V reformácii sú oblasti, ktoré sú krásne neproblematické. Niektoré sú neobyčajne smelé a odvážne. Revolučné. Ale je oblasť, ktorej by sme sa najradšej vyhli. Jednou z nich je Lutherov vzťah k Židom, hlavne jeho malý spis (približne 80 strán A4) „O Židoch a ich klamstvách“ (Von den Juden und ihren Lügen). V ňom naozaj nabádal k páleniu kníh a vyháňanie Židov. Dá sa to nejako ospravedlniť alebo aspoň pochopiť?
Ospravedlnením Luthera nie je jeho výbušný charakter. Nedá sa povedať: on bol proste taký, keď sa napaprčil, nevyberal príliš vhodné slová. Tiež nemôže byť ospravedlnenie skutočnosť, že medzi 121 zväzkami, ktoré majú vyše 80000 strán väčších ako formát A4 vymarského vydania Lutherového diela ide o absolútne bezvýznamný zlomok. Tiež sa nedá argumentovať tým, že sa Talmud nevyberavo vyjadruje o kresťanoch a obsahuje urážlivé výroky o Kristovi. Rovnako neobstojí tvrdenie, že by sa Židia chovali rovnako voči kresťanom, keby mali politickú moc. Toto nie sú argumenty. Dejiny sa na „keby“ nehrajú. Za istých okolností sa dajú previesť verbálne útoky z akýchkoľvek kníh do politickej agitácie. Takto sa dá využiť a zneužiť pri zvrátenej manipulácii čokoľvek. Chce to len vhodnú atmosféru v spoločnosti.
Lutherove vyjadrenie bolo nevhodné a nešťastné. Nikdy nemali byť vyslovené. A mali tragické dôsledky. Ani nie tak v jeho dobe, ale neskôr. Nie žeby sa Hitler rozhodoval na základe Lutherových spisov, to by bolo krajne naivné. Ale týmto mal aj voči evanjelikom luterský argument. Nacistická propaganda tento spis použila. Dikcia mnohých kresťanských textov bola a je niekedy veľmi konfrontačná. A je to na škodu, pretože už raz niečo povedané a napísané sa nedá vrátiť. A tak si tieto slová žijú a driemu ďalej možno aj niekoľko storočí.
Jednoznačným argumentom je, že s Lutherom sa reformácia nekončí. On nie je svätým, ani nemá status neomylnosti. V tomto konkrétnom bode sa bohužiaľ tragicky mýlil.
A teraz to najpodstatnejšie: nikdy sa tieto ani podobné výroky nedostali do spisov, ktoré tvoria našu identitu. Našu identitu tvoria a vytyčujú Symbolické knihy obsiahnuté v Knihe svornosti. A žiadny zo spisov, ktoré tvoria tento vyznávačský základ cirkvi, neobsahuje ani náznak protižidovskej nenávisti, alebo nenávisť k iným rasám či náboženstvu.
Významní teológovia Karl Barth, Paul Tillich a hlavne Dietrich Bonhoeffer sa jednoznačne postavili proti nacizmu. Prví dvaja svojím dielom, posledný svojim životom.
Naša identita nie je kvôli Lutherovmu spisu protižidovská ani protiizraelská. Naopak, je voči Židom a Izraelu otvorená a prajúca. Vrátane priania, aby všetci ľudia poznali Krista a boli spasení. Aj Židia.
Čítal niekto na Slovensku tento trakát? Myslím, že by sme takých ľahko spočítali na prstoch jednej ruky. Spájať Luthera s Hitlerom a nacizmom je ahistorické a tendenčné.
– Iná vec je diskusia o židovských (náboženských) klamstvách. Pokojne môže pokračovať, tak ako diskusia o klamstvách kohokoľvek iného.