Chlieb života z neba
Zvesť Tvoja, Kriste náš,
poteší, posilní,
však Ty sa postaráš
o chlieb každodenný.
Len láska Tvoja nás
z bied časných vykúpi.
Ó, vzhliadni na ľud svoj
a nasýť zástupy! Amen (M.R.)
Mk 8, 1 – 10:
“V tých dňoch, keď sa zase zišiel veľký zástup a nemali čo jesť, privolal si učeníkov a povedal im: (2) ľúto mi toho zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. (3) Ak ich hladných prepustím domov, poomdlievajú po ceste, lebo niektorí z nich sú z ďaleka. (4) Odvetili Mu učeníci: Ako a kto bude môcť nasýtiť týchto chlebom na púšti? (5) Nato sa ich opýtal: Koľko máte chlebov? Odpovedali: Sedem. (6) Rozkázal teda zástupu posadiť sa na zem. Potom vzal tých sedem chlebov, dobrorečil, lámal a dával učeníkom, aby ich podávali, a oni ich rozdávali ľudu. (7) Mali aj niekoľko rybičiek. Aj tie požehnal a kázal rozdávať. (8) I jedli a nasýtili sa. Ešte aj sedem košov odrobín nazbierali. (9) Bolo ich asi štyritisíc. Potom ich prepustil, (10) hneď vstúpil na loď spolu s učeníkmi a prišiel do kraja Dalmanauta”. Amen
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Cieľom a túžbou Pána Ježiša Krista bolo priviesť ľudí do spoločenstva s Otcom nebeským a k životu v Jeho spoločenstve.
Cieľom a túžbou tých, ktorých Ježiš povolal a poslal do celého sveta so zvesťou evanjelia, je priviesť poslucháčov do spoločenstva s Ježišom Kristom, do Jeho cirkvi, prostredníctvom Jeho slova a sviatostí. Evanjelista Marek o tom svedčí a spomína “veľký zástup” ľudí, ktorý tri dni zotrvával pri Ježišovi keď kázal pri Genezaretskom jazere. Bol to zástup z rôznych dediniek a mestečiek, v ktorom boli niektorí čo prišli zďaleka, aby videli a poznali Ježiša.
Aj keď Pán Ježiš o mnohých musel neskôr povedať, že Ho nehľadali preto, lebo videli div, ktorý mohol a môže urobiť len Pán Boh a Ten, ktorého poslal na svet – ale ho hľadali preto, lebo sa zadarmo nasýtili a chceli Ho urobiť kráľom na zemi. ( J 6, 5) O takéto kráľovstvo sa Ježiš neusiloval, ale volal ľudí do kráľovstva Božieho a k prijatiu Božej vlády. To je zásadný a podstatný rozdiel. Preto povedal celkom jasne: ” Usilujte sa nie o pominuteľný pokrm, ale o pokrm ktorý bude pre večný život, ktorý vám Syn človeka dá; lebo ten potvrdil Boh Otec”.(J 6, 27)
Ľudia by nemali zabúdať na to, že sú Božím stvorením, že človek bol stvorený “na obraz Boží” a do spoločenstva s Pánom Bohom, ktoré je predpokladom večného života, dôstojnosti a blaženosti človeka. To je pravý zmysel a cieľ života na ktorý by sme mali pamätať.
Všetko ostatné čo Pán Boh stvoril, stvoril pre človeka lebo dokonale pozná naše potreby. Preto od počiatku stvorenia zabezpečil a zabezpečuje pre človeka všetko, čo k svojmu telesnému životu na zemi potrebuje. Keď počúvame – a iste nie prvý raz správu o vykonanom dive pri Genezaretskom jazere, vidíme tu obe tieto ponuky zo strany Božej – pozvanie do spoločenstva s Pánom Bohom a súčasne ponuku Božích darov pre telo.
Tá prvá nám možno uniká práve preto, že je v našich očiach a ušiach akoby prekrytá mocným Ježišovým skutkom a konaním, ktoré svedčí o tom, že v Ňom konal sám Pán Boh. Ježiš sám je “ten živý chlieb, ktorý prišiel z neba”. On je tá najdôležitejšia ponuka aj pre nás. Je cestou, pravdou a životom pre nás, ktorí sme v zmysle dedičného hriechu poddaní hriechom a smrti. Ježiš nás pozýva do svojho spoločenstva a spoločenstva s Otcom nebeským a chce, “aby sme život mali a hojne mali”.
