Nový rok – Obrezanie Krista Pána
Káž nám, Pane, uľav bôle zvesťou
i keď príde tŕnistou ísť cestou.
I keď mesiac, hviezdy nad horami,
daj nám cítiť, že si s nami, s nami!
Nech nás ruka Tvoja neopustí –
jak tú čeľaď svätú tam na púšti
vyvedie raz z Egypta tejto zeme
v Tvoju náruč, v nej spočinúť chceme! Amen (M.R)
2 M 1, 1 – 16:
Toto sú mená Izraelcov, ktorí prišli s Jákobom do Egypta; každý prišiel so svojou rodinou: (2) Rúben, Šimeon, Lévi a Júda, (3) Jissáchár, Zebúlún a Benjamin, (4) Dán a Naftalí, Gád a Ašér.
(5) Všetkých potomkov, čo vyšli z bedier Jákobových, bolo 70 duší; Jozef však už bol v Egypte. (6) Potom zomrel Jozef i všetci jeho bratia i celé to pokolenie. (7) Izrelci boli plodní, množili sa, rástli počtom a nesmierne mohutneli, takže ich bola plná krajina.
(8) Vtedy nastúpil v Egypte nový kráľ, ktorý Jozefa neznal. (9) Ten povedal svojmu ľudu: Ajhľa, ľud Izraelcov je početnejší a silnejší ako my. (10) Nože, počínajme si múdre voči nemu, aby sa nerozmnožil; lebo mohlo by sa stať, že v prípade vojny pripojil by sa aj on k naším protivníkom, bojoval by proti nám a odišiel by z krajiny. (11) Tak ustanovili nad ním dozorcov nad robotami, aby ho trápili ťažkými bremenami; staval pre faraóna skladištné mestá Pitóm a Raamses. (12) Ale čím viacej ho utláčali, tým viacej sa rozmnožoval a rozširoval, takže sa obávali Izraelcov.
(13)Egypťania týraním zotročovali Izraelcov (14) a strpčovali im život tvrdou prácou s hlinou a tehlami, všelijakou poľnou robotou, ktorou ich týraním zotrčovali.
(15) Vtedy povedal egyptský kráľ hebrejským pôrodným babám, z ktorých sa jedna menovala Sifrá a druhá Púá: (16) Keď pomáhate hebrejským ženám pri pôrode, dávajte pozor na pohlavie: ak je to syn, usmrťte ho, ak však dcéra, nechajte ju nažive. (17) Ale pôrodné baby sa báli Boha, nerobili, ako im prikázal egyptský kráľ a nechávali chlapcov nažive.” Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Kristu, Pánovi!
Hovorí sa, že “po bitke je každý generálom”. Znamená to asi toľko,
že vtedy už každý vie, čo sa urobilo v boji dobre a čo bola chyba. Podobne, parafrázou, by sme mohli povedať, že po dokonanom roku je každý prorokom. Každý vie, ako sme v spoločnosti, v cirkvi v rodine či osobnom živote žili, čo sme urobili správne, múdro a dobre, a čo zle, čoho sme sa prípadne mali vyvarovať.
Dnes však, keď stojíme v bránach nového roku je oveľa ťažšie predpovedať, aký bude tento nový rok, čo nám prinesie, čo nás v ňom čaká. Predpovedať budúcnosť nevieme a nedokážeme a preto nevieme po akých cestách a chodníkoch života budeme musieť prejsť. My sa ako kresťania chceme vždy spoliehať na Božiu lásku a preto aj v toto novoročné ráno konáme tak, ako sme to vyspievali v nábožnej piesni: ”Hospodinu podávame ruky, prichádzame do Božieho chrámu a Jemu sa zverujme”…….
Vierou sa chceme pridržiavať Toho, ktorého nám Otec poslal ako Predivného Radcu, Spasiteľa a Pomocníka. S dôverou v Pána Ježiša Krista chceme vstúpiť aj do nového roku a tak vykročiť na ďalšiu cestu života s Ním, lebo vieme, že vtedy pôjdeme cestou vedúcou k životu pokojnému na zemi a blahoslavenému vo večnosti.
Ak sa pýtame: S čím máme počítať celkom iste aj v novom roku? – môžeme na základe Božieho slova povedať:
1. s ľudským hriechom
2. ale aj s Božou milosťou
Milí bratia a sestry !
