Robme si priateľov pre večnosť
Jak opatrní šafári sa majme,
bo máme vydávať aj my počet,
keď príde Pán, ktorého vyčkávame,
a povolá nás na poslednú spoveď.
Jak opatrní šafári deň každý
len využime, kým neskoro nenie,
a zmiluj sa Otec náš nebeský
pre Spasiteľa nášho utrpenie. Amen
L 16, 1 – 9:
“Povedal aj učeníkom: Bol bohatý človek, ktorý mal šafára; toho obžalovali pred ním, že mu márni majetok. (2) Zavolal si ho teda a povedal mu: Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo šafárenia, lebo ďalej nemôžeš už šafáriť. (3) Tu si šafár pomyslel: Čo urobím, keďže mi pán odníma šafárstvo? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. (4) Viem, čo urobím, aby ma prijali do svojich domov, keď stratím šafárstvo. (5) Zavolal si každého dlžníka pánovho a pýtal sa prvého: Koľko si dlžny môjmu pánovi? (6) Odpovedal: Sto mier oleja. Povedal mu: Vezmi si úpis, sadni si a chytro napíš päťdesiat. (7) Potom sa opýtal druhého: A ty koľko si dlžen? Odpovedal: Sto kórov pšenice. Povedal mu: Tu máš úpis, napíš osemdesiat. (8) I pochválil pán toho nespravodlivého šafára, že opatrne urobil, lebo synovia tohto sveta sú opatrnejší voči seberovným než synovia svetla. (9) Aj vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby, keď sa pominie, prijali vás do večných stanov”. Amen
Bohumilí kresťania!
V časoch divokej privatizácie (“prichmatizácie”) som sa rozprával s dvomi mužmi, ktorí sa rozhovorili o pomeroch na svojom pracovisku. Hoci ani jeden z nich nežil zle, boli rozhorčení, že ich nadriadení ľahkým spôsobom vedia prísť k veľkým peniazom, kým oni takéto možnosti nemajú. Napriek tomu naznačili, že oni si dokážu poradiť a vedia si tiež “prilepšiť”. Otvorene priznali, že ani oni nežijú len z platu, ale vedia “šikovne” využiť možnosti ktoré sa im ponúkajú, bez toho, že by páchali trestnú činnosť. Chceli tým povedať, že sa nepovažujú za nejakých zlodejov. Súčasne mi naznačili, že ja ako farár, viem veľmi málo o tom, ako to v živote neraz “chodí”.
Tento rozhovor mi pripomenul jedno humorné rozprávanie o istom kazateľovi v Amerike, ktorý v kázni na tému nečestného konania ľudí okrem iného povedal: ”Ja sám poznám najmenej tisíc príkladov, ako možno prísť k peniazom nečestným spôsobom, bez toho, že by takéto počínanie bolo trestné, alebo by bolo trestným činom. – Reakcia bola vraj taká, že v nasledujúcom týždni dostal kazateľ množstvo listov so žiadosťou, aby aspoň niektoré z tých spôsobov dotyčným prezradil”.
Keď v dnešnom evanjeliu sám Pán Ježiš hovorí o konaní nespravodlivého šafára, ktorý si ako správca majetku svojho pána počínal veľmi špekulatívne a nečestne, celkom určite nechce ponúkať návod na nemorálne konanie svojich nasledovníkov.
Nielen Pán Ježiš, ale aj ten neznámy vlastník hovorí jasnou rečou o tom, čo si o takomto konaní myslí a aké závery urobí po zistených defraudáciách: ”Vydaj počet zo šafárenia, lebo ďalej nemôžeš už šafáriť!”
Každý, komu je zverená úloha spravovať majetok svojho blížneho, alebo blížnych, musí vedieť, že skôr – či neskôr príde chvíľa vydať počet z hospodárenia zo zverenými hodnotami.
