A opäť už o jeden krok bližšie
pred spanilý Tvoj svätý súd,
veľký kráľov Kráľ, kniežat Knieža,
posunul nás rýchly času prúd.
Rok zas preč − s ním mnohé krásne chvíle,
mnoho však i trpkých zašlo dôb,
mnoho vzišlo, čo nám teraz milé,
mnoho však i drahých zhltol hrob.
A tak v svete všetko, všetko hynie,
deň tu vzíde a sa stráca,
Tvoja len bytosť nikdy nepominie,
Tvoja len sláva večne potrvá.
Preto, Pane Bože, z výsosti
svojej na nás hriešnych dolu hľaď,
svätým slovom srdce naše hosti,
cestou pravdy kroky naše veď.
Pane, nedaj, nedaj zahynúť
dušiam pod návalom hriechu tu,
po zemskej lopotnej púti
k večnému nás povznes životu.