Koľko kvetov a nardu sme Mu ochotní venovať?
Ako Máriino stvor nám srdce, Pane,
Vždy pokorné, oddané a čisté –
Ako Marine by sme mali dlane,
K modlitbe späté pred tvárou Tvojou, Kriste!
Ako Mária, by vzácne masti nardu
Lásku a vieru sme prinášali Tebe –
Na každom kroku vždy vyznávali pravdu,
z milosti Tvojej raz obdržali nebe! Amen. (M.R.)
J 12, 1 – 8:
“Šesť dní pred veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazar, ktorého Ježiš vzkriesil z mŕtvych. (2) Pripravili u tam teda pohostenie a Marta posluhovala; Lazar bol medzi tými, ktorí stolovali s Ním. (3) Tu Mária vzala funt pravej, veľmi drahej nardovej masti, pomazala Ježišovi nohy a poutierala Mu ich svojimi vlasmi. A dom naplnil sa vôňou masti. (4) Tu jeden z Jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý Ho mal zradiť, povedal: (5) Prečo nepredali túto masť za tristo denárov a nedali ich chudobným? (6) Ale to povedal, nie že by mu išlo o chudobných, ale že bol zlodej, a keďže pokladnička bola u neho, brával z nej, čo do nej vkladali. (7) Riekol teda Ježiš: nechaj ju lebo mi to zachovala na deň pohrebu! (8) Veď chudobných vždy máte medzi sebou, ale mňa nemáte vždy.” Amen
Bohumilí kresťania!
Kvetnou nedeľou vstupujeme do Veľkého (Tichého) týždňa, ktorý nám pripomína vyvrcholenie utrpenia nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Každým dňom sa bude naša pozornosť sústreďovať na Neho, za nás trpiaceho a zomierajúceho na kríži. Veľký týždeň nie je iba pietnou spomienkou na dávne udalosti, ale povzbudením viery v Toho, ktorý “niesol naše nemoci, vzal na seba naše bolesti…ktorý bol prebodnutý za naše priestupky a zdrvený pre naše neprávosti”. (Iz 53, 4 – 5).
To, čo sa udialo s Pánom Ježišom od Kvetnej nedele až po veľký Piatok sa týka aj nás a každého človeka. Vždy nanovo však vidíme dvojaký postoj k Nemu. Na jednej strane Jeho odmietnutie, ako o tom svedčí evanjelista Ján: ”Do svojho vlastného prišiel, ale jeho vlastní Ho neprijali”, až po volanie:”Ukrižuj Ho”!
Na druhej strane však postoj síce menšinový, ale predsa len dokazujúci vieru, lásku a snahu poslúžiť Mu. O takomto prístupe rozpráva úvodný prečítaný text. Hold, ktorý prijal Pán Ježiš v Betánii stojí v protive k temným plánom židovskej rady, ale aj v protive k čiernej zrade, ktorá ako falošný tón zaznela z úst Judáša Iškariotského v kruhu učeníkov.
Čakali by sme, že medzi učeníkmi takýto postoj nenájdeme.
Že všetci, ktorým prejavil lásku budú odpovedať na Jeho konanie rovnakou mincou. Ale nestalo sa tak. Jeho učeníci stále nechápali vážnosť a význam danej chvíle. Ježišove konanie a slová im ostávali skryté a apoštol Ján otvorene hovorí o “duchovnej slepote učeníkov”, a o tom, že mnohé reči a skutky pochopili až po Jeho vzkriesení.
Tak tomu bolo aj v Betánii, šesť dní pred Veľkou nocou, keď sa Mária rozhodla k významnému činu. Mária nič nepovedala, ale vykonala niečo, čo učeníci nechápali a čo sa im zdalo zbytočné a nerozumné. Mária totiž vzala funt pravej, veľmi drahej nardovej masti a pomazala ňou nohy Ježiša a poutierala mu ich svojimi vlasmi.
Okamžite však nasledovala reakcia učeníka Judáša, ktorý povedal: ”Prečo nepredali túto masť za tristo denárov a nedali ich chudobným?” Ak si uvedomíme, že denár bol približne denným zárobkom robotníka, bola to suma naozaj značná. Lenže motiváciou týchto Judášových slov nebol úprimný záujem o chudobných a riešenie ich problémov, ale ako evanjelista Ján svedčí:” Nie že by mu išlo o chudobných, ale že bol zlodej a keďže pokladnička bola u neho, brával z nej, čo do nej vkladali”.
Judáš slovami predstieral starostlivosť o chudobných, ale predovšetkým myslel na vlastné obohatenie.
Vo svete sa s takýmto postojom stretáme často. Tí, čo najviac a najčastejšie hovoria o chudobných, myslia neraz len na seba. Také pokrytectvo je hodné odsúdenia. Avšak v kruhu učeníkov by sme takéto počínanie nečakali a preto vyznieva ešte pohoršujúcejšie. Prekvapuje nás to vždy nanovo, ak sa niečo podobné deje v cirkvi aj dnes a ak si niekto počína podobne ako pokrytec Judáš. Nie náhodou evanjelista Ján spája toto jeho konanie so zradou Ježiša za peniaze.
