Láska a služba tých, ktorým bolo odpustené
Vierou obživ nás,
Pane, v tento čas,
nech z nej rastie,
nech z nej svieti
život i nás, Tvojich detí.
daj čuť Tvoju reč
a čo choré lieč –
Tvoja láska nech nás živí…
Buď nám, Pane, milostivý! Amen
L 7, 36 – 50:
“Istý farizej Ho prosil, aby jedol s ním. Preto vošiel do domu farizejovho a stoloval s ním. (37) A hľa, v meste bola žena-hriešnica; keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizejovom, priniesla alabastrovú nádobu masti, (38) odzadu s plačom pristúpila Mu k nohám, začala Mu slzami zmáčať nohy, utierala ich vlasmi svojej hlavy, bozkávala Mu nohy a mazala masťou. (39) Keď to videl farizej, ktorý Ho bol pozval, povedal si: Keby tento bol prorok, vedel by, kto a aká to žena, čo sa Ho dotýka; pretože je hriešnica. (40) Odpovedal mu Ježiš a riekol: Šimon, mám ti niečo povedať. A on povedal: Hovor, Majstre! – Dvoch dlžníkov mal jeden veriteľ. Jeden bol dlžen päťsto denárov a druhý päťdesiat. (42) A keď nemali z čoho zaplatiť, odpustil obidvom. Ktorý z nich ho bude väčšmi milovať? (43) Odpovedajúc Šimon, riekol: Domnievam sa, že ten, ktorému viac odpustil. A On odpovedal: Správne si rozsúdil. (44) Nato obrátil sa k žene a Šimonovi riekol: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nepodal si mi vody na nohy, ale táto zmáčala mi nohy slzami a utrela svojimi vlasmi. (45) Nepobozkal si ma, ale ona, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy. (46) Nepomazal si mi hlavu olejom, ale táto masťou mazala mi nohy. (47) Preto hovorím ti: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo mnoho milovala. Komu sa však málo odpúšťa, málo miluje. (48) A jej povedal: Odpúšťajú sa ti hriechy. (49) Vtedy tí, čo spolu stolovali, začali si hovoriť: Kto je tento, že aj hriechy odpúšťa? (50) On však povedal žene: Viera tvoja ťa zachránila. Choď v pokoji!” Amen
Bratia a sestry v Pánovi!
Nepísané pravidlo služby policajtov hovorí: “Dôveruj, ale preveruj!” Samozrejme, týmto pravidlom sa neriadia iba policajti, ale rôzne skupiny ľudí a rôzne organizácie. Možno povedať, že podľa tohoto pravidla konal a pokračoval aj farizej Šimon, spomínaný v dnešnom kázňovom texte Lukášovho evanjelia. Ten pozval Ježiša do svojho domu nie z lásky, alebo z vďaky, a už vôbec nie ako prejav viery v Ježiša ako Mesiáša a Spasiteľa.
Farizej Šimon patril k náboženskej skupine ľudu Izraela, ktorá sa v snahe dosiahnuť spásu spoliehala výlučne na seba a svoje skutky, snažiac sa prísne dodržiavať nielen rituálne pravidlá zákona, ale aj morálne zásady a pravidlá. Možno “Ježišove učenie s mocou” bolo to, čo zaujalo Šimona na Ježišovi natoľko, že si Ho chcel “preveriť”, či “otestovať” lepšie a hlbšie. Preto Ho prosil, aby “jedol s ním”. Pri jedle a stolovaní chcel zrejme bližšie spoznať Ježišove morálne učenie, ktoré hlásal a pôvod Jeho zvláštnej moci, ktorou uzdravoval ľudí. Hovorí o tom aj Lukáš v predchádzajúcej kapitole (6, 17 – 19), kde spomína, že “veľký zástup ľudu z celého Judska, i z Jeruzalema i z prímorského Týra a Sidona – prišli aby Ho počúvali a vyliečili sa z neduhov”.
Farizejovi Šimonovi iste prekážalo, že Ježiš a Jeho učeníci sa nepostili a dokonca často stoloval s “colníkmi a hriešnikmi”. Preto mnohí o Pánovi hovorili, že je “žráč a pijan vína”. (v.34)
Pri jeho snahe odhaliť Ježiša ako zlého učiteľa zákona a nepravého proroka mu “zahrala do karát” situácia, keď do jeho domu nečakane vstúpila žena, ktorá bola verejne známa hriešnica.
Táto žena, “priniesla alabastrovú nádobu masti, odzadu a s plačom pristúpila Pánovi k nohám, začala mu slzami zmáčať nohy, utierala ich vlasmi svojej hlavy, bozkávala Mu nohy a mazala masťou”.
Vtedy si farizej Šimon v duchu povedal: ”Keby tento bol prorok, vedel by, kto a aká to žena, čo sa Ho dotýka; pretože je hriešnica”.
Môžme preto jeho myšlienky chápať jednoznačne: pre neho to bol dôkaz, že Ježiš nie je Ten, za ktorého sa vydával. Ak by bol prorok a mal Ducha Božieho v sebe, vedel by, aký je morálny profil tejto ženy, lebo bola verejne známa hriešnica.
Šimona takéto zistenie iste v duši upokojovalo a slúžilo mu k ospravedlneniu jeho odmietavého vzťahu k Ježišovi, a k tomu, ako sa k nemu choval a čím v duši ospravedlňoval svoju neveru.