Po tejto ponuke prichádza potom na druhom mieste ponuka pozemského chleba, hoci aj táto ponuka a tento dar je od toho istého Hostiteľa a Darcu nebeského. Ježiš však hovoril: ”Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a všetko ostatné bude vám pridané”.
To, čo je Otcom dané všetkým ľuďom na zemi, to je dar chleba každodenného. Pod slovom “chlieb” rozumieme v zmysle Malého katechizmu Dr.M. Luthera všetko, čo ľudia a stvorenstvo potrebuje k časnému životu. Všetky časné a zemské dary patria všetkému stvorenstvu. Preto máme prosiť o každodený chlieb vždy znovu a o to, aby nám to dal poznať a tak s vďakou prijímať tento chlieb. Právom môžeme povedať, že Lutherovo vysvetlenie štvrtej prosby je správne, jasné, moderné a jedinečné.
Bratia a sestry v Pánovi!
Samotné rozmnoženie siedmych chlebov a niekoľkých rybičiek je niečo, čo človek nedokáže a nemôže urobiť, ale nie to to nemožné pre Stvoriteľa. Preto je oprávnená otázka učeníkov: “Ako a kto bude bude môcť nasýtiť týchto chlebom na púšti?” Nasýtiť zástupy ľudí nie je úloha a možnosť človeka. Na tých jačmenných chlebíkoch mal síce človek spoluúčasť – lebo musel jačmeň zasiať, zožať, pomlieť a upiecť z múky chlieb a ryby vyloviť v jazere – ale samotný jačmeň žiaden človek nestvoril, ale dostal ho ako dar od Pána Boha. Práve tak aj ryby v mori, alebo v iných vodách človek nestvoril, ale boli tu skôr, ako bol stvorený človek a po ich zázračnom rozmnožení vo vodách ich neskôr človek, spolu s inými zvieratami dostal za potravu.
Práve v súčasnosti prebieha na poliach žatva a napriek nie najpriaznivejšiemu roku je zrejmé, že úrody hustosiatych obilnín budú u nás dostatočné pre výživu ľudí i hospodárskych zvierat, a dokonca druhú polovicu úrody môžeme poskytnúť iným krajinám.
V podstate nikto nemusí hladovať ani sa báť, že bude nedostatok chleba. – Ak sú však niekde s dorábaním a rozdeľovaním obilnín vážne problémy, spôsobuje ich sám človek ak sa v niektorých častiach sveta nedostane dosť chleba všetkým.
Tam, kde ľudia majú príjem na hlavu a deň 1- 2 Eurá, (jeden – dva doláre), tam môže existovať obava z hladu a podvýživy detí i dospelých. Na druhej strane vieme, že obrovské zásoby minuloročnej úrody obilia nie je možné pre vojnový stav na Ukrajine predať a premiestniť tam, kde je to potrebné a kde sú na tento chlieb odkázaný. Ak sa teda niekde prejaví reálny nedostatok potravín -nie je to prejav nelásky Pána Boha, ale človeka! Je to prejav ľudskej túžby koristiť, využívať Božie dary pre vlastné egoistické ciele alebo dokonca len ničiť a robiť problémy blížnemu.
To isté môžeme vidieť aj vtedy, keď hovoríme o zemských zdrojoch energie ako je nafta, alebo plyn, ktoré sú darom Božím a sú potrebné pri dorábaní a spracovávaní chleba a samotných potravín vôbec. Využívanie chleba, ropy, plynu, uhlia a iných komodít ako zbraní, to je v podstate po studenej vojne dnes “tretia svetová vojna” v ktorej sa ocitá celý svet a pre ktorú trpia mnohí ľudia.
Pán Boh aj napriek tejto hroznej hriešnosti a egocentrizmu ľudí požehnáva na tejto zemi dosť všetkého. Z Písma poznáme rozumné a inteligentné šafárenie biblického Jozefa, ktorý vo vtedajšej obilnici sveta, v Egypte, šetril a zhromažďoval zásoby obilia v sýpkach počas úrodných rokov a keď prišlo sedem neúrodných rokov, predával za rozumnú a primeranú cenu obilie aj susedným národom, ktoré ho do Egypta prišli nakupovať. Preto aj Pán Ježiš má plnú účasť a plné pochopenie pre tých, ktorí nemali so sebou dosť jedla a sýti zástupy! “Ľúto mi toho zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť”, hovorí Pán. Tak ako vtedy, aj dnes mu je ľúto tých, ktorým sa pre hriešnosť a nekajúcnosť nedostáva dostatok potrebných zemských darov. Samozrejme, patrí k nim okrem úrod zeme aj voda, ale aj dobrý dýchateľný vzduch a príhodné počasie bez akýchkoľvek ekolockých dlhov, na ktoré žije dnešný svet.
