Narodený Kriste milý,
žehnaj slovu v tejto chvíli,
keď o Tebe v našom chráme (dome)
ako ľud Tvoj rozmýšľame.
Rozhojni sám pravdy semä,
nech ho domov odnesieme,
nech nás blaží, nech nás hostí
požehnaním v čas radosti! Amen (M.R.)
Slávnostné kresťanské spoločenstvo, milí bratia a milé sestry v Kristu, Pánovi!
Júdske mestečko Betlehem sa stalo opäť na niekoľko dní priam hlavným mestom sveta. Prúdia do neho celé zástupy pútnikov. Množstvo veriacich kresťanov si dnes, vo sviatok Božieho narodenia hovorí: ” Poďme až do Betlehem a viďme, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán”. Betlehem je rodisko najslávnejšieho izraelského kráľa Dávida. Ale to nie je ten hlavný dôvod, ktorý púta náš náš záujem, pre ktorý chceme v duchu ísť do Betlehema aj my. Ani nie pre historické pamiatky alebo zaujímavosti tohoto mesta. V centre našej pozornosti nie je ani iný žiaden kráľ, alebo osobnosť tohoto sveta.
Našu pozornosť púta len osoba Ježiša Krista. Jedných napĺňa obdivom a úctou, iných nie. Vždy tu bol a je zástup Herodesových nasledovníkov, ktorí Ho ako Spasiteľa odmietajú a ktorí sa Ho obávajú.
— Najpopulárnejší člen niekdajšej big-beatovej skupiny The Beatles, John Lenon na vrchole popularity veľkohubo vyhlásil: “Sme populárnejší ako Kristus”. Možno to platilo o jednej generácii, o “deťoch kvetov”, ktoré však už dávno uvädli a uschli ako tráva.
Úcta a láska k Ježišovi Kristovi však zostáva a kvitne v srdci mnohých, áno i nových a madých generáciah ľudí na celom svete.
Vo vianočnej básni dieťaťa sa hovorí:
“Betlehem, mestečko Dávidovo,
ty skromná kolíska zrodu Ježišovho.
Tys’ najpožehnanejšie mesto sveta-
lebo v ňom uzrelo svetlo sveta Dieťa,
ktoré sa stalo svetlom všetkch národov,
naplnením túžov ľudských rodov…(B.Kol.)
Navonok išlo o udalosť celkom malú a nepatrnú, ako o nej píše evanjelista Lukáš: ”I porodila svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, pretože nemali miesta v ubytovni”.
Martin Luther k tomuto miestu v jednej kázni napísal: ” Často som hovorieval a hovorím doposiaľ: Kto chce Boha poznať a bez nebezpečenstva o Ňom uvažovať, nech hľadí do jaslí, zohne sa nad ne a učí sa poznať najsamprv Syna Panny Márie, narodeného v Betleheme, ktorý jej v náručí odpočíval a ktorého nadájala; z toho sa jemne poučí, kto Boh je. A varujem pred únikovými myšlienkami nahor do neba, pri opustení Krista v jeho ľudskej podobe, ako Ho slovo jemne a jednoznačne opisuje…Zotrvaj pri tom a nedaj sa rozumom od toho odlákať. – Kráľ nebies a zeme a všetkého stvorenia, môj brat, odpočíva v jasliach pred dobytkom…Prečo som ja, človek, zavše taký pyšný? Prečo túžim po nádhere a nechcel by som trpieť? Takto Kráľ slávy trpí za mňa! – Kto som teda? Či nie je pravda, že som úbohý hriešnik a nehodný ani toho, aby som ležal na nejakom česáku ľanu (na hachle) – ležím si predsa na jemnej posteli, kým môj Pán leží na slame v jasliach!”
