Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť
Bože, v túto noc tichú
vyhovej nášmu vzdychu:
-však si gazda na svojom –
objím nás pokojom!
Z pokoja nech vzrastie
naša radosť – šťastie;
Zaň Ťa srdce velebí
na zemi i na nebi. Amen (M.R.)
L 2, 8 – 14:
“ A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo. (9) A hľa, anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa bázňou velikou. (10) Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, (11) lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. (12) A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach. (13) A hneď s anjelom zjavilo sa množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali: (14) Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!”. Amen
Bohumilí kresťania, milé sestry a bratia, milí priatelia!
“Konečne večer vytúžený, dožili deti, muži ženy…” – takto môžeme povedať s vianočným veršom našich detí my všetci, ktorí sme sa dožili najkrajšieho dňa a večera v roku, najkrajších sviatkov, v bránach ktorých v túto chvíľu stojíme. Vianoce, ktoré vítame azda vo všetkých rodinách, prinášajú v sebe toľko krásy, kúzla a radosti, že nie je možné ich duchovné bohatstvo vyčerpať v jeden večer, a dokonca ani v jednom sviatočnom období. Preto sa k ich posolstvu radi vraciame vždy nanovo s túžobným očakávaním.
Myslím, že je to tak preto, že tieto sviatky majú základ a pôvod v mimoriadnom Božom konaní, nie v ľudskom myslení, alebo konaní. Všetko, čo človek robil a robí nesie pečať nedokonalosti, stopy pominuteľnosti a nestálosti. Vianoce sú darom pre túto zem, ale svoj pôvod majú v Božom láskavom srdci, teda v nebi a nie na zemi. Už prorok Micheáš napísal o prísť majúcom Mesiášovi ako Dobrom pastierovi, že “Jeho pôvod je v praveku, v časoch večnosti”. To je dôvodom toho, že Vianoce, ktoré zvestujú Jeho narodenie sú vždy svieže, ako čerstvo zrezaný stromček, sú vždy bohaté pre všetkých ľudí všetkých čias.
Už samotný Štedrý deň a večer má svoje pomenovanie v ponuke štedrosti darov pre všetkých ľudí. Anjelské posolstvo z neba je ponukou “veľkej radosti všetkému ľudu”. Je ako chlieb, ktorý sa nikdy nepreje. Ponukou lásky Toho, ktorý prišiel ako “Pravý chlieb z neba” a preto sa aj narodil v Betleheme – “v Dome chleba”.
Vianoce nie sú akýmsi návratom do čias nášho detstva, keď sa aj dospelí stávajú na chvíľu deťmi – keď sú ľudia voči sebe milí, úprimní a usmievaví. Nie sú určite návratom k naším národným a kultúrnym tradíciám, pretože tie tradície boli hlbokým pohanstvom a tmou nevedomosti.Vianoce sú požehnaním pre svet a každého človeka práve preto, lebo sú nádhernou ukážkou Božej milosti. Nehovoria o Pánu Bohu úplne všetko, ale hovoria dosť o Jeho moci, sláve a velebe, aby sme sa mohli k Pánu Bohu vrátiť a aby sme zatúžili patriť Mu časne i večne. Vianoce nesú pečať tajomstva Božej existencie a súčasne poodhaľujú závoj na Božom prebývaní vo svete a povzbudzujú nás k tomu, aby sme Pánom Bohom podanú ruku k zmiereniu skrze Krista Pána prijali a plne Mu dôverovali.
Pán Boh mal vždy svojich hovorcov. Boli to proroci, bol ním žalmista, ale aj Ján Krstiteľ a iní. Hovorcov malo aj Nemluvňa v Betleheme. Vďaka nim môžeme nanovo počuť a premyslieť zvesť evanjelia a porozumieť Božím zámerom s nami. Preto dnes aj my:
CHVÁĽME PÁNA BOHA,
- za možnosť prekonať strach
- za ponuku radosti
- za dar pokoja
Bratia a sestry, milí priatelia!
Chváľme Pána Boha najskôr za možnosť, skrze Krista Pána prekonať strach. Prvá reakcia betlehemských pastierov na zjavenie Božieho posla a jeho zvesť bol: strach. Evanjelista pravdivo svedčí: “I báli sa bázňou velikou”. Ľudský strach bol tak zjavný, že anjel ako prvé slovo povedal: “Nebojte sa!”