Zlé hospodárenie, alebo zneužívanie postavenia na osobné obohacovanie by sa nemalo tolerovať a akceptovať. Je hriechom a previnením proti siedmemu Božiemu prikázaniu, ale aj proti ľudským zákonom a dohovorom. Nemožno ho ospravedlňovať ani v spoločnosti, ale ani v cirkvi. – Na druhej strane vieme, že pokušenie k ľahkým ziskom je veľké. Preto aj dnes často žasneme koľko všelijakých podvodov a machinácií sa deje nielen v spoločnosti, ale aj v cirkvi, dokonca aj v našej evanjelickej cirkvi. (Smutné správy zo Synody o Reformate a Diakonii).
Ak teda vlastník hovorí nešľachetnému a nepoctivému správcovi: “Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo šafárenia, lebo ďalej nemôžeš už šafáriť”, je také rozhodnutie oprávnené a defraudant sa nemôže spoliehať na zhovievavosť, alebo sa odvolávať na prikázanie lásky a dovolávať sa milosti a odpustenia. Až potiaľto je Ježišovo rozprávanie zrozumiteľné a konanie vlastníka celkom jasné. Zlý hospodár má predložiť účty a zložiť svoju funkciu.
Bratia a sestry!
Vieme, že človek je hriešnik a len zriedka a neochotne urobí priznanie a pokánie v živote. Žiaľ, pre prirodzeného človeka je typické, že skôr pokračuje vo svojom zlom zmýšľaní a konaní ako by robil pokánie. To možno vidieť aj v nasledujúcom konaní nespravodlivého správcu. Ten si v duchu povedal: “Čo mám robiť, keď nemôžem už ďalej šafáriť? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím…“. Ďalej pokračoval vo svojom nečestnom konaní a korumpoval svoje okolie, aby získal z toho osobný prospech a ďalšie výhody. Prvého pánovho dĺžnika sa opýtal. “Koľko si dlžen môjmu pánovi? – Ten odpovedal po pravde: “Sto mier oleja. Povedal mu: Tu máš úpis, napíš: päťdesiat”. Podobný ťah urobil aj pri druhom dlžníkovi a znížil mu dlh sto kórov pšenice na osemdesiat.
To, čo je ale skutočne prekvapujúce v tomto príbehu, sú slová pochvaly nespravodlivého šafára zo strany jeho pána, ktorý sa dozvedel o jeho počínaní. Pán totiž prekvapujúco “pochválil toho nespravodlivého šafára”. Pochválil ho ale nie preto, že ho ďalej okrádal. Ani nie preto, že jeho majetok rozdal jeho dlžníkom, aby tým preukázal svoje zdanlivé sociálne cítenie s dlžníkmi. Dôvod tejto pochvaly je iba jeden, totiž skutočnosť, že tento šafár konal “opatrne”. Že konal prezieravo. Myslel totiž na budúcnosť a na horšie časy, ktoré ho už – už dobiehali… Získal si priateľov z nespravodlivej mamony a počítal s tým, že môže prísť o všetko, čo mal a získal. Hoci bol podvodník a defraudant, konal prezieravo a opatrne.
Bratia a sestry!
Tento príklad, do istej miery výnimočný a nie celkom každodenný, vyslovil Pán Ježiš ako podobenstvo svojím nasledovníkom, aby konali a rozmýšľali podobne prezieravo a opatrne, pokiaľ ide o všetky časné hodnoty, ktoré od Pána Boha získavame. On nás chce učiť a viesť tak, aby sme mysleli na našu budúcnosť ako Božie deti a boli si vedomí dočasnosti povolania ako šafárov na tomto svete. Nespravodlivý šafár samozrejme myslel len na svoju najbližšiu budúcnosť, my však máme myslieť na budúcnosť, ktorá je veľká a slávna, na budúcnosť vykúpených, ktorá je večnosťou.
Už v SZ nachádzame usmernenie Božieho slova o správnom konaní v časnosti, tých ktorí poznávajú Božiu dobrotu a veria v budúcnosť Božích detí. “Púšťaj svoj chlieb po vode, lebo po mnohých dňoch ho nájdeš”.(Kaz 11,1) Pán Ježiš hovorí o tom, že to, čo dnes máme a čo sme v potu tváre získali, nie všetko dostávame len pre seba.