O tejto udalosti budeme ďalej uvažovať na základe Izaiášovho proroctva a svedčiť o milosti Božej nám ponúknutej. (1 Pt 1,10)
K tomu si vyžiadajme pomoci v modlitbe Pánovej:
O t č e n á š …
Iz 9, 1 – 6:
“Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké sveto; nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo. (2) Rozmnožil si plesanie a zveľadil si radosť, radujú sa pred Tebou, ako sa radujú v žatve, ako plesajú, keď rozdeľujú korisť. (3) Lebo jarmo, ktoré ho zaťažuje, i palicu na jeho chrbte a prút jeho poháňača dolámeš ako v deň Midjáncov. (4) Lebo každá hrmotne dupotajúca obuv a v krvi pováľaný plášť zhorí, a bude potravou ohňa. (5) Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný; na jeho pleciach spočinie kniežatststvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja. (6) Veľká bude jeho vláda a nebude konca pokoju na tróne Dávidovom a v jeho kráľovstve, lebo ho upevní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina mocností to urobí”. Amen
Milí bratia a sesry v Pánovi, milí priatelia!
Skúsme sa najskôr rozpomenúť na to, akú radosť ste prežívali – vy matky, otcovia i starí rodičia pri narodení vašich detí a vnukov, synov i dcér; ako ste sa tešili z ich príchodu na svet a boli dojatí, keď ste ich zobrali do náručia.
K takejto radosti nás nabádajú Vianoce a ich Dar, narodené Dieťa pre všetkých nás. Je to bohatý a najvzácnejší Dar. V čom spočíva toto bohatstvo? Iste sa netýka nejakého majetku, lebo to Dieťa bolo a zostalo chudobné pokiaľ ide o nejaký majetok. Ježiš nemal miesta, kde by hlavu sklonil. Ale na druhej strane vyniká bohatstvom v daroch duchovných.
Preto s prorokom Izaiášom radostne voláme: “Lebo dieťa sa nám narodilo, Syn nám je daný”! A evanjelista Lukáš upresňuje hodnotu tohoto Dieťaťa, keď hovorí: ”Narodil sa vám Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán”. Obaja hovoria a potvrdzujú dôležitú vec, že to Dieťa, ten Syn je daný nám. Že sa narodil nám! Prichádza k nám a chce vstúpiť na našich rodín.
Pozrime sa na seba, na stav našich sŕdc, k akým ľuďom to Boží Syn prichádza. Izaiáš pripomenul, že v Ňom prichádza Boh k ľuďom, ktorí sú a žijú v tme. “Ľud, ktorý chodí v tme, uzrie veľké svetlo, nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo”.
Tmu, ktorú má prorok na mysli nehľadajme v krajinách, v ktorých v tomto ročnom období slnko temer nesvieti a je skryté, kde aj ceň majú iba šero. Ale ani tam, kde nemajú možno dodnes elektrinu ako zdroj svetla.
Keď prorok Izaiáš vyslovil tieto slová, zazneli ľudu, ktorý vnímal svoju dobu ako “dobu temna”. Vieme, že takto nazval aj český spisovateľ Alojs Jirásek dobu po bielohorskej porážke v Čechách. Také, či podobné obdobia pozná mnoho národov.
Lenže prorok mal na mysli ešte niečo iné. Myslel na tmu duchovnú, na duchovný úpadok a preto hovorí predovšetkým o tme hriechu. Následky hriechu nás uvádzajú do tmy a v konečnom dôsledku až do tmy smrti. Hriech môžeme vnímať ako tmavé mračno, ktoré nás obkopuje, ako hrozbu, ktorej sa sami ndokážeme zbaviť. Tak sa stávame ľuďmi bez radosti a v konečnom dôsledku bez nádeje. Tmou hriechu môžeme nazvať každé sebectvo, nelásku, každé nepriateľstvo, svár, závisť, či nenávisť. Ale aj nevedomosť a nepoznanie Pána Boha, o ktorom si niektorí myslia, že je od nás ďaleko, takže nevidí a nepočuje volanie biednych, ani nespravodlivosť bezbožných.
Vianoce ale hovoria iné: Narodil sa nám Syn, ktorého meno je Imanuel, čo znamená: Boh s nami. V Ňom je s nami a pri nás samotný Pán Boh. V Ňom prišlo Svetlo sveta do každej tmy tejto zeme. Pán Boh prišiel k nám, aby bol naším Pomocníkom a Záchrancom z každej “moci tmy”- z každého hriechu. Ako sa ľudia vždy tešili novej žatve, novému chlebu a preto príchod nového chleba vždy radostne oslavovali, alebo ako sa ľud tešil po skončení každej vojny – tak sa má tešiť ľud Boží z príchodu a narodenia Imanuela.