Máme skúsenosť, že aj dnes vyvoláva v človeku pocit strachu všetko, čo je nezvyklé a cudzie. Dnes sú to iste mnohé cudzie národy, cudzie kultúry, utečenci a emigranti rôzneho druhu, ktorí prichádzajú k nám do Európy, ale aj priamo do našich miest a nášho prostredia. Ľudia sa boja všetkého, čo je z iného sveta, čo je neznáme – či už je to iná reč, iná kultúra, iná viera a náboženstvo.
Veľa sa o strachu hovorí ako dôsledku najväčších výdobytkov vedy a techniky, lebo panuje všeobecný strach, že sa tieto výdobytky obrátia proti nám. – Poznáme dnes vlnu strachu z tzv. globalizácie, alebo z veľkých zmien v prírode, spôsobených otepľovaním, z prírodných katastrof nebývalých rozmerov na celom svete.
Ale ľudia poznajú strach aj z bežných vecí, ktoré sa dejú a môžu udiať v živote každého z nás, či už je to nečakaný príchod choroby, strach zo staroby, strach z nedostatku zdrojov tepla a sveta, strach zo straty najbližších a strach z rozličných kríz, ktoré nás obklopujú. Za tým všetkým je v podstate jeden veľký strach – a to je strach z vlastnej smrti. Ľudia cítia, že nie sú pánmi nad životom a smrťou svojich blízkych, a ani nad svojím vlastným životom. Poznajú pravdivosť Božieho výroku Adamovi a Eve z raja: “si prach a do prachu sa vrátiš”! Dnes sú v kalendári tieto mená uvedené nie náhodou: sú pripomenutím Božieho súdu a výroku nad človekom.
Mnohí si myslia, že Boh nás pre hriech definitívne odsúdil a stal sa naším nepriateľom. Dnešné posolstvo nás chce vyviesť z omylu. Pán Boh zavrhuje a odmieta hriech – ale hriešnikov chce zachrániť a priviesť k sebe. Preto strach pastierov z príchodu Toho, ktorý prišiel z “iného sveta”, z nebies na našu zem nebol opodstatnený. Pastieri sa báli o seba, možno aj o svoje ovce a svoje živobytie, ale anjel im povedal: “Nebojte sa!”
To isté slovo patrí aj nám, ktorí máme strach z mnohých vecí – ako sme to už spomenuli. Pán Boh, ktorý prišiel na svet vo svojom Synovi, prišiel na svet tak, ako prichádzame aj my, ako nemluvňa, aby ukázal, že nie je náš nepriateľ. Prišiel ako Ten, kto je nám blízky, ako pravý človek. Dokázal, že nám rozumie a chce byť s nami, aby sme napokon aj my mohli byť Ním tam, kde je On.
Bol položený do tvrdých drevených jaslí, neskôr aj na drevo kríža a prešiel bránou smrti, ako druhý Adam, pravda s tým, že On hriechu neučinil. Preto Ho Otec neponechal v ríši smrti. Pán Ježiš otvoril nielen dvere záhrobia všetkým nám, ale aj bránu neba všetkým, ktorí chcú vojsť k Nemu a byť s Ním naveky. To všetko preto, že už predtým nám Pán Boh otvoril svoje srdce a tak vyjavil svoju lásku a milosť. Toto poznanie a vedomie prekonáva naše obavy a strach z príchodu Toho, ktorý je Svetlom sveta. Preto chváľme Boha za možnosť prekonať s Ježišom a v Ježišovi každý strach.
2. Milí priatelia, bratia a sestry!
Chváľme dnes, i potom cez tieto sviatky Pána Boha aj za to, že nám ponúka veľkú radosť. Je len samozrejmé, že tam, kde je od človeka odňatý strach, tam nastupuje “veľká radosť”. Je veľká svojím obsahom i dosahom, lebo je ponúknutá “všetkému ľudu”.
Táto radosť, na rozdiel od ľudských malých radostí a radovánok nikdy nekončí a je trvalá. Je to radosť pre dnešok, zajtrajšok a aj pre večnosť. Nikto nie je pritom obídený a zabudnutý. Ten, ktorý prišiel na svet na prvé Vianoce je Záchranca, Spasiteľ pre všetkých.
