Pozdrav pútnikom na Branč
poslal v osobnom liste brat Juraj Sarvaš, ktorý sa v tomto roku nemohol 5.7.08 Služieb Božích zúčastniť.
Všetci moji milí, čo v tejto chvíli pod múrmi slávneho hradu, ale aj hradu smutného, počúvate ako vietor škárami hradieb deje spomína a tiež zbožne počúvate slovo svojich pastierov, vedzte, že som s Vami,
- lebo či v páľave, či v daždi, či vo vetre som sa medzi Vami dobre cítil, na duši pookrial.
- Áno, ja som vyslovil to heslo, že žijeme od Branča – do Branča a zrazu nemôžem stáť s Vami pod krížom. Hľa – človek mieni, Pán Boh mení. Nemôžem byť pod múrmi Branča, lebo budem pod múrmi starobylého Devína v ten istý deň, i pred kamerami Slovenskej televízie moderovať i recitovať aj takéto verše:
Či doma si, či v cudzom svete,
nad tebou všade, vždy je Boh.
Všade a vždy nech sú ti sväté
i mená týchto bratov dvoch
Cyrilovo a Metodovo.
Vždy ucti si ich pamiatku!
Veď oni sú to Božie slovo
na našom samom počiatku.
Keď píšem tieto riadky, ešte neviem aké nadelí Pán Boh v sobotu počasie. Viem ale, že dáždniky máte so sebou. Takže vytiahnuť, roztiahnuť, či proti slnku, či proti dažďu treba.
A spievajte krásne, oduševnene, lebo básnik povedal:
Až sa raz budú spievať piesne
na ulici, či v kostole,
až ľudské srdce povie presne
na spovedi, či pri stole,
až báseň bude spovednicou
najúprimnejšej spovede,
stane sa piesňou státisícov
a k pokoju nás povedie.
Pozdravujem pútnikov z celého srdca, zo všetkých kútov našej krásnej vlasti.
A aby som nezabudol: Dobrú chuť k podbrančskému gulášu!
Váš
Juraj Sarvaš
2. júla večer v Bratislave v roku Pána 2008