Skúmajme duchov
Na rázcestí, keď bezradne stojíme,
keď vábne slová kladú na nás putá,
nech duša naša hriechom nedotknutá.
Odvráť náš zrak od bludu sveta,
a uprav všetkých na tú cestu pravú,
by jak Pastiera sledovali sme Ťa,
kým neuvedieš nás vo večnú slávu. Amen (M.R.)
1 J 4, 1- 6:
“Milovaní neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha, pretože mnohí falošní proroci vyšli do sveta. (2) Podľa toho poznávajte Ducha Božieho: každý duch, ktorý vyznáva Ježiša ako Krista prišlého v tele, je z Boha; (3) a ktorý duch nevyznáva Ježiša, ten nie je z Boha; je to duch antikristov, o ktorom ste počuli, že prichádza, a teraz je už vo svete. (4) Vy, dietky, ste z Boha a zvíťazili ste nad nimi, pretože väčší je Ten, ktorý je vo vás, ako ten, čo je vo svete. (5) Oni sú zo sveta; preto hovoria po svetsky, a svet ich počúva. (6) My sme z Boha, kto zná Boha, počúva nás; kto nie je z Boha, nepočúva nás. Podľa toho poznávame Ducha pravdy a ducha bludu.” Amen
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Dovoľte mi na úvod položiť vám nasledovnú otázku: Zdá sa vám pravdivé tvrdenie, že v Biblii je napísané: ”Niet Boha” ? Je to možné? Odpoveď znie: áno. Počuli ste dobre, v Biblii je napísané: “niet Boha”. Tento výrok môžeme nájsť v Žalme 53.
Podobná otázka znie: Je v Biblii napísané: “Milovaní neverte”?! -Áno. Treba však jedným dychom doložiť, že obidva výroky sú slová vytrhnuté, zo súvisu, čiže z kontextu.
V prvom prípade Žalmista hovorí:”Vo svojom srdci blázon hovorí: Niet Boha!” (Ž 53,1). V druhom prípade sme počuli úvod výzvy apoštola Jána z dnešného kázňovému textu, ktorá je tiež iba časťou úvodného verša. Celá výzva znie: ”Milovaní neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha…” (v.1). Tieto slová apoštola Jána nás vyzývajú, aby sme ako kresania neboli ľahkovernými, alebo dokonca naivnými ľuďmi. Kresťan nemá veriť v hocičo a hocikomu. Byť veriacim neznamená, že máme prijímať akékoľvek náboženské informácie, akékoľvek duchovné podnety, alebo služby. Určité duchovné informácie, alebo aj služby a praktiky môžu byť jednoducho “duchovnými muchotrávkami”. Môžu navonok vyzerať pekne, ale v skutočnosti sú pre život a spásu škodlivé. Nemusia mať pôvod v Bohu. Duchovnej povahy je totiž aj antikrist, čiže diabol. Preto máme skúmať duchov, či sú z Boha, alebo prichádzajú od ľudí. Lebo mnohí falošní proroci, čiže zvestovatelia rozličných náboženských predstáv a informácií “vyšli do sveta”. Falošní proroci sú aj tí, ktorí vytrhávajú zo súvisu biblické slová, alebo verše a neberú ohľad na ducha celého Písma svätého.
Falošní proroci tu vždy boli, sú a budú. Našou úlohou je skúmať, či náboženská zvesť, náuka, alebo celý ideologický systém s ktorým sa vo svete, alebo niekedy aj v cirkvi stretávame má základ v Bohu a v Božom slove. Ak má základ pochybný, protibožský a antikristovský, môže viesť ľudí do bludu a škodiť človeku jednotlivcovi, cirkvi i širšiemu spoločenstvu ľudí.
Bratia a sestry!
Ak hovoríme o tom, že nejaké učenie, myšlienky alebo učenie a dokonca aj zdanlivo výhodné služby sú škodlivé pre ľudí, alebo aj pre spoločnosť, možno nás napadne myšlienka, že by sa mali “úradne”, čiže zákonmi zakázať. Nemalo by byť povolené ich voľné hlásanie a učenie.
