine z milosti, skrze Krista, vierou v Neho spasení. S touto pravdou “stojíme i padáme”.

    Ak by sme my, alebo ktokoľvek z ľudí chceli k tomuto Božiemu dielu a daru pridávať niečo z nás, alebo sa spoliehať na naše ľudské konanie a zásluhy, vyprázdnili by sme hodnotu Kristovho kríža a Božieho daru. Ak sa niekto chce chváliť svojimi skutkami a zásluhami, môže to robiť – ale bez nás. Ak si niekto zakladá na svojej vnútornej zbožnosti a na záslužnosti svojich dobrých skutkov, mal by pamätať na to, že vlastne verí v to, že sa Kristus zbytočne ponížil (vtelil), zbytočne trpel, zbytočne zomrel a z mŕtvych vstal. 

To je dôsledok viery, keď sa človek spolieha na svoje zásluhy a skutky pri hľadaní pravdy o spáse. Kto si myslí, že dokáže zachrániť sám seba, je podobné myšlienke, že sa človek môže z blata vytiahnuť sám za šnúrky topánok. 

     Pravda o tom, že spása človeka je darom Božej milosti získavaná vierou však znamená, že si spásu človek nemôže ani kúpiť v podobe odpustkov, hoci by ich vydal ktokoľvek. Tak, ako nestačili k očisteniu, k spáse a vykúpeniu obete židovských kňazov v podobe zvierat, alebo prírodnín, tak človek nemôže Pánu Bohu nič dať, ani zmeniť Jeho cestu k spáse. Nerozhodujú o tom, ani ľudské pôsty, ani almužny, ani zbožné reči. Slová evanjelia: “Milosťou ste spasení skrze vieru” vylučujú predstavu, že spásu môžeme dosiahnuť sami našimi zásluhami. Preto akákoľvek chvála človeka, či už ako samochvála, alebo chvála iných je márna, zbytočná, ba hriešna. Spása je darom Božím a preto platí: samému Bohu a Pánovi Ježišovi Kristovi patrí všetka česť, chvála a dobrorečenie.

   Bratia a sestry!

   Svätiť pamiatku reformácie teda neznamená iba spomínať na Lutherovo dielo a dielo jeho mnohých spolupracovníkov zo stavu či už duchovného, alebo laického. Nám nemá ísť o to, aby sme azda obdivovali Lutherovu múdrosť, nezlomnosť v zápase s mocnými autoritami vtedajšieho sveta, ktoré ho uvrhli do kliatby či už ríšskej, alebo cirkevnej. 

    Svätiť pamiatku reformácie znamená posilňovať sa v Božom slove a vyznaní: “Milosťou sme spasení skrze vieru”, a v nasledovaní Krista Pána a všetkých podobne veriacich, žiť v novote kresťanského života oproti starému, alebo novému pohanstvu a vzdávať trvalú vďaku Tomu, ktorý nám ten veľký a nevýslovný dar spásy dal.

    To, čo potrebujeme aj dnes, nie sú prázdne slová a márna chvála, ale vytrvalosť vo viere a konanie toho, čo sa Pánu Bohu ľúbi a čo je skutočným dobrom aj pre ľudí okolo nás. Vytrvajme v pravej viere v zlom i v dobrom čase, v prosperite, ale aj v životných ťažkostiach. Povzbudzuje nás k tomu vedomie o blahu “nad ktoré niet”. Blaženosť, pripravená krížom a vzkriesením nášho Pána  a Spasiteľa Ježiša Krista. Preto platí: “hodno zať trpieť, hodno bojovať a hodno cele opustiť svet”. Buďme aj naďalej evanjelikmi a verme v pravdu Kristovho evanjelia. Nie “luteráni”, lebo naša viera nie je vierou v človeka, ani vierou v Luthera, ale v Toho, ktorého aj on z Písma pozval, ktorého vierou prijal a životom vyznával až do smrti. Buďme vyznávačmi Kristovho evanjelia, ako to vyslovil náš básnik a kňaz M.Braxatoris:

“Chválim Boha – srdcom celým,
celou dušou, slovom vrelým,
že som evanjelik – kresťan,
že ma Kristus vykúpil sám.
Že prislúcham k tomu domu,
v ktorom vládne pravá viera
obnovená skrz Luthera.
Tu na slovo Božom stojím, 
na úslní pravdy večnej
so sviatosťou pod obojím.  Amen

                  Pamiatka reformácie –  Ľubomír Batka st.

                           ( Sobotište xxx/03 – Myjava  2023)