Hľaď na breh, mraky keď obzor kalia,
keď divé vlny z hlbín sa valia,
ponad priepasti keď nutno kráčať,
slzami žiaľu krok každý zmáčať.
Hľaď na breh, na breh! Tam zem je nová ;
slzy v nej zotrie ruka Otcova.
Hľaď na breh, hrozný keď ohlas boja
počuješ, cítiš, ó, duša moja;
diel rachot temný keď sa ozýva
a svetom letí skaza strašlivá.
Hľaď na breh, na breh, tam zem je nová,
pokoj v nej dá ti milosť Otcova!
Hľaď na breh, milých keď smrť si vzala,
keď Getsemane za podiel dala,
blesk blaha navždy keď je zhasnutý,
tak teskno, pusto na žitia púti —
hľaď na breh, na breh! Tam zem je nová
milých v nej vráti ruka Otcova!
(1914)