Je pravda, že mnoho ľudí dnes síce už nepozná Ježišove zasľúbenia, mnohí nemajú kresťanské videnie prítomnosti a budúcnosti – ale mohli by mať aspoň tú múdrosť, ktorú mali naši predkovia, ktorá je uložená napríklad v ľudových rozprávkach. Tu mám na mysli najmä rozprávku O troch grošoch. V nej múdry a prezieravý muž hovorí: “Jeden groš vraciam, druhý požičiavam a iba z toho tretieho sám žijem”. Vrátený groš je podpora starých a nevládnych rodičov a blížnych; groš, ktorý muž a otec rodiny požičiaval, to je investícia do detí, do ich vzdelania, ale aj dobrej výchovy. Iba tretia časť je určená pre nás, pre našu spotrebu. Naviac, ako sme si to pripomenuli v kázni o nasýtení zástupov, zo zvyšných odrobín z nášho dnešného bohatého stola môžeme a máme spoločne nazbierať dostatok potrebných darov aj pre ďalších našich blížnych.
Tu by sme mali myslieť a pamätaj aj na našu evanjelickú cirkev, ako našu duchovnú matku, ktorá vždy očakávala podporu a milodary od svojich dospelých detí. Očakáva ich aj dnes. Ide o to, aby sme ako jej deti vedeli, že v našej cirkvi nikdy nešlo o hromadenie bohatstva a svetských pokladov. Počnúc od reformácie, išlo našej cirkvi najmä o dobré vzdelávanie a kvalitné školstvo, ktoré potrebovalo a potrebuje vzdelaných a kvalitných učiteľov. Dnes je, žiaľ, našich evanjelických škôl, najmä základných a aj cirkevných škôlok veľmi málo, čo sa samozrejme prejavuje v slabom evanjelickom povedomí mladej generácie. Máme niekoľko veľmi dobrých evanjelických gymnázií, ktoré však navštevujú v hojnom počte aj študenti iných vierovyznaní. Na teológiu, na najvyšší stupeň vzdelania prichádza potom len máličko kandidátov teológie a tak vzniká nedostatok kňazského dorastu a ďalší úpadok cirkvi.
Veľké rezervy a výzvou pre budúcnosť je tiež sociálna služba a diakonia. V okolitých štátoch západnej Európy je Diakonické dielo oveľa lepšie organizovaná a konaná služba. Máme však viaceré projekty, ktoré si zasluhujú pozornosť. Je však hanbou, ak práve v našej Diakonii sú také “čierne diery” o ktorým počujeme a čítame v správach zo Synody.
Napriek všetkým nepochopiteľným šafárstvam niektorých jednotlivcov iste práve tu, vo vzťahu k našej cirkvi a aj domácemu cirkevnému zboru platí Pánova výzva: “Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby keď sa pominie prijali vás do večných stanov”.
Preto, bratia a sestry, konajme tak, aby sme túto našu budúcnosť ľahkovážne neohrozili, alebo nestratili. Je to smutné, ak synovia tohoto sveta sú opatrnejší voči seberovným, ako synovia svetla. Preto Pán Ježiš aj na inom mieste hovorí svojim učeníkom: “Buďte prostí, ako holubice a opatrní ako hady”.
Má nám ísť o to, aby sme dnes, v našich podmienkach, keď je zvodov k nečestnému konaniu mnoho a sú veľké, nepodliehali takému životnému štýlu a konaniu, akým sa nielen dokazujú synovia tohoto sveta, akým sa dokonca mnohí chvália, že oni “vedia v tom chodiť”. Myslime na našu budúcnosť v ktorú veríme a ktorú ústami vyznávame. Budúcnosť, o ktorej s apoštolom Pavlom svedčíme: ”Ale naša otčina je v nebesiach, odkiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista”. (Fil 3,20) Buďme opatrní v tom, by sa naša viera dokazovala v skutkoch lásky a pomoci lásky našim blížnym, počnúc od tých najbližších aj k širšiemu spoločenstvu veriacich. Amen
9.nedeľa po Svätej Trojici – Myjava 2022 – Mgr.Ľubomír Batka, nám.farár