Antireklama pre nebo?
Modlitba:
Pane Ježiši Kriste, Ty si nás pozval v svojom svätom Krste na Veľkú večeru v nebesiach, ktorú si sám pripravil. Zasľúbil si nám miesto pri sebe, vo svojom večnom a radostnom spoločenstve.
Kým sme však na zemi a v tejto časnosti, očakávaš od nás verné nasledovanie, kráčanie po Tvojej ceste podľa Tvojho príkladu a Tvojej lásky. S hlbokou pravdivosťou nám hovoríš aj o tom, že “cez mnohé súženia musíme vchádzať do Tvojho kráľovstva”.
Aj dnes, keď nás pozývaš na úzku cestu a do tesnej brány nasledovania, daj nám k tomu odvahu viery a srdcia zapálené darom Ducha Svätého. Amen
L 14, 27 – 33:
“Kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže mi byť učeníkom. (28) Lebo keď niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nezasadne a nespočíta náklad, či má z čoho dostaviť? (29) Aby sa mu potom, keď položil základ a nemôže dostaviť, nezačali všetci, ktorí to vidia, posmievať (30) a hovoriť: Tento človek začal stavať a nemohol dostaviť. (31) Alebo keď kráľ má tiahnuť do boja proti inému kráľovi, aby sa zrazil s ním, či si najprv nezasadne, aby sa poradil, či sa s desiatimi tisícami môže postaviť proti tomu, ktorý s dvadsiatimi tisícami tiahne proti nemu? (32) Ak sa nemôže, vyšle k nemu posolstvo, keď je ešte ďaleko, a vyžiada si podmienky mieru. (33) A tak nikto z vás nemôže mi byť učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má”. Amen
Milí bratia a sestry, múdri stavitelia a odvážni bojovníci za veci Kristove!
Po politických zmenách v spoločnosti nazývaných nežná revolúcia, ktoré si dodnes mnohí ešte nevšimli, vytýčilo vtedajšie vedenie našej cirkvi ako hlavný zámer a koncepciu cirkvi evanjelizáciu a misiu. Mnohí sa nad tými slovami pozastavili, lebo nebolo celkom jasné, čo sa pod tým má myslieť, alebo čo si pod tými slovami predstaviť.
Je to samo o sebe veľmi zvláštne, ak v evanjelickej cirkvi, pomenovanej podľa slova evanjelium, boli a sú nad evanjelizáciou cirkvi rozpaky. Na jednej strane každému bolo a je zrejmé, že úlohou cirkvi bolo od počiatku plniť Ježišov misijný príkaz a táto úloha je trvalá:“ Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu” (Mk 16, 15), ale na druhej strane sa niektorí pýtali a pýtajú sa dodnes: Čo je to tá evanjelizácia, čo pod ňou máme myslieť? Lebo zostáva skutočnosťou, že po zmene pomerov sa “vyrojilo” a ukázalo mnoho rôznych misionárov a evanjelizátorov. Najaktívnejší z nich boli evanjelizátori evanjelikálneho typu a mnohí si mysleli a myslia dodnes, že to je jediný možný a správny spôsob prinášania evanjelia, jediný efektívny a úspešný spôsob misie v tomto svete. Mnohí si stále myslia, že slovo evanjelik a evanjelikál je jedno a to isté. Faktom však je, že práve spôsob evanjelizácie spôsobil nové napätie v cirkvi a položil základ určitého vnútorného rozkolu, ktorý v podstate trvá až dodnes.
Kazatelia a misionári evanjelikálneho typu oslňovali a oslňujú poslucháčov svedectvom o tom, že nasledovanie Pána je cesta plná radosti, vnútornej i vonkajšej, že evanjelium ako dobrá zvesť je svedectvom o prosperite a nutne prináša úspech a spokojnosť pre každého človeka. Preto aj navonok sa taký kazateľ pri kázni vždy usmieva “od ucha k uchu”, aby ukázal, aký je šťastný, úspešný a spokojný a vyhýba sa akémukoľvek náznaku o nesení kríža. Niet pochýb, že takýto spôsob zvesti, spojený s jednoduchým opakovaním iba určitých tém môže na ľudí zapôsobiť, lebo pripomína spôsoby “hviezd” tohoto sveta z obrazoviek, ľudí zdravých a úspešných, hýriacich vtipom. Vedia, že ak by hovorili o radosti zo spasenia a o prijatom požehnaní a pritom boli vážni, alebo poznačení nejakým osobným krížom, bola by to vlastne antireklama pre nebo.