1. Zasľúbenie Pánovo z Jánovho evanjelia je trvalo platné: “Ja, svetlo prišiel som na svet, aby nikto nezostal v tme, kto verí vo mňa. – …lebo som neprišiel odsúdiť svet, ale spasiť ho”. ( J 12,46 – 47) Súčasne nás toto zaľúbenie upozorňuje na skutočnosť hriechu, ktorý pretrváva vo svete a v srdciach ľudí. Jeho pôsobenie je reálne aj dnes a môžeme to vidieť a skúsiť na každom kroku. Svet a človek preto potrebuje vyslobodenie, vykúpenie. Nikto sa nemôže zachrániť z jeho moci sám. Nikto pred Pánom Bohom nestojí inak, len ako hriešnik. Rozdiel je v tom, či veríme, že sme ako hriešnici ospravedlnení vierou v Kristove zásluhy pred Bohom, alebo patríme k tým, ktorí Kristove zásluhy odmietajú a preto ich hriech zostáva.
Vieme, že napriek všetkým ľudským prianiam a želaniam, ale aj napriek ľudským predsavzatiam ktoré sa bežne s príchodom nového roku spájajú, hriech a jeho moc v ľuďoch zostáva. Žiaľ, je to holá skutočnosť, že ľudské srdce napriek všetkej “kultivácii ducha”, napriek výchove, alebo vzdelaniu a dokonca napriek pôsobeniu rosy Ducha Svätého, zostáva v hĺbke “tvrdé ako skala”. Švédsky evanjelický biskup Bo Giertz pomenoval a napísal o tom pravdivú knihu s názvom “Skala srdca”. Kniha vyšla aj v slovenskom preklade a je známa v našej cirkvi.
Preto máme s realitou hriechu vo svete a v srdciach ľudí vážne počítať. Ak by sme s realitou hriechu nepočítali, mohli by sme byť nielen hlboko sklamaní, ale možno aj otrasení vo viere. Každý človek v niečom sklame aj svojich najbližších, nehovoriac o blížnych zo širšieho okolia. Zostávame dlžníkmi lásky aj v našich rodinách. Totiž lásky Kristovej, lásky slúžiacej, obetujúcej sa bezo zvyšku pre iných.
Sme dlžníkmi lásky aj vo vzťahu k cirkvi, k viditeľnému telu Kristovmu. Preto si pripomeňme známy odkaz nášho reformátora M.Luthera: ” Keď náš Majster a Pán hovorí: Pokánie čiňte, znamená to, že celý život kresťana má byť ustavičným pokáním”. Výrazom tejto skutočnosti, že ako kresťania vážne berieme hriech sú aj naše evanjelické služby Božie, ktoré sa začínajú prosbou o dar Ducha Svätého a spevom Kýrie, totiž s prosbou: “Pane, zmiluj sa”, alebo hovoreným slovom Konfiteoru, ktorý je rovnako prosbou o odpustenie hriechov. Táto prosba má v nich svoje miesto.
Bratia a sestry!
Ak teda aj tam, kde Duch Svätý má otvorené dvere a je denne vzývaný, aby očisťoval naše srdcia, tým skôr a viac zostáva starý, hriešny Adama tam, kde sa o Božiu milosť a prítomnosť Ducha neprosí, kde podľa Ducha ľudia nemyslia a nekonajú, alebo sa Mu priamo protivia.
Táto skutočnosť sa netýka len jednotlivca, ale aj celej ľudskej spoločnosti, ktorú tvoria ľudia rôzneho zamerania, presvedčenia, veriaci rôznym “izmom”, alebo aj poverám a tí, ktorí veria len sebe. Realita hriechu nie je žiadna zastaralá teória, ale skutočnosť, ktorá má svoje dôsledky a zjavné prejavy. Preto prorocký duch Starej i Novej zmluvy nás upozorňuje a pripravuje na to, že máme aj v novom roku počítať so zlou ľudskou vôľou a preto aj s bolesťou, sklamaniami a utrpením, ktoré si ľudia spôsobujú a ktoré korení v zlej ľudskej vôli a v hriechu.
Dnešné svedectvo z 2.knihy Mojžišovej je obrazom tejto skutočnosti. Opisuje situáciu ľudu Izraela v egyptskom otroctve. Hoci ide o opis udalostí starých okolo 4000 rokov, je svedectvom o realite hriechu. V texte je reč o faraónovi, ktorý zabudol na veľké zásluhy Jákobovho syna Jozefa o hospodársky rozkvet Egypta, i zásluhy jeho bratov a ich potomkov. Faraónove obavy a neopodstatnený strach sa prejavili tak, že nebývalým spôsobom utláčal a vykorisťoval Izraela.
Prosby a sťažnosti smerom k faraónovi a jeho dvoru sa minuli účinku. Odpoveďou neboli iba zvýšené požiadavky pracovného výkonu a zvýšenie pracovných noriem, ale aj rast nenávisti a strachu z ľudu Izraela. Jeho prenasledovanie viedlo dokonca až k vraždeniu narodených izraelských detí. Židovské pôrodné babice, dostali príkaz usmrtiť každého novorodenca mužského pohlavia. Toto vyvražďovanie možno považovať za prvú známu genocídu – masové vyvražďovanie izraelského etnika, ktoré sa v dejinách ešte mnoho razy zopakovalo. Vyvrcholilo cez 2.svetovú vojnu známym holokaustom, ktorý postihol najmä Židov, i keď nielen ich. Je výrečným svedectvom a realite hriechu aj v modernej dobe.