Možno niekto pochybuje o dosahu Jeho moci, keďže znaky Jeho moci a slávy nie sú kráľovské insígnie, ako ich poznáme u svetských panovníkov. Mohli sme ich vidieť a obdivovať pri veľkolepom pohrebe anglickej kráľovnej Alžbety II. Znaky moci Toho, ktorý prišiel pre nás ako Záchranca sú prekvapujúco biedne:
“Nemluvniatko, jasle a plienky… Ľudské dieťa, ktoré je najbezmocnejším tvorom na zemi. Dieťa, ktoré potrebuje lásku matky a ochranu otca, ktorého odevom sú plienky, nie kráľovské rúcho. To Dieťa, treba vziať na ruky a privinúť si Ho na srdce s láskou, nehou a pokorou. Vtedy sa usmeje na nás – Boh.
Aj neskôr, keď Ježiš prichádzal k ľuďom, prichádzal ako jednoduchý robotník, tesár z Nazaretu, ktorý hovoril tým, čo Ho chceli nasledovať: “Vtáci majú svoje hniezda a líšky dúpätá, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu”. Pán Ježiš preto naše prijatie- do našich domovov, do našich sŕdc, k nášmu sviatočnému bohatému stolu nevynucuje. Nevlamuje sa, “stojí pri dverách a klope” – aby tam, kde mu otvoríme dvere bez strachu stoloval s nami tu – a raz, aby sme stolovali s Ním v nebesiach.
Dnes prichádza opäť v tom najjednoduchšom “obale” – v ľudskom slove. V slove danom a zvestovanom. A inokedy v podobe chleba a vína vo svojej svätej Večeri. Večné “Slovo stalo sa Telom” a telo sa stalo chlebom pre nás. Je to však slovo, ktoré tvorí pokoj, prináša radosť z odpustenia hriechov, zo zmierenia s nebeským Otcom a z dedičstva, ktoré je nám odložené v nebesiach.
Vianoce nie sú radostné vtedy, keď dostávame novú košeľu, papuče, možno drahú kozmetiku atp., ale dar života večného a prísľub radosti, ktorá nekončí.
3. Milí priatelia, bratia a sestry!
Štedrý deň a Večer, ktorým sa začínajú krásne sviatky narodenia Pána, nás oprávnene vedú k chvále a chválospevom. Zbavujú nás strachu a ponúkajú nám radosť, ktorá nekončí.
Ak slovo evanjelia prekoná každý náš strach a prijímame Dar z neba ako základ pravej radosti, vtedy a tam nastupuje a prichádza vytúžený pokoj do ľudských sŕdc a duší. Pravý vianočný pokoj, ktorý prevyšuje každý ľudský rozum.
Vianočný pokoj, ktorý je dôsledkom novej zmluvy medzi nebom a zemou, vysoko prekonáva všetky ľudské mierové zmluvy a pakty o pokoji a spolupráci. Vianočný pokoj, ktorý zvestujú anjeli, nie je krátkodobá dohoda o ukončení streľby či bombardovania, ktoré umožní výmenu zajatcov a doplnenie zásob a streliva pre vojsko. Ak sa niekedy stane, že na sviatky sa trochu svet utíši, vieme, že po Vianociach tam pôjde všetko v starých koľajach.
Ale tam, kde je prijatý narodený Ježiš Kristus ako Pán, ako Kráľ nášho života a my sa stávame občanmi Jeho kráľovstva, prichádza ako dôsledok pokoj Boží. Pán Boh svoju zmluvu pokoja neruší, ale dodrží. A my sa máme snažiť o to, aby sme sa mu čo najviac podobali a stávali sa tak tvorcami pokoja v tomto svete: v rodinách, v cirkvi i v spoločnosti.
Ak tieto dary neba s dôverou prijímame – vtedy máme odvahu a chuť naplno sa pripojiť k nebeskému rytierstvu a spievať trvalo chválospev vďaky a dobrorečenia: “Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle”. Preto: Chváľme Pána Boha za novú možnosť prekonať strach, za ponuku večnej radosti a pokoja časného i večného. Amen
Štedrý večer – Myjava – Poriadie 2022 – Ľubomír Batka st.