Vianoce – večne zelené
(Štedrý večer)
Jak anjeli i my dnes
Ti k chvále spievame,
jak pastieri i my dnes
k Tebe pospiechame;
Ó, Kriste narodený, –
nám lásky zo skvostov
udeľ a rozveseľ nás
tou svätou radosťou! Amen ( M.R.)
Mich 5, 1 – 4:
“Ale Ty, Betlehem Efrata, hoci si najmenší medzi júdskmi čeľaďami, z teba mi výjde ten, ktorý bude vládcom v Izraeli. Jeho pôvod je v praveku, v časoch večnosti. (2) Preto ich vydá do nebezpečenstva až dovtedy, kým rodička neporodí a ostatní jeho bratia sa nenavrátia k ľudu izraelskému. (3) Zastane si a bude pásť mocou Hospodinovou a velebnosťou mena svojho Boha, Hospodina. I budú pokojne bývať, lebo On bude veľký až do končín zeme. (4) On bude pokojom.” Amen
Bratia a sestry v Kristu, Pánovi! Milí priatelia! Bohumilá duchovná rodina Božích detí!
Vianočné zvony nás opäť vytrhli z našej všednosti, z každodenných prác, ciest a starostí a pozvali nás k radostným a najmilším sviatkom roka. Takto sme Vianoce vnímali od nášho malička všetci aj vďaka naším otcom a matkám a predchádzajúcim generáciam, ktoré úprimne očakávali nastávajúce sviatky Božej milosti. Blahozvesť Štedrého večera je skutočne štedrá a neopakovateľná. Svätvečer a Vianočné slávnosti majú svoju moc a vťahujú nás do svojho silového poľa Božej lásky. Vytrhujú nás zo šedivosti a všednosti života a hovoria o pravom a večnom bytí.
My nemusíme žiť zo dňa na deň a nejako prežiť dni a roky nám v časnosti vymerané. My nie sme iba čakatelia na úpadok a úbytok telesných síl, čakatelia na tôňu smrti. Nie sme ani nositelia trvalého znepokojenia, strachu a boja, ktorý je vopred prehratý.
Vianoce nám prinášajú zvesť zvesť radosti a nádeje, že sme od pradávna zahrnutí do veľkého plánu plného a blahoslaveného života, že sme pozvaní k žitiu a bytiu, ktoré je a bude trvalo naplnené práve tými znakmi vianočnej radosti, lásky, spolupatričnosti, radosti a pokoja, ktoré verím, nanovo veľmi mnohí aj cez tieto sviatky opäť prežijeme.
Vianoce prinášajú vždy nanovo kúsok neba a závan nebeskej budúcnosti pre tých, ktorí prijímajú Božie oslovenie a pozvanie. Tento svet a ani my nie sme stratení v hlbinách studeného vesmíru, a ani stratení neraz medzi podobne chladnými ľudskými srdciami.
I keď sú dnes aj Vianoce, ako všetky iné sviatky a veci poznačené konzumom, svetlami reklám a obchodu, či rôznymi inými modernými svetielkami – bludičkami nad prepadliskami sveta, predsa sú a zostávajú vždy svieže a zelené. Sú skutočným “evergrínom” medzi ostatnými hlasmi a ponukami sveta. Sú plné nádeje pre každého človeka. Svojím posolstvom tej prvej svätej a tichej noci, keď sa odohrala zdanlivo banálna udalosť v Betleheme a narodilo sa Dieťa ľudské a súčasne Božie, dotýkajú sa ľudských sŕc plačom a bezmocnosťou Nemuluvňata, v ktorom je Boh s nami. Azda nič na svet nie je zraniteľnejšie a bezmocnejšie ako narodené dieťa ženy, ktorá sama potrebuje ľudskú pomoc a oporu. A predsa v tom Dieťati prišiel Ten, ktorého neobsiahne hviezdnaté nebo ani hlbiny vesmíru.
Detský plač novorodenca prenikal do slávospevu, ktorému dal zaznieť Boh Otec, Stvoriteľ všetkého. Tento slávospev odolal všetkým prevratom dejinných udalostí i náporom ľudskej prízemnosti a zneje aj dnes nástojčivo ako fanfára a súčasne príjemne ako píšťalka pastiera:
“Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle”.