Aj v tom čase sa však našli dve hrdinské ženy – babice, ktoré odmietli splniť tento rozkaz, zadusiť každého novonarodeného chlapčeka. Je však pravdepodobné, že faraón sa postaral o to, aby terorom vynútil svoj zámer umenšiť komunitu zotročeného izraelského národa. Božie slovo tu však jasne ukazuje na hriech zneužitia moci, vykorisťovania, ponižovania a vraždenia, ktorý sa nezastaví ani pred zabíjaním bezbranných detí.
Pripomína nám to aj známe skutky a počínanie kráľa Herodesa, ktorý bezcitne vraždili betlehemských chlapcov v snahe odstrániť narodeného Ježiša. V túžbe po moci sa nezastavili ani pred vraždami vo vlastnej rodine, ako o nich píše historik Jozef Flavius. Podobne si počínal aj jeho najstarší syn Archelaos. Žiaľ, aj takýto ľudia majú stále svojich nasledovníkov. Zúrivá nenávisť k ľuďom iným a odlišným a túžba po moci a vykorisťovaní iných, z ľudských sŕdc nevymizla. S realitou hriechu v rozličnej podobe preto aj my naďalej počítajme.
Bratia a sestry v Pánu!
Vtedy ľud Izraela volal k Hospodinu o pomoc a vyslobodenie z tohoto otroctva. Vtedy Pán Boh predivne a mocne zasiahol a preukázal tomuto ľudu milosť a záchranu.
Iste nevieme, čo všetko môže postretnúť a dotknúť sa ako následok hriechu iných, ale aj našich vlastných nás. Ľudia majú najrôznejšie obavy, či už sa týkajú všeobecného blaha, alebo mieru vo svete, ale aj tolerantného a láskavého správanie sa jedných voči druhým v našej cirkvi i spoločnosti.
Ako evanjelickí kresťania na Slovensku s veľkými obavami očakávame výsledky sčítania ľudu a počty tých, ktorí sa priznali ku svoje cirkvi. Prvé výsledky sčítania ľudu nás nenapĺňajú optimizmom. Ukazujú na starnutie našej spoločnosti i cirkvi. Stále viac mladých ľudí žije bez manželstva a stále viac pribúda rozvedených manželstiev. Netrpíme síce žiadnou priamou genocídou iného národa, ale hazardujeme so zdravím a životom svojim i našich blížnych v mene falošnej slobody. Cítime ťarchu vnútorných sporov a nevraživosti. trpíme a budeme trpieť tým, že je stále menej narodených detí, stále menej pokrstených, stále menej konfirmovaných.
Je tu už druhý rok trvajúca celosvetová pandémia Kovidu 19, ktorá začína oprávnene pripomínať Boží hnev a trest. Pripravenosť k zmene myslenia a konania je zriedkavá. Veľa je utrpenia, ale je málo snažných prosieb o odpustenie hriechov a o Božiu pomoc. Prejavuje sa aj strach pred ekologickými katastrofami ohrozujúcim život ľudí i celého stvorenstva. Za týmito hrozbami a katastrofami nestojí nič iné, len ľudská chamtivosť, lakomstvo a nezodpovednosť k sebe a budúcim generáciám, čiže realita hriechu.
Bratia a sestry!
Zostaňme však ľuďmi veriacimi v Božiu moc a milosť. Konajme ako skutoční kresťania, ktorí prijali vianočnú zvesť o ponuke Božej pomoci a spásy v narodenom Pánovi Ježišovi Kristovi.
Možno sme naozaj len malou rodinou ako prosiaci o pomoc Hospodina a Toho, ktorý má moc nad všetkými mocnosťami zla.
Napriek tomu naplno počítame s Božou milosťou nad nami aj v tomto novom roku. Preto nielen dnes tu v chráme, ale vždy znovu prosme o odpustenie hriechov a prijímajme podané ruky nášho nebeského Otca v Synovi a Duchu Svätom. S dôverou takto konajme vždy nanovo.
Dnešný deň je nielen prvý deň v novom roku, ale aj kresťanský sviatok “Obrezania Krista Pána” a pripomína nám, že Pán Ježiš prišiel, aby vylial svoju svätú krv za nás a tak nás vykúpil z moci hriechu, smrti a pekla. Jemu, nášmu Spasiteľovi a Božej milosti plne dôverujme. Amen
Nový rok Pánov 2022 – Myjava – Mgr.Ľubomír Batka st.