My sme však počuli dnes priamo z úst Pána Ježiša Krista aj vážne slová, ktoré súzvučia s tými známymi slovami o “úzkej ceste a tesnej bráne”. On hovorí svojim poslucháčom: “ Kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže mi byť učeníkom”. Tým krížom môže byť všeličo: osobná skúška, cesta pokory a iste aj iný rebríček hodnôt, ako má a uznáva tento svet. Iste by sme mohli dlhšie vypočítavať to, čo znamená Jeho výzva: “Vezmite na seba moje jarmo…” a čo znamená nesenie osobného kríža pre nasledovníka Krista Pána.
Ak by hodnotili Ježišove slová deti tohoto sveta, možno by si pomysleli: Tak toto radšej nemal Ježiš povedať, lebo to nie je dobrá reklama pre nebo! My vieme svoje: Ak sa má akýkoľvek výrobok predať, ak sa má nejaká akcia vydariť podľa plánu a zámeru, je rozhodujúce, aby ju predchádzala farbistá a kvetnatá reklama! Výrobok musí mať pekný obal, lebo “obal predáva”.
Aj v cirkvi neraz vládne a panuje takéto presvedčenie. Nič nepekné, poznačené “vráskami”, nemôže uspieť. Napríklad: liturgia cirkvi, vyjadrovanie sa biblickými pojmami a obrazmi a tiež piesne, ktoré znejú z Kancionála, alebo Spevníka. Podľa viacerých ich treba nahradiť novými, tzv. modernými, kde na slovách a na obsahu nezáleží, ale dôležitý je rytmus…Napokon sa stáva problémom aj samotný kostol ako miesto bohoslužby a tzv. chodenie do kostola, celé naše služby Božie a ich stvárnenie. Dodnes cítime a vieme, ako nás tieto veci začali rozdeľovať a rozdeľujú.
Do nášho uvažovania a diskusií však zneje Pánovo slovo, v ktorom jasne naznačuje o čo Mu ide, keď otvorene hovorí o nutnosti nesenia kríža Jeho nasledovníkov. Nepochybne platí, že Pán Boh miluje a má rád všetkých ľudí, ale platí aj to, že nemiluje hriech. Má rád všetkých a chce, aby všetci ľudia boli spasení, ale nemá rád zlo, hriech, nepravdu, nespravodlivosť a pokrytectvo.
Pán Ježiš preto hovorí zástupom dôležité posolstvo na základe dvoch podobenstiev zo života. Hovorí tak, ako keď dobrý rodič hovorí svojím deťom aj slová napomenutia – s rizikom, že nebudú hneď pochopené a prijaté. Hovorí otvorene, ako keď milujúci starí rodičia chcú povedať vnúčatám dôležité pravdy na základe svojich bohatých životných skúseností, i keď neraz skúsia pri tom iba povrchný úsmev a pochybnosť, lebo dnes je vraj iná doba.
Podobne hovorí Pán tým, čo Ho chcú nasledovať a čo chcú slúžiť blížnym v Jeho cirkvi slová povzbudenia plné jasných tónov, ale nezamlčuje ani tmavé tóny náročnosti cesty za Ním v tomto svete.
Každý, kto chce stavať vežu, alebo akékoľvek stavbu, musí sa najskôr zamyslieť nad šírkou problému a musí si najskôr spočítať náklad stavby. Dnes sa tomu hovorí: Treba si zostaviť rozpočet. Dôvod je jednoduchý: aby nezačal stavať a v priebehu stavby by zistil, že sily a prostriedky mu vydržia a vystačia iba na základ, ale neodkáže stavbu dokončiť.