Anjelský slávospev obracia našu pozornosť najprv k nebu, k Bohu, lebo tu je základ každej radosti a daru pokoja a mieru na zemi. Súčasne zamerajme našu pozornosť na našu zem, na to, čo nám je bližšie, tak ako nás vedie a oslovuje slovo proroka Micheáša. Prorok hovorí: “Ale ty, Betlehem Efrata, hoci si najmenší medzi júdskymi čeľaďami, z teba mi výjde ten, ktorý bude vládcom v Izraeli”.
Tak, ako je v centre pozornosti miliónov to bezmocné narodené Dieťa Ježiš, tak prorok robí veľkým v našich očiach zabudnuté mestečko v judských vrchoch, Betlehem v kraji Efrata. Rodiskom Toho, kto sa stal naším Pánom bola nepatrná dedina, či mestečko, kde líšky dávali dobrú noc.
Aj Lukášovo evanjelium, do správy ktorého sa s novou pozornosťou túžime započúvať vždy nanovo je podobne zarámované viacerými zemskými reáliami. Spomína rímskeho cisára Augusta a jeho cenzus – sčítanie ľudu, gubernátora Sýrie Kyrenia, ale nevenuje im žiadnu veľkú pozornosť. Viac sa sústreďuje na chudobný manželský pár z Galiley, z rovnako nepatrného Nazareta a na Dieťa v plienkach a v jasliach.
Pán Boh usktočňuje a plní svoje sľuby v celkom konkrétnej situácii, v dejinných súradniciach tohoto sveta, prostredníctvom slabých a nepatrných ľudí, aby sme si uvedomili, že chce konať aj dnes medzi nami, v našich pomeroch, v našej situácii a chce meniť náš život svojou vôľou a mocou.
Pán Boh vie, ako sme utvorení, vie že pre svoj život potrebujeme chlieb každodenný, ale naviac, pretože je náš Stvoriteľ vie, že potrebujeme chlieb nielen pre naše telo, ale aj pre naše duše. Preto poslal do Betlehema – do Domu chleba – Chieb života, aby nám slúžil k dobrému životu tu v tejto časnoti, ale i vo večnosti.
My všam máme vedieť, že skutočný pôvod toho Belehemského Chleba je “v praveku, v časoch večnosti”. Už pri stovrení dal nebeský Otec naším prarodičom v rajskej záhrade za pokrm semenoplodné byliny a súčasne prístup k “stromu života”. Satanom podvení zatúžili “byť ako Boh”, čiže chceli rozhodovať o tom, “čo je dobro a čo zlo”, to znamená o všetkom. Dôsledok tejto nedôvery prarodičov a ich potomkov voči Bohu bola strata pôvodnej radosti a blaha, práca v potu tváre a vždy nenaplnená túžba nájsť to, čo Adam a Eva stratili. Nedôvera k Bohu a Jeho slovu prináša vždy stratu radosti, stratu pokoja, stratu večnosti. Raj, ten prvý “dom chleba” sa stal pre človeka nedosiahnuteľný.
Veľa by sme mohli hovoriť o tom, že ani dnešní vzdelaní ľudia nevedia nájsť porozumenie, hoci po ňom všetci túžia a hoci všetci hovoria, že chcú žiť v láske a pokoji. Apoštol Pavel našiel odvahu povedať za seba i za iných, prečo to nie je v našich silách a možnostiach. ”Vôľu k dobrému mám, ale nemám silu, aby som to vykonal! Biedny ja človek, kto ma vytrhne z tohoto tela smrti?”
Chceme vedieť, kto vytrhne z moci hriechu nás? – Zdalo by sa, že nikto a nič. Nemáme ani my takú silu prekonať vlastný egoizmus a začať žiť a konať inak. Ale práve Vianoce nám nežne a láskavo oznamujú a pripomínajú: My sami to nevieme a nedokážeme – ale prišiel k nám Pomocník, Radca, ale aj Záchranca z neba, od Boha Otca poslaný.
Je to Ten, ktorý sa narodil v Efratskom Betleheme, v Dome chleba, aby sme Ho prijali ako pravý Chlieb z neba, ako zdroj novej sily a energie, ktorá naše ego prekoná, premení a odstráni to, čo nás blokuje a robí neschopnými pohybu smerom k blížnemu, ale aj pohybu vpred a hore súčasne. Na prvé Vianoce Pán Boh odpovedal na naše túžby a hľadania a spojil nebesá i zem. Ukázal svoju lásku a štedrosť v dare milosti pre každého hriešnika blúdiaceho na cestách tohoto sveta.