Prorok oznamuje, že Jeho príchodom bude každé jarmo a každá palica neslobody zlomená. Preto je dôležité tohoto Pomocníka z neba prijať ako Pána. Iba On nám môže pomôcť v boji s hriechom a všetkými silami zla. Bez Jeho pomoci si môžeme iba povzdychnúť s apoštolom Pavlom: ”Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tohoto tela smrti?”. Vďaka prvým Vianociam poznáme odpoveď a smieme s nádejou zvolať: “Vďaka za to Pánovi Ježišovi Kristovi!”
Bratia a sestry!
Ježiš, Syn Boží, ako pravé a večné Svetlo sveta i nám priniesol svetlo do tmy hriechu, do tmy bludov a ľudskej zlej vôle. Preto pre nás platí Jeho výrok a ponuka: ”Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní”. Aj prorocké slovo prináša sľub:“Lebo každá hrmotne dupotajúca čižma a v krvi pováľaný plášť bude potravou ohňa”.
Proroknad násilím a vojnami vyslovuje Boží súd. Syn, ktorý je nám daný, sa stal Božím baránkom, ktorý sníma hriech sveta. Ale súčasne sa stal aj Pánom na všetkým i nad dejinami sveta, nad našu prítomnosťou a budúcnosťou. Je Kráľom kráľov a Pánom pánov. Ako kráľ nemá žiadne územné nároky, ale chce panovať v našich srdciach a v našich životoch. Pôsobiť v našom myslení i v našom konaní ako kráľ Pokoja a nie boja a ničenia. Jeho príchod preto oslávili fanfáry rytierstva nebeského, ktoré spievalo a volalo: ”Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle”!
Ľudia dobrej vôle nie sú tí, ktorí sa sami chcú takými urobiť, ale tí, ktorí najskôr volajú s anjelmi: “Sláva na výsostiach Bohu”! Vtedy môže byť naša vôľa premenená na vôľu, ktorá má za cieľ dobro všetkých. Prijatie slávy Božej prináša pokoj na zemi.
Kresťania, ktorí prijímajú Krista ako Pána, netvoria v tomto svete viditeľné kráľovstvo, ktoré možno stotožniť s nejakým územín určeným hranicami. Tvoríme skôr duchovnú sieť malých ostrovčekov uprostred tohoto sveta. Sú to srdcia tých, ktorí nevzývajú Cézara – bez ohľadu, aké meno práve má a nosí – ale dôverujú a veria len Kristovi, ako Pánovi. O Ňom platí, že je “Predivný radca”, ktoré slová sú dobrým usmernením pre nás, pre naše myslenie a konanie. Ježiš neprišiel preto, aby zničil hriešnika, ale nás vedie k obráteniu a k novému životu. Je mocným Bohom, pretože nám nielen prikazuje ako dobre a správne žiť, ale nám aj dáva pomoc Ducha Svätého, aby sme konali a žili tak, ”aby ľudia videli naše dobré skutky a velebili tak nášho Otca, ktorý je v nebesiach.”
Jeho narodenie znamenalo, že vzal na seba naše previnenia, pretrpel kríž a svojou smrťou zničil moc smrti. Preto je “Otcom večnosti”, jedinou nádejou človeka na večný život. Ježiš nám dal dôležité zasľúbenia pre našu prítomnosť i budúcnosť: “Ja som prišiel, aby ste život mali a hojne mali”. A na inom mieste povedal: ”Svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje!”
Bratia a sestry!
Tieto a mnohé iné zasľúbenia sú obsahom evanjelia, ako ho vyjadril evanjelista Ján: “Tak Boh miloval svet, že svojho jednorodneého Syna dal, aby nezahynul, ale večný život každý, kto verí v Neho”.
Preto dnes s radosťou slávime Jeho príchod, Jeho narodenie a nanovo sa v duchu a v pravde skláňame nad Jeho jasličkami a slovami nábožného pevca vyznávame:
“Pri jasliach stojím pokorne,
ó Ježiši môj život,
K nohám Ti kladiem ochotne,
čo dala Tvoja milosť:
svoj rozum, srdce dávam Ti,
veď nemám iné poklady,
môj život celý príjmi.” (ESP 54, v.1) Amen
Mgr.Ľubomír Batka st. ev.farár