„Hľa, prichádzajú dni,“ znie výrok Pána, Hospodina, „keď pošlem na zem hlad. Nie hlad po chlebe ani smäd po vode, ale po počúvaní Hospodinových slov. Putovať budú od mora k moru, od severu k východu sa budú túlať a hľadať slovo Hospodina, ale ho nenájdu.“ Am 8, 11—12
Čitateľom Svätého Písma je dôverne známa udalosť z Ježišovej cesty do blízkosti Jericha. Tam žobrajúci slepec volal na Ježiša: „zmiluj sa nado mnou Syn Dávidov.“ Ten slepec chcel počuť Ježiša, chcel pocítiť dotyk Jeho moci a slávy. A chcel aj vidieť. To bolo podobné žalmistovmu zvolaniu, výkriku z duše „Na Hospodina očakávam, na Jeho slovo očakáva moja duša (Ž 131, 5) Prorok Abakuk si zastal na baštu ako strážny vojak a riekol: ja striehnuť budem, aby som zbadal, čo mi bude hovoriť. Podobne prorok Jeremiáš vyjadril túžbu po Božom slove priznaním: Keď sa vyskytli Tvoje slová, zjedol som ich, Tvoje slová boli mi radosťou a útechou môjmu srdcu. Veď Tvoje meno nosím, ó Hospodine, Bože mocností. (Jer15, 16) Takto mocne proroci počúvali a zvestovali Božie slovo. Neraz znášali kvôli tomu Slovu príkorie, pohanenie, avšak vytrvali, lebo zakusovali sladkosť toho Slova ako to vyjadril prorok Ezechiel. Ale to nie je zašlá história, dávna minulosť, aj dnes sa Sväté Písmo číta, počúva sa z neho živé Slovo, slovo živého Boha a predsa niektorí ľudia Písmo sväté nepoznajú, popierajú, posmievajú a hádam sa aj zbavujú ako odpad, alebo niečo nepotrebné. Mnohí si ju ale opatrujú a vysoko si ju vážia.
V jednej knižke sa píše približne toto: Raz sa z mnohých strán za rána schádzali veriaci do zhromaždenia a potom keď tam otvorili svoje Biblie, našli len prázdne, biele stránky. Prehŕňali ďalej, ale všetko bolo prázdne, bez litier. Po domoch hľadali druhé Biblie, ale všetky boli rovnaké, čisté. Domáci pán išiel tú strašnú správu oznámiť priateľovi, stretli sa už na ceste, lebo ten niesol tú úžasnú zvesť jemu! Božie Dietky celého sveta boli nešťastné, lebo sa im stratila Biblia, a to kde bol akýkoľvek citát v iných knihách, aj ten všade chýbal. Zišli sa znalci Biblie, skúsili spísať vety zo Slova Božieho, ktoré niekto vedel z pamäti. Každý povedal svoj obľúbený verš, v najlepšom prípade celú kapitolu. Ale kto by sa mohol v ťažkých dňoch spoľahnúť na takto zloženú Bibliu, čo by sme boli bez nej? Aký chudobný, beznádejný by bol náš život, napr. bez žalmov: 23, 51, 103, bez 1Kor 13, alebo 1Kor 15, ktorý rozpráva o vzkriesení a o našej živej nádeji! Bez listu Rímskym, alebo evanjelií! Akí sme bohatí, keď máme Bibliu! A komu za ňu ďakujeme? V prvom rade Pánovi, ktorý je jadrom aj hviezdou Starého i Nového Zákona.
Prorocký text pripomína Boha ako trestajúceho tým, že sa odmlčal, nedal počuť svoje slovo. Nastala hluchota, nemota púšte. Hľa prichádzajú dni, keď pošlem na zem hlad, nie hlad po chlebe, ani smäd po vode, ale po počúvaní Hospodinových slov. Tí, čo sa Písmu vysmievajú, sa smejú len nad sebou a nad svojou duchovnou prázdnotou. Ešte ju nečítali a už ju odvrhli, vysmiali. Ale aj tí môžu poznať sladkosť a bohatstvo Slova.
