„Ajhľa, tvoj kráľ prichádza k tebe“,
plesaj dcéra sionská!
Hynie v pýche a nevere
už dcéra babylonská.
Kráľ slávy sa k nám uberá
v pokore a v tichosti,
brána k nebu sa otvára
nám už z Božej milosti.
Ach, tie utešené slová!
Duša v hriechoch tonúca,
s Bohom svojim máš byť zmierená,
vojsť kde radosť nehynúca.
Otvor dvere srdca svojho,
On i k tebe prichádza.
Povedz: „Vojdi, zhlaď zo srdca môjho
zlobu čo sa v ňom nachádza“.
Príď Ježiši dobrotivý,
posväť si srdce moje,
zažeň, čo sa Ti protiví,
ži vo mne a ja v Tebe,
by som uprostred strastí sveta
dôverne hľadel k nebi.
Tam, kde večná slasť rozkvitá,
kde Ťa Serafín velebí.
Tvoj Sion hádzal Ti palmy,
rúchami svojimi Ti cestu stlal,
a ja zvučne spievať chcem žalmy,
by som Ťa vrúcne uvítal.
„Sláva Tebe, Synu Boží!“
znie v mojich útrobách,
„príchod Tvoj v nás radosť množí,
hosana na výsostiach!“.