Rehor Uram Podtatranský — Pri studni
Pri našej studni vo dvore
stál som raz s otcom spolu,
kde jedno vedro šlo hore
a druhé zatým dolu.
I rieknul otec: „Prizri sa
na vedár týchto dvoje,
v nich zrejme žitia zračí sa
tu moje, tam zas tvoje.
To prázdne vedro obrazom
je môjho žitia, lebo
už skončil, áno splnil som,
čo určilo mi nebo!
A teraz vekom ustatý
kloním sa v hĺbku zeme
s inými, kde aj odplaty
za skutky dosiahneme!
To druhé vedro, čo ti hor’
sa vodou pousmeje,
je obraz tvoj a krásny vzor
života pln’ nádeje;
že budeš syn nám milený
a splníš túžby naše
aj úkol tebe určený,
čo národ, vlasť ti káže!!