Čo robil dvanásťročný Ježiš v chráme?
Kriste, Tys’ slúžil
Otcu svojmu v chráme –
Ó, nech i my tak
na chrám pamätáme;
známosťou pravou
nech vzrastáme v Bohu,
tak poznáme to, čo
duši ku osohu. Amen. ( M.R.)
Lk 2, 41- 52:
Povedzme si v dnešnú nedeľu, prvú po Zjavení, niečo o podstate našich evanjelických služieb Božích.
Začnime otázkou: Čo robil dvanásť ročný Ježiš v chráme? Prvá odpoveď ktorá plynie z prečítaného evanjelia je, že v chráme slávil sviatok Veľkej noci(Paschu) spolu so svojimi zemskými rodičmi. Tak naplnili obyčaj a tradíciu rodinnú, náboženskú i národnú. Jozef a Mária svätili pravidelne židovské sviatky, a tak aj tú obyčaj, že dvanásťroční chlapci boli privádzaní do spoločenstva viery ľudu SZ ako dospelí. Ježiš bol spolu s ostatnými prijatý za „dospelého člena“ SZ spoločenstva
Podobná myšlienka sa objavuje v našom chápaní konfirmácie. Je možné, že aj vtedajšie izraelské rodiny zmýšľali tak, ako mnohé naše dnešné rodiny, totiž že konfirmáciou detí už majú všetky duchovné starosti a povinnosti “za sebou”. V každom prípade v príbehu o dvanásťročnom Ježišovi počujeme o spoločnom návrate rodín domov a o istej voľnosti, ktorú dospievajúce deti dostali. Prešli deň cesty, kým začala Mária a Jozef Ježiša hľadať medzi pútnikmi, medzi príbuznými a známymi.
Pre Ježiša však začiatok duchovnej dospelosti neznamenal koniec, ale nový začiatok života s nebeským Otcom. To najdôležitejšie poslanie mal pred sebou. Sám to vyjadril celkom lapidárne a jasne otázkou: „Či ste nevedeli, že ja musím byť vo veciach svojho Otca?“
Na túto úlohu by sme ani my nemali nikdy zabudnúť. Preto si chceme aj dnes pripomenúť, čo to vlastne znamená, ak Ježiš „je vo veciach svojho Otca“. Pre nás je to, čo On koná a hovorí to najdôležitejšie. Celkom jasne môžeme vyjadriť Ježišove poslanie aj takto: Ježišovou úlohou bolo vyučovanie a ohlasovanie Božieho slova, Božej vôle a Božích zámerov, pričom vôľou nebeského Otca je nie odsúdenie, ale spása sveta a človeka.
V dnešnom svedectve evanjelistu Lukáša vidíme Pána Ježiša najskôr pod zákonom. Tak, ako bol podrobený zákonu na ôsmy deň po narodení, aj tu vystupuje ako poslušný štvrtému Božiemu prikázaniu. To bol konkrétny Boží zákon aj pre Neho, ale súčasne naznačuje a ohlasuje, že sa približuje čas, keď Božia vôľa pre Neho bude aj iná. On ju chcel vždy plniť bez ohľadu na to, čo si o tom budú myslieť ľudia, dokonca aj jeho zemskí rodičia, matka a adoptívny otec Jozef.
Príbeh o dvanásťročnom Ježišovi nehovorí teda natoľko o tom, že sa Ježiš stratil. Naopak, hovorí o tom, ako sa Ježiš „našiel“. Ako našiel sám seba v úlohe poslušného Syna vôli Otcovej. Našiel sa v novej úlohe, ktorá Ho očakávala a ktorá sa nezadržateľne približovala. Všimnime si bližšie: Čo robil dvanásťročný Ježiš v chráme:
1. počúval
2. spytoval sa
3. odpovedal
1. Čo počúval Ježiš v chráme?
Počúval učenie a vyznanie viery židovského národa i jeho duchovnej elity. Počúval, ako ľudia jeho doby a osobitne predstavitelia ľudu Izraela pochopili Božie vyjavenie v slovách Tóry, prorokov a vyučujúcich kníh. Ako pochopili ich zmysel, význam a hodnotu.
Možno povedať, že aj Pán Ježiš najskôr počúval rodičov i učiteľov a tak zisťoval, aký je vlastne človek tejto zeme, pre ktorého záchranu prišiel. Ako vidí človek Božie konanie a ako vníma Božie veci. Počúval a zistil, že často je „slepý“,aj „hluchý“ a „neobrezaného“, tvrdošijného srdca. Kardiosklerotik hrubého zrna. Preto mnohých ctihodných učiteľov neskôr nazval:“slepými vodcami“, ktorí „ cedia komára a prežierajú ťavu“. Počúvali slová prorokov, ale boli voči nim „hluchí“. „ Vzali kľúč známosti,“ ale ním neotvorili bránu kráľovstva Božieho iným – a „sami nevošli.“ Presvedčil sa, že mnohí boli ďaleko od Božieho kráľovstva. Preto Ježiš neskôr svojím učením spojeným s Božou mocou ponúkol novú, pravú cestu návratu k Pánu Bohu.
2) Matka Mária a Jozef boli v danej chvíli vyľakaní a prestrašení. Možno sa zdá, že v centre tejto správy je ich obava a úzkosť. Ale niečo iné je dôležité a centrálne. Bola to vlastne skúška tých, ktorých vyučovanie počúval. Ako dobrý žiak sa aj pýtal a spytoval. Kládol vážne otázky do tej miery, že sa javil aj zákonníkom ako Učiteľ a skúšajúci. Kládol otázky a tým určoval rytmus tohto prvého a pamätného stretnutia. Preto: “Žasli nad jeho otázkami i odpoveďami.”
