Evanjelická cirkevná škola v Sobotišti v rokoch 1938 – 1941
(Pokračovanie – 6.časť )
Politické udalosti na Slovensku i v Európe, ktoré sa začali valiť v roku 1938 ako vlny na mori, zasiahli prirodzene aj do diania v oblasti školstva. Bol to jubilejný rok 20.výročia podpísania Pittsburskej dohody a HSĽS dal príležitosť, aby zintenzívnila svoju činnosť na jej včlenenie do ústavy ČSR. Vstúpila doň s heslom “ V novom roku do útoku”. Hlinkova strana v senáte v Prahe žiadala ústavnoprávne uznanie osobitného slovenského národa, ale aj “všeobecnú školskú reformu a uvedenie kresťanských zásad do vyučovacích osnov škôl na Slovensku”.
3.júna predsedníctvo HSĽS schválilo nový návrh zákona o autonómii Slovenska, ktorý v dňoch 4. – 5. júna schválil aj snem strany. Už 12. júna Alexander Mach po prvý krát vyzval na založenie organizácie Hlinkova garda (HG), čo sa stalo realitou 7. októbra 1938 v Bratislave. HG sa rýchlo šírila po celom Slovensku a bola založená aj v Sobotišti.
V dňoch 29. – 30. septembra 1938 bola podpísaná Mníchovská dohoda, ktorou bola ČSR prinútená odstúpiť Nemeckej ríši české pohraničné územia obývané Nemcami (Sudetenland) a uložili jej urgetne vyriešiť otázky maďarskej a poľskej menšiny. ČSR stratila približne jednu tretinu svojho územia i obyvateľstva. Slovensko odstúpilo Nemecku Petržalku a Devín (cca 46 km/2 a 15 466 obyvateľov). Kronikár obce Sobotište k tomu poznamenal: ” 21.november ostane smutným dátumom v histórii Slovenska, nakoľko národ Slovenský ochudobnel o jednu pamiatku historickú t.j.Devín! “Vyhráli sme to” – “ale náš Devín nenie náš”. Po dlhom naliehaní a ultimatívnych podmienkach zo strany HSĽS dňa 22.novembra schválil parlament ústavný zákon č.299 o autonómii Slovenskej krajiny a názov krajiny sa zmenil na Česko – Slovenská republika.
“Deň zmierenia” v Sobotišti
Na oslavu tohoto dosiahnutého cieľa vyhlásila vláda autonómnej Slovenskej krajiny na 20. novembra 1938 Deň slovenskej jednoty, lásky a zmierenia.Oslavy v Sobotišti sa začali “slávnostným sprievodom občanov na námestie a zúčastnili sa ich aj: školské deti, HG, SEJ, Štefánikov spolok, SEM, Sdruženie katolíckych žien, Národný spolok slovenský (NSS) a početné obecenstvo. Slávnosť Zjednotenia sa začala zaspievaním piesne: “Bože, čos ráčil…”. “ Prívet povedal miestny rím.kat.duchovný Ján Hrazdil. Slávnostným rečníkom bol MUDr. Fridrich Hoffmann, miestny obvodný lekár. – Prejavy mali aj zástupcovia bývalých politických strán a síce: starosta Juraj Rybnikár za republikánsku stranu, správca učiteľ rím.kat. ľudovej školy Alojz Chytil za HSĽS a Pavel Havlík, obchodník, za živnostnícku stranu. Záverečné slovo mal miestny evanjelický duchovný M.Beblavý, ktorý “reflektujúc na reči predrečníkov zdôraznil, čo máme zabudnúť a čo nesmieme zabudnúť.”
Keďže učiteľ a súčasne tunajší veliteľ HG Alojz Chytil miestnej inteligencii vytýkal málo nadšenia a aktivity v službe ľudu a kritika padala najmä na farára M. Beblavého, ten kritiku odmietol a navyše sa zastal aj tunajších občanov židovskej národnosti. Obaja tunajší židovskí rabíni Herman Putz a Eugen Hirsek poslali Beblavému list s poďakovaním.
Slávnosť mala ale nemilú dohru, keď o dva dni (22.11.) na notárskom úrade učiteľ A. Chytil povedal Belovi Beblavému, že: ”takí ľudia ako jeho otec, patria do starého železa”. M.Beblavého sa tento výrok dotkol a reagoval naň aj vo svojej kňazskej správe: ”Spravedlivý náš je za nič považovaný! Starší a skúsenejší sú hádzaní do starého železa len preto, že nesúhlasia s chlapčenskými kúskami a s nemravnými účeľmi”. Chytilov výrok predznamemal následný vzrast napätia medzi miestnymi konfesiami.