Pokiaľ ide o chudobných a úlohu pomáhať im, Pán Ježiš hovorí dôležitú vec: “Veď chudobných vždy máte medzi sebou, ale mňa nemáte vždy”. Evanjelista Marek zaznamenal dodáva na tomto mieste aj ďalšiu dôležitú poznámku Pána Ježiša:..”a keď budete chcieť, budete im môcť dobre činiť, ale mňa nebudete mať vždy”.
My dnes po dvoch tisícročiach môžeme len potvrdiť túto pravdu aj v našej súčasnosti. Chudobných máme medzi nami a okolo nás vždy a keď chceme, môžeme im pomáhať, podporovať ich a konať niečo pre ich dobro a pre zmiernenie ich nedostatku. Naša ECAV tiež koná preto stále v tomto smere cez Diakoniu, alebo Reformatu, ale aj iné diakonické projekty – aj keď tí, čo majú pokladničky neraz opakujú skutok Judášov. O neslýchanom rozkrádaní a korupcii v štáte u nás, ale aj v iných štátoch radšej pomlčme.
Vráťme sa však k slovám Pánovým, ktorý na obranu Márie povedal dôležité slová: “Nechaj ju, lebo mi to zachovala na deň pohrebu”. Máriin skutok prijal ako poslednú poctu a prejav úcty vďaky za svoje rozhodnutie priniesť obeť za nás podľa vôle Otcovej. Táto vďaka a pocta je a má byť základom každej a tak i našej dobročinnosti. Toto poznanie je základom našich obetí, milodarov pre cirkev, ktorá je “telom Kristovým” v tomto svete.
Ak ľudia, vrátane učeníkov zabudnú na dar Božej milosti a prejav Kristovej lásky k nám, hriešnym ľuďom, alebo ak si niektorí myslia, že oni túto obeť – vykupiteľskú smrť Kristovu nepotrebujú, tak ani necítia potrebu Pánovi ďakovať a prinášať mu hold úcty a chvály, či už slovom, alebo konkrétnym činom.
Pánovi učeníci majú vedieť, čo je v cirkvi prioritné a základné a čo je dôsledkom viery, lásky, vďaky a dobrorečenia Pánovi. Preto pokarhal a napomenul Judáša, a zrejme aj ostatných učeníkov, ktorí si chceli “šetriť na Ježišovi”. Podobne napomína aj nás, ak chceme šetriť na Ňom a na Jeho cirkvi, ktorá je Jeho telom. Či ide o dar malý, alebo väčší, nie je rozhodujúce, ale rozhodujúci je náš vnútorný postoj k Pánovi a k Jeho telu a tak aj k ratolestiam tohoto tela.
Nám evanjelikom sa ten Máriin skutok tiež neraz nepozdáva ako rozumný a racionálny. Mnohí si myslia, že lásku k Pánovi prejavíme najlepšie práve vzťahom k chudobným, službou na sociálnom poli. Žiaľ, neraz to býva a je iba výhovorka, ktorá slúži na zakrytie skutočného vzťahu k Ježišovi a k Jeho telu. Telu, ktoré znáša aj dnes pohanenie, odmietanie a je považované za “duchovnú mŕtvolu”, s ktorou sa už vo svete nepočíta…
Bratia a sestry!
V úvode sme povedali, že odkaz Veľkého týždňa nie je iba pietnou spomienkou, ale sa týka každého z nás. Týka sa našej viery, našej vďaky a našej odpovede na Pánovo utrpenie. On netrpel a nebol ukrižovaný za svoje hriechy, ale za hriechy iných, za hriech sveta…a áno, aj za náš hriech. On, ktorý bol pomazaný Duchom Svätým, ako najvyšší Kráľ, Prorok a Kňaz priniesol nám v konečnom dôsledku ponuku života pravého a života večného.
Mária si to uvedomovala už vtedy, keď Pán vykročil ku Golgote, ale učeníci to pochopili až po jeho smrti.
Kiež si hodnotu Jeho utrpenia, ale aj ponuku života večného uvedomíme aj my už v túto Kvetnú nedeľu. Jemu prinášajme náš hold v podobe nardu, alebo kvetov viery, spolu s našou trvalou oslavou a volaním: “Hosana” ako Kráľovi pokoja. Tomu, ktorému Otec “všetko poddal pod nohy a urobil Ho hlavou nad všetkým v cirkvi, ktorá je Jeho telom, plnosťou Toho, ktorý naplňuje všetko vo všetkých” (Ef 1,21). Amen
Kvetná nedeľa – Myjava 2022 – Mgr. Ľubomír Batka st.