Príď, Duchu Svätý!
Jak v päťdesiaty deň v Jeruzaleme,
tak vnikni v srdce, usaď sa na temä
a rozdaj darov Svojich skvost a kvet!
Príď vetrom valným, cestu spásy kliesni
a rozžeň mraky všiakych pochýb, tiesni
a znovu zroď a obnov celý svet!
Príď, Tešiteľu, v tichom vetra vaní,
šepotom večných Božích smilovaní —
Príď, Duchu Svätý!
Príď, Duchu Svätý,
Ty Duchu mieru! Porozloš sa v duši,
juž povedomie hriechu tlačí, kruší:
zjav milosť Božiu v Kristu kajúcim
a sladkým slovom srdce jejich spokoj,
že vierou v Krista s Bohom majú pokoj . . .
By však ten pokoj k spáse slúžil im:
nech pokoj s Bohom v pokoj s bližným volá,
nech stíchne svár a rozbroj, sebevôľa!
Príď, Duchu Svätý!
Príď, Duchu Svätý,
Ty Duchu svätej, božestvennej lásky!
I vnikni v srdcia, roztop ľadov sväzky
a roznieť plápol lásky prevrelý!
Odvekej, Božej lásky na úslní
nech vrúca láska k Bohu srdcia plní . . .
A aby povďak nebol necelý:
ó, zoškliv nám sebectva špatné ciele —
daj v Bohu ľúbiť blížnych, ľudstvo celé!
Príď, Duchu Svätý!
(Ratoliestky s hory olivetskej)