Duchovná rybačka
Ďakujeme Ti, Pane náš, za milosť s ktorou vzhliadaš na nás,
keď nás vyučuješ slovom pravdy a poveruješ spoluprácou
na Tvojom diele záchrany zatratených ľudí.
Prosíme, popraj svojej cirkvi horlivých činiteľov tvojho slova,
pripravených ísť na hlbinu bez strachu a bázne.
Popraj aj našim cirkevným zborom služobníkov a
spolupracovníkov, ktorí sa spoliehajú predovšetkým na Tvoje slovo a zasľúbenia, ktorí nebudujú cirkev na sebe, na svojej múdrosti
a svojej osobe, ale na Teba, Skale vekov.
Pomáhaj všetkým pokrsteným v Tvoje meno verne
Ťa nasledovať a statočne pri Tebe vytrvať až do smrti. Amen
L 5, 1 – 11:
“ Raz, keď sa zástup valil na Neho, aby poslúchal slovo Božie, stál vedľa Genezaretského jazera. (2) A uzrel dve lode pri jazere; rybári už boli vystúpili z nich a prali siete. (3) Vstúpil teda na jednu z lodí, ktorá bola Šimonova, a prosil ho, aby máličko odrazil od brehu.
I posadil sa a z lode učil zástupy. (4) Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: Odraz na hlbinu, spusťte siete a lovte! (5) Odpovdajúc Mu Šimon povedal: Majstre, celú noc sme sa namáhali a nič sme nechytili; ale na Tvoje slovo spustím siete. (6) Len čo to urobili, zahrnuli veliké množstvo rýb, takže sa im siete trhali. (7) I dali znať pomocníkom na druhej lodi, aby prišli a pomohli im. A oni prišli a naplnili obe lode, takže sa ponárali. (8) Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek. (9) Hrôza sa ho totiž zmocnila, i všetkých, ktorí boli s ním, nad lovom rýb, ktoré boli ulovili; (10) podobne aj Jakuba a Jána, synov Zebedeových, spoločníkov Šimonových. I povedal Ježiš Šimonovi: Neboj sa, odteraz ľudí budeš loviť. (11) Potom priraziac ku brehu, všetko zanechali a nasledovali Ho”. Amen.
Bratia a sestry, horliví nasledovníci nášho Pána Ježiša Krista !
Medzi najrozšírenejšie koníčky (hobby) dnešných ľudí patrí rybárčenie. Stačí, aby sme sa prešli okolo neďalekej priehrady (Kunovská, Dubník), alebo okolo jazier a riek a všade nájdeme menšie – väčšie skupinky alebo jednotlivcov s rybárskymi prútami, ktorí sedia na brehu a trpezlivo vyčkávajú, kým nejaká ryba “zaberie”. Rybárov – starších i mladších vidíme pri brehoch v každom čase: nad ránom, ráno i večer, okrem období, keď je rybárčenie zakázané.
Našich rybárov možno rozdeliť do dvoch skupín. Jedni sú takí, ktorí lovia preto, aby si mohli pochutnať na ulovenej rybe, ale sú aj športoví rybári, ktorí lovia pre samotné potešenie z lovu a svoj úlovok, neraz po veľkom “zápase”, pustia naspäť do vody. Je to pre všetkých aj dobrý oddych a relax pri vode. O našich rybároch sa neraz hovorí, alebo aspoň “šepká”, že sú to veľkí “chválenkári”. Veľmi radi sa chvália: “Tááákého veľkého kapra – alebo šťuku, či sumca som ulovil”!. Obyčajne pri tom mierne preháňajú.