V nedávnej minulosti k takému kroku pristúpila Ruská Duma – t.j.parlament prijatím návrhu zákona, ktorý zakazuje činnosť iných, ako pravoslávnej Ruskej cirkvi na území Ruska. Neviem, nakoľko sa tento zákon v Rusku uplatňuje, ale vieme, že Rím proti tomu protestoval, lebo tým bola ohrozená aj činnosť RKC a jej misia. Dnes je v Rusku pravoslávna cirkev rozdelená. Moskovský patriarcha poslúcha svojho “cára”, čo odmieta robiť pravoslávna cirkev na Ukrajine.
U nás, na Slovensku, je možné dnes hlásať akékoľvek myšlienky, využívajúc pri tom zákon o slobode slova. Pravdou je, že SR podporuje a uznáva iba zákonom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti a ich registrácia je limitovaná určitým predpísaným počtom podpisov tých, ktorí sa ku konkrétnej náboženskej spoločnosti hlásia. Je však pravda aj to, že niektoré duchovné spoločenstvá sa o registráciu ani neusilujú a svoju misiu financujú len z vlastných zdrojov.
Kresťanská cirkev od svojho vzniku zápasila o čistou svojho učenia a robí to aj dnes. Ukázalo sa, že bolo vždy chybou, ak sa tak robilo nejakými násilnými krokmi a zásahmi. My ako evanjelici a.v. máme s takými skutkami smutné skúsenosti, že sa proti evanjelickému učeniu pokračovalo násilnými zásahmi. To znamená, že cirkev Pánova má vedieť dokázať svoju pravdu a kvalitu len v otvorenom myšlienkovom zápase a súboji s neveriacimi, alebo sektármi, moderne povedané: v “otvorenom konkurenčnom prostredí”. Už cirkevní otcovia upozorňovali na to, že proti bludom a bludárom sa nemá používať štátna, či iná moc, teda násilie, pretože práve vtedy diabol vždy dosiahne svoj cieľ: spôsobí nepriateľstvo, rozbroj a nenávisť.
Bratia a sestry v Pánovi!
Apoštolská cirkev i samotní apoštolovia zápasili teda za čistotu viery a kresťanského učenia. O nich možno povedať, že vo svojej čistej a pevnej viere sa nebáli nijakej konkurencie – totiž ani učenia zo strany sveta, alebo zo strany falošných prorokov, ktorí vyšli do sveta. O tomto duchovnom boji a zápase apoštol Pavel napísal:
”Náš boj nie je proti telu a krvi – totiž proti človeku, – ale proti zlým duchom…”. Mohli by sme dnes povedať: proti zlým ideológiám, proti pohanstvu a novopohanstvu a proti zlým, nebiblickým tradíciám a učeniam.
Dlho by trvalo, keby sme mali vymenovať všetky bludy, ktoré sa sa dostali do cirkvi či už zvonku, z iného myšlienkového prostredia, alebo vznikli aj priamo v cirkvi v predstavách jednotlivcov, alebo aj celých skupín kresťanov. Za všetky známe bludné učenia spomeniem učenie britského mnícha Pelagia, proti ktorému písal už cirkevný otec A. Augustín. Na istý čas toto Pelagiovo učenie bolo v cirkvi prekonané, ale v obnovenej a skrytej podobe sa prejavuje dodnes ako tzv. semipelagianizmus (novopelagianizmus) a často preniká aj do našej cirkvi. Hovorí o tom, že človek môže spasený vlastnými skutkami a zásluhami a popiera tak význam Božej milosti a zásluh Pána Ježiša Krista. Keďže práve na tomto poli evanjelická cirkev zvádzala a zvádza veľký duchovný zápas počnúc od reformácie až podnes, je našou úlohou konať v duchu apoštolských slov: “skúmať duchov, či sú z Boha”, čiže skúmať a to, či takéto učenie nepreniká aj do našej cirkvi, do myslí evanjelikov, alebo dokonca na kazateľnice.