Nechcem teraz kriticky hovoriť o našich dnešných stavbároch a budovateľoch, keď vidíme, že nevedia dostavať diaľnice, domy, atómovú elektráreň, ale nemocnice. Za tým je skôr nemorálnosť ako neschopnosť stavať.
To, čo nás dnes v cirkvi trápi, je jedno i druhé. Nemorálnosť pri spravovaní cirkevného majetku, ale aj naivnosť pri duchovnej stavbe. Programov, koncepcií a plánov máme mnoho, výsledkov málo. Každá nová garnitúra vedenia cirkvi prichádza z novými plánmi, pričom ich schvaľujú tie isté grémia, presbyterstvá a konventy, ktoré schvaľovali aj tie predchádzajúce. Žiaľ, mnohé zámery duchovného i hospodárskeho charakteru viac ako pokuľhávajú. Niet divu, že prichádza sklamanie, rezignácia, odchody z úradov a v konečnom dôsledku je neraz ohrozená priamo spása duší ľudí, ktorí už neveria v slovo a zasľúbenia Kristovo.
Druhý obraz a príklad Pána Ježiša jasne hovorí o tom, že cesta nasledovania je cestou určitého boja a zápasu. Samozrejme, náš boj nie je proti “telu a krvi”, proti človeku, ale proti “tomu starému nepriateľovi”, ktorí obchádza ako revúci lev a proti starému Adamovi v nás, čiže proti hriechu, hriešnej prirodzenosti a iste aj zvodom zo strany sveta.
Ak si nejaký kráľ, ale vodca zle spočíta všetky náklady vojny, múdrejšie urobí, ak sa snaží o mierové riešenie akéhokoľvek konfliktu. Vodcov, ktorí vtiahli národy do vojen, ktorí sa hlboko prerátali, je v dejinách i v súčasnosti mnoho…
Nám však má ísť o to, aby sme vedeli, že byť s Kristom, stáť na Jeho strane vždy znamená že aj proti nám sú a budú vždy inak zmýšľajúci. Cirkev bola, je a bude v tomto svete vždy cirkvou bojujúcou, i keď v konečnom dôsledku víťaziacou. Ale nemá byť cirkvou triumfujúcou predčasne. Nikto z nás nemôže očakávať, že sa na nejaký ten “aktuálny front”, či do nejakého zápasu nedostane. Všeobecne možno povedať, že je to najmä front nevery s ktorým musíme počítať, ale aj stále stretanie sa so sektármi, alebo inak veriacimi, nie vždy nám priaznivo naklonenými. “Kto je pripravený, nie je ohrozený” – platí aj dnes pre nás.
Nedávny sviatok apoštolov Petra a Pavla nám pripomenul ich zápasy a “fronty” na ktorých bojovali a priniesli svedectvo mučeníckej smrti. Stojíme pred odkazom mŕtvych, ktorých nám pripomenie Branecký hrad s jeho väzením a odkazom galejníkov…Je tu trvalý odkaz M. J. Husa byť verný pravde Kristovej i odkaz našich Krmanovcov.
Dnes si v Sobotišti pripomenieme odkaz národných buditeľov a kňazov zo štúrovej a Hurbanovej generácie pri odhalení pamätnej tabule Danielovi Jaroslavovi Bórikovi, ktorého otec bol myjavský rodák. O odkazoch mnohých, ktorí šli verne za Kristom pred nami, by sme mohli hovoriť dlho…
Ide však o to, aby sme aj my dnes prijali pozvanie k nasledovaniu Pána Krista a súčasne aj Jeho poučenie a povzbudenie k nasledovaniu vernému a nezlomnému. Jeho slová o nesení kríža nie sú “antireklamou pre nebo”, ale pravdivým ukázaním cesty, po ktorej máme ísť, aby sme aj my boli a zostali “svetlom sveta a soľou zeme” v dňoch dnešných i budúcich. Amen.
3.nedeľa po Svätej Trojici – Myjava 2022 – Ľubomír Batka st.