Pri počúvaní dnešného evanjelia a kázňového textu nás možno napadne otázka, či aj rybári z Genezaretského jazera, dve dvojice bratov: Šimon Peter a Ondrej a bratia Zebedeovci neboli azda “chválenkári”. Či azda nepreháňali pri opisovaní svojho úlovku evanjelistovi Lukášovi, ktorému opísali tak bohaté lovenie rýb, až sa im siete trhali. Potom rybami naplnili obe lode, až sa ponárali. Možno sa našiel medzi ich poslucháčmi aj nejaký skúsený rybár a odborník, pochybovač alebo neveriaci, ktorý k tomu múdro poznamenal, že loviť ryby za bieleho dňa a plného slnka je nemožnosť, lebo vtedy ryby väčšinou ležia medzi skalami na dne jazera a že taký rybolov je nemožný. To napokon vedel aj Šimon a ostatní, ktorí boli tiež skúsení rybári a to rybári “z povolania”. Rybami sa nielen sami živili, ale ich aj predávali na trhu ostatným ľuďom. Peter svoje pochybnosti o možnom úlovku a úspechu Pánovi Ježišovi aj naznačil slovami: ”Pane, celú noc sme sa namáhali a nič sme nechytili;…
Lenže Ten, ktorý ich k lovu vyzval a povedal Šimonovi: ”Odraz na hlbinu, spusťte siete lovte! “ – bol niekto, koho nielen predchádzala povesť mimoriadneho učiteľa a kazateľa, ale aj človek s mimoriadnou mocou. Pán Ježiš: “Učil zástupy ako Ten, ktorý má moc moc” a nie ako ostatní židovskí učitelia Zákona.
Môžeme právom predpokladať, že aj kázeň a zvesť, ktorá odznela z hladiny Genezareského jazera – z člna Šimona Petra bola mimoriadne pôsobivá a účinná, ktorá prenikala hlboko do sŕdc poslucháčov a do myslí všetkých ľudí zo zástupu, ktorý sa priam “valil na neho”.
Preto Šimon Peter dlho “nemachroval”, ale poslušne a iste aj s veľkým očakávaním povedal: ”… nič sme nechytili – ale na Tvoje slovo spustím siete”. – A “len čo to urobili, zahrnuli veľké množstvo rýb, takže sa im siete trhali”. Bolo jasné, že s týmto úlovkom si sami neporadia a dali znať pomocníkom na druhej lodi, aby prišli a pomohli im.
Bratia a sestry!
Obom posádkam rybárskych lodiek bolo jasné, že to nebol obyčajný rybolov, ale že sa tu prejavila moc Toho, ktorého slovo bolo zvestované ako slovo živého a prítomného Pána Boha, ktorý tu prejavil svoju moc. Uvedomili si, že stoja priamo pred živým Bohom a pred zasľúbeným Mesiášom a Spasiteľom.
To, čo nasledovalo, nebol len údiv nad zázrakom z mimoriadneho úlovku, ale vedomie a poznanie: Ježiš je Ten svätý Boží! Preto Peter padá Ježišovi k nohám a hovorí:” Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek”. Hrôza sa ho zmocnila, keď si naplno uvedomil pred kým stojí a kto s ním hovorí. A inak to nebolo ani s jeho spoločníkmi. Spoznali, že stoja pred Svätým Božím Synom. Zoči-voči Jeho svätosti spoznali a vyznali svoju nehodnosť a hriešnosť.
Pokľaknutie pred Pánom je postoj, ktorý prislúcha každému človeka. Z toho všetkého si môžeme od Šimona Petra vziať príklad všetci. Z tejto skúsenosti plynula Petrova poslušnosť Pánovmu slovu, poznanie hriešnosti a jej vyznanie…
Čo však Šimon Peter vtedy ešte plne nepochopil, je vyjadrené v slovách jeho prosby a žiadosti: “Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny človek”. Peter musel prejsť ešte kus cesty s Ježišom, aby nielen pochopil, ale najmä naplno uveril, že Ježiš hriešnikov prijíma! Neodháňa nikoho od seba.
Neodháňa ani nás a nechce, aby sme my odišli od Neho, ale aby zostali v Jeho spoločenstve natrvalo. Chce, aby sme boli Ním získaní pre nový život! Získaní, nájdení a zachránení pre nebo a pre večný život s Ním. Chce nás svojou milosťou a požehnaním naplniť dôverou, že On neprišiel preto, “aby nás odsúdil, ale aby nás spasil”.