Apoštol Ján zápasil najmä s myšlienkovým prúdom nazývaným gnosticizmus a s gnostikmi, ktorí popierali, alebo podceňovali ľudskú, čiže telesnú podstatu Pána Ježiša Krista. Preto Ján naznačuje kritériá, podľa ktorých treba skúmať duchov. Jedno z nich si chceme všimnúť bližšie. Ján kresťanom pripomína: ”Každý duch, ktorý vyznáva Ježiš ako Krista prišlého v tele, je z Boha”. Tu sa skutočne musíme mať na pozore. Ján nehovorí, že každý, kto vyznáva Ježiša, čiže každý kto berie do úst meno Ježiš, alebo často a rád hovorí o Ježišovi, je z Boha. Nehovorí a nepíše dokonca ani to, že kto ústami vyznáva Ježiša Krista je z Boha. Ján hovorí: ”každý, kto vyznáva Ježiša ako Krista, je z Boha”. To znamená že iba ten, kto vyznáva Ježiša, Syna Božieho narodeného z tela Márie Panny ako Krista, čiže ako Pomazaného (gr.), alebo ako Mesiáša (aram.) – po slovensky: ako Spasiteľa, ten je z Boha.
Tento rozdiel dnes najjasnejšie vidíme v misii a v učení Svedkov Jehovových, ktorí v Ježiša ako Krista, Spasiteľa neveria a Ho ako jednorodeného Syna Božieho nevyznávajú. Nestačí o Ježišovi hovoriť ani ako o učiteľovi mravnosti, alebo o veľkom synovi židovského národa, alebo ako o jednom z prorokov, či jednom z veľkých náboženských vodcov.
Ján má na mysli a hovorí o tom, že k poznaniu pravdy o Ježišovi patrí i to, že Boh prijal ľudské telo, že v Ježišovi sa “inkarnoval” – čiže vtelil a tak sa pravý Boh stal súčasne pravým človekom. Ježiš sa narodil v ľudskom tele, vo všetkom sa nám stal podobný okrem hriechu, trpel, zomrel na kríži a pochovaný bol, a vstal v novom oslávenom tele v mŕtvych a tak vstúpil na nebesá. Pán Boh v Ježišovi vykonal celkom niečo nové, mimoriadne a slávne, totiž Pán sa stal prvotinou vzkriesených.
Bratia a sestry v Pánovi!
Ako kresťania sme iste vypočuli veľa útokov a obvinení preto, že vraj nám ide len o dušu a jej spásu, ale že všetko telesné podceňujeme, alebo zatracujeme. Aj keď je pravda, že niektoré skupiny kresťanov tak zmýšľali a zmýšľajú a viedlo to k podceňovaniu napr. manželského a rodinného života na úkor kláštorného života, k vyvyšovaniu celibátu, skutočnosťou zostáva, že k nášmu vyznaniu patrí aj vyznanie v Kréde: “Verím v tela z mŕtvych vzkriesenie a v život večný”.
Tak ako Ján o svojich súčasníkoch napísal: “Dietky, vy ste zvíťazili na nimi”, totiž nad rôznymi bludármi a protikristovkými učeniami, môžeme to povedať aj o našej evanjelickej cirkvi. Pravda, len vtedy a tam môžeme víťaziť, kde naozaj čítame a počúvame slovo Božie, kde odhaľujeme zvody antikrista a verne zápasíme o čistotu nášho učenia. Vtedy a tam, kde “skúmame duchov”. Kde pozorne počúvame či hlásatelia, misionári, evanjelizátori a farári hlásajú vpravde čisté biblické slovo, vysvetľované v duchu našich Symbolických kníh. Ak takto učíme a veríme a podľa viery konáme, nemusíme sa o budúcnosť svoju a budúcnosť našej evanjelickej cirkvi obávať. Amen
8.nedeľa po Svätej Trojici – Myjava 2022 – Ľubomír Batka st.