„Aj ja, keď som prišiel k vám, bratia, prišiel som nie s vyberanými slovami, alebo s múdrosťou zvestovať vám svedectvo o Bohu; lebo som si umienil, že medzi vami nebudem vedieť nič iné, jedine Ježiša Krista, a toho ukrižovaného. A ja som bol u vás i slabý i bojazlivý a veľmi prestrašený, moja reč a moja kázeň nebola v presvedčivých slovách múdrosti, ale v dokazovaní Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci. My však hovoríme múdrosť medzi dokonalými; pravda, nie múdrosť tohto sveta, ani kniežat tohto sveta, ktoré hynú, ale hovoríme múdrosť Božiu, skrytú v tajomstve, ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu, a nikto ju nepoznal z kniežat tohto veku, veď keby ju boli poznali, neboli by Pána slávy ukrižovali; ale, ako je napísané: Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú. Boh totiž zjavil nám to Duchom; lebo Duch skúma všetko, aj hĺbky Božie.“ 1K 2, 1−10
V cirkevnom liturgickom kalendári práve prežívame obdobie zjavenia. Je to čas, ktorý nám prostredníctvom sprievodných biblických textov ukazuje Stvoriteľa zjavujúceho sa v ľudských priestoroch a čase. Boh Zjavenia Pána je Emanuel – Boh s nami, Boh v človeku! Boh, ktorý, keď chcel naplno prejaviť svoju podstatu, urobil tak prostredníctvom ľudskej existencie. Vtelenie Boha je zjavením Lásky, Svetla a Života, ktoré zahŕňa ľudské priestory. Vtelenie Boha v narodenom Dieťati je tiež začiatkom cesty ľudstva k spáse skrze Ježiša Krista. Preto je vhodné znova a znova pripomínať, že náležitou náplňou Vianoc nie je idylka stajne s pastiermi, ale tajomstvo vtelenia Božieho slova, ktoré iniciuje veľké udalosti v dejinách spásy ľudstva. Už vieme, prečo nám v zjavení, ktoré dnes prežívame, cirkev posiela text z listu Korinťanom.
V citovanom fragmente nenájdeme žiadne obrázky súvisiace s narodením Ježiša Krista. O pastieroch či mudrcoch z východu niet ani zmienky. Žiadna súvislosť so zjavením Boha, ako to poznáme z opisov Vianoc. Žiadna z týchto vecí! Namiesto toho nachádzame vyznanie neskoršieho svedka Ježiša Krista – apoštola Pavla. Vo svojom svedectve sa autor inšpirovaného textu odvoláva na naše myšlienky o Ukrižovanom. Hoci sa nachádzame vo vianočnom období, naše myšlienky a srdcia smerujú ku krížu na Golgote, k Ukrižovanému, zastavenému pri vianočnom zvestovaní! To všetko preto, aby sa nestratil zo zreteľa účel, pre ktorý sa Boh zjavil svetu: pre našu spásu, pre spásu sveta a ľudstva smrťou Vteleného Slova – Ježiša Krista – na kríži.
Apoštol Pavel sa rozhodol vydať svedectvo o Ježišovi Kristovi iba v súvislosti s Jeho smrťou na kríži. Na všetkom ostatnom v podstate nezáleží. Dôležité je, čo Boh urobil pre človeka skrze umučenie a smrť Ježiša na kríži Golgoty. Poukázal teda na udalosť, ktorá vzbudila nevôľu a odpor, ktorý pre mnohých zostával ťažko akceptovateľný. Ale práve v tom, čo je ťažké prijať, čo sa zdá absurdné a hlúpe, sa Boh rozhodol zachrániť svet. V dôsledku toho Boh zjavuje svoju spásnu vôľu cez to, čo exploduje ľudskú logiku, teda cez tajomstvá: tajomstvo vtelenia – tajomstvo spásy.
Podstatou tajomstiev je, že nie sú vysvetlené, rozdelené na hlavné faktory a neanalyzované. Vstupujete do tajomstiev. Tajomstvá nás vyzývajú, aby sme sa do nich ponorili. Boh nás pozýva vstúpiť do týchto tajomstiev inkarnácie a spásy, ponoriť sa do nich, nechať sa nimi objať. Vstup do týchto božských tajomstiev umožňuje Duch, ktorý nás napĺňa citlivosťou, uvedomením a nežnosťou voči Božej uzdravujúcej prítomnosti.
Otvorením sa Slovu tajomstva, v ktorom je ukrytá Božia múdrosť, sa viera nezakladá na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci. Viera sa stane zdrojom pomoci. Táto sila nevyplýva z ľudských schopností, ale z Božej spásonosnej vôle. Božia sila znamená efektívnosť, umožňuje prekonať to, čo je ťažké a zaťažujúce. Viera nám umožňuje žiť naplno a v hojnosti. Apoštol Pavel na vlastnej koži zažil, že spoliehanie sa na ľudskú múdrosť a ľudské schopnosti sa stalo osudným. Zistil, že viera v Ukrižovaného je zdrojom pomoci v živote. Preto sa rozhodol, že o Ježišovi nebude hovoriť presvedčivými slovami múdrosti, ale prejavom Ducha a moci, aby sa viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci. Boh nás vybaví mocou, je silou nášho života a dáva nám veľkú silu. Vypočujme si to na prahu Nového roka, tvárou v tvár prebiehajúcej pandémii a mnohým ďalším neistotám v našich životoch. Boh nás napĺňa svojou silou a umožňuje nám žiť v sile, nie v slabosti!
Pokoj Vám!!