Bratia a sestry v Pánovi!
Od tej chvíle bolo zrejmé, že Ježišovi nejde o samotné lovenie rýb. Nebola to samochvála neskorších učeníkov, ani nijaké preháňanie Šimona Petra, Ondreja, či Jakuba a Jána. Je to svedectvo o skutočnom stretnutí so živým Pánom Bohom v osobe Jeho Syna. Je to zvesť o Ježišovom hľadaní a získavaní aj nás, aby sme boli Jeho učeníkmi a- áno, aj pomocníkmi v Jeho službe. V tom istom povolaní a poslaní, ktoré On prijal od Otca máme pokračovať aj my. Aj my máme v “hlbinách” tohoto dnešného hriešneho sveta získavať ľudí pre Ježišovo kráľovstvo. Môžeme tak urobiť za príkladom prvých učeníkov, ktorým, ako Petrovi, Pán Ježiš povedal: ”Neboj sa, odteraz ľudí budeš loviť”. A všetci títo spomenutí “priraziac ku brehu, všetko zanechali a nasledovali Ho”.
Bratia a sestry v Pánu!
Chcem povedať, že takáto ”duchovná rybačka” nie je ľahká a jednoduchá práca a služba. Žiada si predovšetkým pokoru pred Pánom, ale aj dôveru v Božie slovo a v evanjelium, že Ježiš chce všetkých ľudí osloviť a to aj naším slovom a naším prostredníctvom. On chce byť nablízku aj nám a chce nám pomáhať, keď máme “odraziť na hlbinu”. Raz je to hlbina ľudských hriechov, ktorá nás desí a šokuje – ale Kristus Pán je väčší a mocnejší ako akýkoľvek ľudský hriech.
Inokedy je to možno hlbina ľudskej samospravodlivosti, ktorá nás zaráža a znechucuje, keď sa stretáme s ľuďmi, ktorí sú chválenkári, ktorí radi zveličujú svoje skutky a zásluhy a “ iných za nič nemajú”.
Veľký problém v našej cirkvi a v našej dnešnej dobe a službe vidím osobne v tom, že je dnes medzi nami priveľa súťaživosti. Akoby naša služba bola súťaž,kto viac ľudí a lepšie vie “uloviť”, aby sa niekto mohol pochváliť pred inými, aby získať obdiv a ocenenie, či uznanie od ľudí. Medzi cirkevnými zbormi a pracovníkmi cirkvi je vidieť málo solidarity a vzájomnej pomoci. Mnohým stačí, že ich cirkevný zbor prosperuje, že ich kostol je pekne opravený, ich fara a cirkevné budovy sú funkčné a neraz až “vycipkané”, a slabším pomôcť nevedia, či nechcú.
Napokon je tu ešte jedna dôležitá vec, týkajúca sa našej cirkvi. Sme cirkvou mučeníckou a vieme o našom dobrom a biblicky vernom učení – ale je nám to neraz “málo”. Akoby nám to naše evanjelické dedičstvo nebolo vzácne, ale skôr ľahostajné. Od dávna “v tichých vodách” našich zborov úspešne lovia všelijakí iní rybári ryby, ale najmä “rybičky” do svojich jazierok a akvárií. Nelovia “na hlbine” – vo svete, ale priamo v našich cirkevných zboroch, ktorými potom pohŕdajú, ich znevažujú a oslabujú.
Bratia a sestry!
Nezabudnime na reformačný odkaz, že každý pokrstený v Krista Pána je povolaný duchovne: učiť, viesť, chrániť, vzdelávať svojich najbližších. To sú naše deti a vnúčatá v rodinách. Či sa už nazveme ich rybármi, alebo pastiermi, alebo učiteľmi, či spolupracovníkmi a nasledovníkmi Pána Ježiša Krista, buďme verní “v malom”, aby sme boli raz “nad mnohým boli ustanovení a vošli v radosť svojho Pána”. Amen
5.nedeľa po Svätej Trojici – Stará Turá 2023 – Ľubomír Batka st.