Tá ich skúška nedopadla pre zákonníkov práve najlepšie. Bola to skúška nielen Ježiša z ich strany, ale aj skúška učiteľov z Jeho strany. Tie ďalšie ktoré prišli, dopadli ešte horšie. Stále viac odhaľoval ich slabiny. Odpovede, ktoré počul, nemáme zaznamenané, ale neskôr sú zaznamenané v evanjeliách. Tie odpovede Ho nemohli uspokojiť. Jeden cieľ však splnili! Naplno odhalili duchovnú biedu, vnútro týchto ľudí a človeka vôbec. Právom mohol neskôr hovoriť o mnohých farizejoch ako o „obielených hroboch” a privolávať farizejom a zákonníkom svoje “beda”.
Pán Ježiš však pozná aj naše vnútro. Jeho otázky vždy ”triafajú do čierneho“. Ide k podstate. Odhaľuje srdca človeka a hĺbku našej dôvery, či nedôvery. Odhaľuje aj všetky naše tzv. istoty, na ktoré sa neraz spoliehame. Skúma i nás, či sme vo veciach Jeho a nášho nebeského Otca.
3)Bratia a sestry!
Pán Ježiš urobil v chráme ešte niečo iné! Nielen počúval, spytoval sa, ale aj – hovoril! Už tu začínal vyučovať. Najskôr svojich vlastných, svojich – po Pánu Bohu – najbližších. Pritom je jedno isté. Vtedy, keď On vyučuje Jeho poslucháči, tí prví i tí neskorší až po tých dnešných – žasnú ! Všetci „žasli nad Jeho rozumnosťou a odpoveďami“. Žasli nad Jeho slovami, nad Jeho poznaním Pána Boha i poznaním srdca človeka.
Kto aj dnes naozaj počúva Jeho slovo, Jeho evanjelium musí žasnúť. Ak by tak nebolo, ak by sa tento úžas a obdiv nezrodil v ľudskej duši, značí to, že človek vlastne Ježišovo evanjelium nepočúva, alebo nevníma správne. Kto „nevidí a nepočuje to nové učenie s mocou“ je stále ešte „chorý“ a možno aj mŕtvy v hriechu, vo svojich prestúpeniach!
Tak to bolo neskôr aj v nazaretskej synagóge a nie inak v ktorejkoľvek synagóge kde Ježiš učil. Kde hovoril o tom, čo priniesol z neba od Otca – totiž o ponuke života večného. Jeho Slovo je vždy úžasné a nádherné v našich ušiach a očiach.
Evanjelistovi nejde o to, že Mária a Jozef toto všetko v tej chvíli ešte naplno nevideli a nepochopili. Veď oni ešte ani zďaleka nepočuli a nevedeli o Ňom všetko to, čo vieme, alebo môžeme vedieť my dnes. Ešte totiž nepoznali Jeho obeť na kríži a slávne vzkriesenie., tým menej vstúpenie na nebo. Preto sa nedivíme ich výčitke: „Synu, čo si nám to vykonal?„ Diviť sa môžeme iba tým, ktorí dnes, napriek poznaniu diela a slávy vzkrieseného Ježiša nežasnú, neradujú sa a neprijímajú Ho ako Spasiteľa.
Milí bratia a sestry!
Prajeme a vyprosujeme si do nového obdobia také otvorenie našich očí a uší, aby Slovo Kristovo aj v nás pôsobilo skutočný a pravý úžas. Radostný obdiv nad ponukou milosti Božej. Uvedomme si, že to hlavné, čo sa udialo v jeruzalemskom chráme, sa neudialo pri prinášaní tradičných obetí, ale vo vedľajších miestnostiach chrámu, ktoré boli vlastne synagógami, kde hovoril, učil a oznamoval evanjelium Pán Ježiš.
Neskôr Pán Ježiš zrušil a nahradil všetky chrámové obete ľudu SZ a nahradil ich svojou obeťou. On je pravým „Baránkom Božím, ktorý sníma hriech sveta“, i naše hriechy. To, čo z Paschy SZ ostalo pre nás, je jej predobraz pre nové veci: pre zvestovanie evanjelia. Všetkého toho, čo Pán Boh konal a koná pre nás a potom následná oslava Jeho pravej a večnej obete.
Práve tento typ a spôsob synagogálnej bohoslužby cirkev NZ prijala ako svoj vzor a ona sa uskutočňuje dodnes v našej cirkvi. Výklad Božieho Slova nie je výkladom starých zákonníkov a rabínov, ale výklad Ježišov. Pre nás je dôležité, aby nás On vyučoval, spytoval sa a počúval naše odpovede. Aby korigoval naše predstavy, aby počul naše vyznanie i modlitby a prinášal vždy nové a hlbšie (vyššie) poznanie lásky nášho nebeského Otca nám i naším potomkom.
Preto si vážme naše evanjelické Služby Božie Slova a sviatostí, ktoré reflektujú to, čo Pán Ježiš konal od mladosti a čo dokonal svojou smrťou a vzkriesením pre nás. Vtedy môžeme s neutíchajúcou radosťou oslavovať a chváliť Jeho sväté meno. Amen
1.nedeľa po Zjavení – 10/2023 Holíč – Mgr.Ľubomír Batka st.