Keď budeme lámať tradičnú vianočnú oblátku pri štedrovečerných stoloch, spomeňme si, že to nie je iba pokrm, ale viac. Oblátka, ako to prvé čo pri stole príjmeme je symbolom – znakom Toho, ktorý prišiel, aby nám priniesol plnosť požehnania a radosti, plnosť chleba časného i večného. Jeho pravý a skutočný pôvod Mu to umožňuje, lebo je “v praveku, v časoch večnosti”. Ježiš je nielen pravý človek, druhý Adam, ale je aj – ako nás učí náš reformátor v Malom katechizme – pravý Boh, Otcom od večnosti splodený. Je Božím Synom, jednej podstaty s Otcom. Preto je aj naším Dobrým pastierom, ktorý nás vedie na zelené pastvy slova Božieho a sviatostí a napokon aj k vodám odpočinutia. “Zastane si a bude pásť mocou Hospodinovou a velebnosťou mena svojho Boha, Hospodina”.
Ak by išlo iba o ľudského pastiera a pána, ľudského učiteľa ako jedného z mnohých, boli by naše očakávanie márne. On však hovorí, učí a koná mocou Hospodinovou a velebnosťou svojho a nášho nebeského Otca.
Milí bratia a sestry, milí priatelia!
Prorok Micheáš nám pripomína aj ďalšiu dôležitú pravdu. Ak by ľudia nepočuli hlas Dobrého pastiera a Jeho pozvanie, sú v trvalom nebezpečenstve duchovného blúdenia. Naša situácia sa však mení narodením Ježiša Krista. Pretože On nás preto vždy nanovo pozýva do spoločenstva svojej cirkvi a svojho ľudu. My, ktorí sme všelijako rozdelení, alebo roztratení ako ovce, sme pozvaní do Jeho duchovnej rodiny. Jej obrazom je spoločenstvo pokrvnej rodiny, ktorá túži aspoň cez Vianoce zasadnúť k spoločnému stolu. Práve v rodine, medzi najbližšími, môže začať nová sejba lásky, nová obnova vzťahov dôvery a spolupatričnosti. Tieto túžby výstižne vyspieval P.O.Hviezdoslav v piesni: Dohviezdny večer:
”Pri tom stolu, že sme spolu, malý síce krúžok, ach
– Ach preč s trudom, On je údom
dnes vo všetkých rodinách”.
Naša vianočná radosť a očakávanie spolupatričnosti a prejavov lásky sú založené na nemennom Božom rozhodnutí: V Ježišovi Kristovi nájsť a zhromaždiť všetkých nás v nebeskom domove k večne trvajúcej oslave nášho Vykupiteľa, Krista Pána. V Ňom a skrze neho sa plní sľub, daný nám od nebeského Otca: “I budú pokojne bývať, lebo On bude veľký až do končín zeme. On bude pokojom”.
Ak niekto odmietne oslovenie Dobrého pastiera a snaží sa získať pokoj duše sám, vlastným úsilím, je a bude vždy sklamaný…My, ako potomkovia Adama a Evy, ale aj potomkovia blúdiaceho Kaina inak pravý pokoj nenájdeme a nedosiahneme. Ani mier vonkajší, ani ten ohlásený pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum.
Milí bratia a sestry!
Ak sme možno až doteraz viac dôverovali sebe, svojmu úsiliu, alebo možno iným ľuďom sľubujúcim vytvoriť nám raj na zemi a cítime sa sklamaní a nespokojní, smieme na Vianoce počuť nanovo dobrú správu: Božia záchranná misia, ktorá zčala v Betleheme na prvé Vianoce – stále trvá a pokračuje. Stále platí slovo Božieho posla: “Narodil sa vám dnes v meste Dávidovom, v Betleheme, Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán”. V Beteheme začalo dosiaľ trvajúce Božie dnes.
Vianočné posolstvo evanjelia má svoju silu a moc, lebo pramení v ich Pôvodcovi a Darcovi. Preto nevädne a neusychá, je večne zelené a svieže. Je štedré, lebo je ponúknuté všetkým ľuďom dobrej vôle a prináša vzácne dary zmierenia, lásky a pokoja pre časnosť i večnosť. Príjmime ho s otvoreným srdcom a plnou dôverou, aby nás naplnilo novou láskou a nádejou na večnú radosť. Amen
Mgr.Ľubomír Batka st.