Bratia a sestry!
My sa tiež nemusíme báť o chlieb každodenný a to, čo budeme jesť, alebo piť, alebo čím sa budeme odievať. Pán Boh priamo pred našimi očami koná div rozmnoženia obilia, napriek nášmu zlému hospodáreniu s plytvaniu potravinami či vodou, napriek otravovaniu pôdy a vzduchu priemyselnými exhalátmi…
Ešte stále máme nad sebou milostivú Božiu dlaň! On z mála zŕn, zasiatych do tejto zeme, ktorá tiež patrí Jemu, požehnal a dal nám mnoho zrna, a tak mnoho chleba. Je to skutočný div v našich očiach a iba slepí ho nevidia a nechcú vidieť a nechcú Pán Boha prosiť a Mu ďakovať. On však aj dnes chce, aby sa dostalo dosť všetkým – práve tak, ako sa to stalo pri jazere Genezaretskom.
Ak však vidíme div: zázračné rozmnoženie obilia na našich poliach a nevidíme Darcu, ktorý sám je Chlebom života, ktorý sa nám ponúka aj ako pokrm k životu večnému, ostaneme ustarostenými, nenasýtenými, podráždenými a ustrašenými ľuďmi. Viďme teda telesné dary, ale aj tie duchovné. Prijmime vôľu a pozvanie samotného Pána života, aby sme nehynuli časne, ani večne.
Bratia a sestry!
Na tejto zemi, uprostred vesmíru, bol stvorený život a úžasné poklady tejto zeme, sú tu vopred pripravené pre všetkých ľudí. Pre tých, ktorí tu žili pred nami, pre prítomné generácie, ale i pre naše deti a vnúčatá. Je ich dostatok pre všetkých, pravda iba v prípade, ak týmito darmi nebudeme plytvať, ak nebudeme nenásytní v zhromažďovaní pokladov tejto zeme iba pre seba a pre prítomnosť, pri súčasnom neuveriteľnom ničení a vyhadzovaní potravín, a ničení samotného životné prostredia na zemi, alebo nezmyselnom vojnovom ničení národov. To, čo my potrebujem z toho bohatstva tejto zeme, to sú iba malé časti. Povedané slovami nášho textu – to sú iba odrobinky z toho, čo pre nás pripravila Božia moc a láska.
Patriť Ježišovi, žiť podľa Jeho vôle a príkladu, znamená, že máme aj myslieť aj na blížnych. Nikto z nás nenasýti všetkých, to môže urobiť iba Boží Syn! Ale je vo všeobecnom a verejnom záujme prijať Jeho program neplytvania – program ochrany všetkých zdrojov a šetrenia ako náš kresťanský záväzok. Poslúchnime Ho, keď hovorí, aby sme pozbierali všetky odrobiny a naplnili nimi naše koše.
Nám všetkým bohato stačia “odrobiny” z toho zemského bohatstva, aby sme sa nasýtili a mali sa dobre. “Dvanásť košov chleba po jediacich” pomôže prežiť a “nasýtiť” mnohých ďalších ľudí, ktorým sa predtým možno nedostávalo ani tých odrobín, ako to poznáme z prípadu Lazára, ktorému boháč nedal ani tie odrobinky zo svojho stola.
Šetrenie potravín a všetkých zdrojov je dnes už jasná a zjavná politická úloha v kultúrnom svete. Neskoro, ale predsa sme začali separovať a zberať domový odpad, najmä tzv. pet fľaše, ale aj papier a iné komodity (olej, potraviny). Možno sa naučíme prežiť zimu pri teplote v obývačke o 1- 2 stupne Celzia nižšej ako doteraz a budeme rozumnejšie nakladať s tým, čo máme. Štáty ľahko ušetria aj tých potrebných 15 % zemného plynu, ak budú naozaj chcieť a konať rozumne, aby žili v pokoji a neboli vydieraní teroristami.
Dnes teda spoločne ďakujme nášmu nebeskému Otcovi za všetky dary: za dary telesné a časné. Najmä za ten duchovný pokrm a chlieb, ktorý potrebujeme k životu večnému, ktorým je Chlieb života z neba, náš Spasiteľ a Pán, Ježiš Kristus. Amen
7.nedeľa po Sv.Trojici 2022 – CZ Myjava – Mgr.Ľubomír Batka st.