Pred Pánom Ježišom stála úloha usvedčiť farizeja z jeho duchovnej slepoty a samospravodlivosti. Ukázať prameň jeho odmietavého postoja uveriť v Neho ako Spasiteľa, pretože on sa tvrdošijne spoliehal na svoje záslužníctvo a na svoje skutky.
Nie že by farizeji verili a tvrdili, že Boží zákon plnia dokonale.
Ale predstavovali si Boží súd a Pána Boha ako ľudského učiteľa, ktorý žiakovi hovorí: – nebolo to síce dokonalé, skôr chválitebné, ale som s tebou spokojný. (Mali sme na ZDŠ riaditeľa, ktorý s obľubou hovorieval: Na jednotku vie Boh, na dvojku viem ja, na trojku – kopa hnoja a na štvorku najlepší žiak!) Farizeji verili, že im pre ich skutky a snahu Pán Boh napokon povie:- môžeš vojsť do môjho kráľovstva.
Aj dnes si Božiu milosť mnohí ľudia predstavujú podobne. Hovoria si: Pán Boh iste nie je malicherný a aj keď “mám niečo za ušami”, On iste nebude na svojom súde pozerať na nejaké moje menšie hriechy: slová, skutky a myšlienky a iste mi prepáči moje poklesky a ešte ma aj pochváli. Farizejom, tým starým i tým dnešným sa zdá, že ak je Boh milosrdný, tak vyhlási na poslednom súde niečo ako všeobecnú amnestiu na menšie hriechy a preto sa nemusia znepokojovať, či veria, alebo neveria v Ježiša a ako dnes žijú.
Pán Ježiš na takéto farizejské názory odpovedal Šimonovi jednoduchým podobenstvom.“Dvoch dlžníkov mal jeden veriteľ. Jeden bol dlžen päťsto denárov a druhý päťdesiat. Keď nemali z čoho zaplatiť, odpustil obidvom. Ktorý z nich ho bude väčšmi milovať”?
Šimon odpovedal podľa bežného a prirodzeného vzorca: Čím väčší dlh je človeku odpustený, tým väčšiu vďaku a lásku cíti človek k darcovi. – Pán Ježiš mu povedal: “Správne si rozsúdil”. – A potom porovnal správanie a konanie onej ženy voči Nemu so správaním Šimonovým. Je zrejmé, že oná hriešnica prijala už predtým od Ježiša rozhrešenie, odpustenie hriechov a bola duchovne uzdravená a svojím terajším konaním sa snažila preukázať vďaku lásku k svojmu Dobrodincovi a Záchrancovi. – Pán Ježiš nepozeral na to, že Ho niekto mohol obviniť z postranných, zlých úmyslov s touto ženou – On jej oznámil Božiu milosť a ona ju prijala a uverila v Neho. Jej konanie bolo prejavom viery, ktorú prejavila jednoznačným postojom a konaním.” Preto aj tu platí slovo apoštola Pavla: “Spasení sme z milosti, skrze Kristove zásluhy, vierou v Neho”. A súčasne platí aj slovo apoštola Jána: ”My milujem, lebo On prv miloval nás”.
Bratia a sestry!
Tak, ako viera a vďaka ženy za prijaté dobrodenie, za milosť Božiu, za odpustenie hriechov a duchovné uzdravenie bolo dokázané jej prejavmi lásky – tak Šimonova nevera sa ukázala v jeho dome v celej nahote. – Pána Ježiša pozval k stolu, ale len preto, aby sa utvrdil v svojom odmietavom postoji: – Nedodržal ani všeobecné pravidlá úcty k hosťom vo vzťahu k Ježišovi: Nepodal mu vodu na nohy, nepobozkal Ježiša bozkom úcty, nepomazal Mu hlavu olejom – lebo neveril, že Ježiš môže už tu a teraz odpúšťať hriechy. Neveril, že je Syn Boží, tým menej že je Baránkom Božím, ktorý sníma hriech sveta. – Naopak, prejavil svoje pohŕdanie Ježišovým slovom i jeho skutkami, vrátane Jeho cesty k zástupnej smrti na kríži. Onej žene však Ježiš povedal: “Viera tvoja ťa zachránila. Choď v pokoji!” Už predtým jej odpustil hriechy a ona veriac jeho slovám, prejavila Mu patričnú úctu a vďaku ako Synovi Božiemu.
Bratia a sestry v Kristu Pánu!
Dnešné svedectvo evanjelia obsahuje vážne posolstvo aj pre nás. Odpustenie hriechov, ktoré prijímame už tu a teraz z Kristovho slova, či už pri spovedi, alebo pri stolovaní s Ním – znamená, že sa nemusíme obávať posledného súdu. O tom, či skutočne veríme Ježišovmu rozhrešeniu, nehovoria však naše slová, naše: “Pane, Pane”… – ale náš vzťah lásky k Nemu, naša ochota prejaviť Mu lásku a úctu naším konaním – ale aj naša ochota vzdať sa niečoho pre Jeho misiu vo svete a tiež pre pomoc voči našim blížnym, ktorí potrebujú našu pomoc. Amen
2.pôstna nedeľa – Myjava 2022 – Ľubomír Batka st.