Počúvame tie prorokové slová, že nastanú obdobia, keď človek nebude môcť počúvať, pretože sám Pán Boh sa odmlčí. To býva veľmi smutná chvíľa — ťažký Boží trest a taká chvíľa sa v izraelskom a judskom ľude vyskytla nielen v časoch proroka Ámosa, ale aj v Babylonskom zajatí, keď sa izraelci nazdávali, že Hospodin na nich zabudol, že sa pred nimi skrýva, zatajuje, mlčí. Dve generácie sa v babylonskom zajatí pýtali, či Hospodin je skutočne živým Bohom, keď musia pozorovať kult pohanského náboženstva. Niektorí pod vplyvom prorokových posolstiev však túžili počuť zvesť o Božom milosrdenstve aké počúvali a prežívali doma v chráme. Preto sa rozpomínali na Sion, na Jeruzalem, na domov, na chrám, v ktorom prinášali obete a kde Hospodinovi, jedinému živému Bohu ďakovali a Ho oslavovali. Ale zatiaľ prežívali hluché chvíle, až sa pýtali do kedy ešte budeme čakať? Či už na trvalo budeme zajatí a podrobení tými babylonskými pohanmi?
Keď Mojžiš dlhšie zotrvával na vrchu Sinaj, kde od Hospodina prevzal 10 Božích prikázaní, ľud v nížine sa nazdával, že sa Mojžiš od nich vzdialil a odmlčal a spolu s ním sa vzdialil a odmlčal aj Hospodin. Preto v ten nížine nútili Árona, aby im urobil nejakého boha, chceli mať náhradu za svojho Hospodina. Aké trápne a smiešne, city a rozum urážajúce pokračovanie. Človek si modeloval boha, aby mal nejakého boha. Tancoval, klaňal sa, prihováral sa v nazdávaní, že dosiahol pokrok, slobodu, samostatnosť, ale potom nastal Hospodinov trest a po ňom vytriezvenie. Nielen tam pod horou Sinaj, v babylonskom zajatí, v dobe proroka Ámosa, v čase komunizmu, potom nastáva prebudenie a veľký hlad po skutočnom Slove života, po Božom slove.
Čítali sme: Putovať budú od mora k moru, od severu k východu sa budú túlať a hľadať slovo Hospodina, ale ho nenájdu. Rozumom nechápeme taký Boží trest, ale keď Pán Boh dopustí aj taký trest musíme ho prežiť, ako ho prežívali v dobe proroka Ámosa. Nepocítili sme ešte takú duchovnú hluchotu? Prosili, žobrali sme o ukončenie Božieho trestu? Modlíme sa za zánik duchovnej hluchoty? O možnosť znovu počúvať posolstvo Božieho slova, slova života, spásy a lásky? Nedočkavo túžime po bohoslužobnom zhromaždení v kostole a nanovo počúvať známe epištoly a perikopy a potom kázeň z biblického textu? Alebo je naozaj možné sedieť na SLB a nič nepočuť? Nič sa tu človeka nedotýka?
Všetko prechádza mimo srdca, rozumu i ucha? Prečo tam vlastne prichádzame? Prorok Ámos po svojich skúsenostiach odpovedá aj takú otázku: „Lebo takto vraví Hospodin domu Izraela: Mňa hľadajte, a budete žiť!“ Kto nehľadá Hospodina, kto nehľadá a nepočúva Božie slovo ten možno dlhý čas necíti žiadny hlad. Nepozná a netrápi ho nedostatok duchovna, žije si (ako sa často hovorí) lepšie ako tí čo chodia na SLB. Avšak potom nadíde chvíľa, že rukou šmátra do prázdna. Chráňme sa, takého mátoženia. Prosme o pomoc, aby sme našli krásu, požehnanie, o trvalosť zostávať v pravde, že nič nemôže uspokojiť človeka, ak vlastnou vinou stratil spoločenstvo s Bohom, Jeho Slovom, Večerou Pánovou aj s bratmi a sestrami v zbore. Smieme a máme prosiť, aby čas zamĺknutia Boh skrátil a dal počuť hlas svojej milosti a lásky ako sa dal počuť prorokovi Izaiášovi: Na malú chvíľu som ťa opustil, ale s veľkým milosrdenstvom ťa zhromaždím. V prekypení svojho hnevu som skryl svoju tvár na chvíľu pred tebou, no večnou milosťou sa zľutujem nad tebou – vraví Hospodin, tvoj Vykupiteľ. Preto spolu so starozákonným prorokom Samuelom prosme: Hovor, Hospodine, lebo Tvoj služobník počúva! Vrcholne však počúvajme Hospodinovo posolstvo v znamení Pána Ježiša Krista, Jeho slová, Jeho usmernenia pre nás ako nám hovorí: vy ste soľ zeme, vy ste svetlo sveta.
Pokoj Vám!!