Školstvo v Sobotišti počas Slovenského štátu v rokoch 1939 – 1941
14.marca 1939 snem Slovenskej krajiny bez diskusie odhlasoval na nátlak Hitera vznik samostatného Slovenského štátu. Dr.Jozef Tiso ako zastupujúci prezident a rím.kat.kňaz bol 26.októbra jednohlasne zvolený za prezidenta a v roku 1942 dostal aj titul Vodcu. Nové politické zmeny výrazne a citeľne zasiahli do verejného života a aj do školského systému a vyučovania.
V roku 1939 vyšiel diskriminačný zákon o vydatých ženách-učiteľkách a v jeho dôsledku musela odstúpiť a odísť zo zamestnania správkyňa školy Piroška Beblavá po 32 ročnom vyučovaní. Prestala vyučovať dňa 18.novembra 1939 a správu školy odovzdala učiteľovi a dočasnému správcovi Michalovi Drgoncovi. M.Beblavý v kňazskej správe konštatoval: ”Prežili sme ťažký rok 1939. Tiaž pominulého roku pocítili sme nie len ako verní synovia národa svojho, ale aj ako verní evanjelici. Máme síce Slovenský štát, ale tiaž roku pominulého tlačí nás od utvorenia tohoto kresťansko – katolíckeho štátu a v dôsledku toho stala sa cirkev naša skutočne “cirkvou bojujúcou” o svoje práva. – Zastavenie Cirkevných listov, šikanovanie redaktorov, vypovedanie evanjelických výpomocných učiteľov a učiteliek, odstránenie z radov učiteľstva tých vydatých učiteliek s 8 % a 6 % almužnou (keby aspoň tým dali penziu, ktoré mali už vyše 30 rokov služby!)”.
Kauza Vzdelávací spolok Milana Rastislava Štefánika (MRŠ).
Atmosféra v celej krajine i v obci bola napätá a neistá. Keďže hrozilo prepadnutie budovy a majetku Vzdelávacieho spolku Milana Rastislava Štefánika v prospech HG púhou vyhláškou, bolo už na 26. novembra 1939 zvolané VZ spolku, ktoré jednohlasne rozhodlo o likvidácii spolku a “v zmysle stanov venovalo celý svoj majetok movitý a nemovitý Ev.a.v. matkocirkvi v Sobotišti”. Na druhý deň mimoriadny konvent CZ prijal uznesenie: ”CZ toto rozhodnutie s vďakou prijíma a poveruje účtovníka Juraja Kubu, kurátorov Jána Mertela a Jozefa Mrázka, aby všetok majetok od likvidátorov prevzali a previedli úradné zavtelenie majetku na meno matkocirkvi”. Tento krok evanjelikov sa niektorým občanom nepozdával. M.Beblavý však v kňazskej správe uviedol aj nasledovnú výnimku:“ Proti odobratiu ozval sa aj rím.kat. Albert Baumgartner slovami: “Ale co vás je potom, však keď si to sami vystavili, co ím to máte brat?”
Budova spolku bola premenovaná na: Evanjelický dom a v ďalšom období slúžila ev.a.v.cirkevnému zboru a všetkým cirkevným spoločenstvám ako kultúrny dom. Aj naďalej sa v ňom hrali divadlá, konali sa akadémie a slávnosti a v zimnom období aj nešporné bohoslužby a konventy. M.Beblavému pri vyučovaní a v kultúrno – výchovnej práci pomáhali okrem J.Oberuča aj ďalší učitelia: Anna Drgoncová, Edita Beblavá, Michal Drgonec a Milada Oberučová, učiteľka ručných prác. Prácu učiteľov M.Beblavý viackrát vysoko ocenil.
Nová rímsko-katolícka cirkevná škola
Na naliehanie školského inšpektora Klačanského a s pomocou štátu a obce sa začala v obci Sobotište stavať 1.septembra 1939 nová budova rím.kat. cirkevnej školy. Základný kameň posvätil vdp.Štefan Cintula, farár – dekan z Radošoviec. Stavbu viedol Štefan Laco zo Sobotišťa na pozemku, kde predtým stála stará fara. Stavba bola dokončená a posvätená na Bielu nedeľu 31.marca 1940. Na posviacke kázal Ferdinand Mondok, farár zo Senice a školu posviacal Ján Greguš, farár- dekan z Rohova, za asistencie domáceho farára Jána Hrazdila. Škola bola postavená nákladom 139 766 Ks a vyučovanie v nej sa začalo 2.mája 1940.
Obec Sobotište prispela na subvencovanú výstavbu novej rím.kat. školy sumou 10 000 Ks. Rovnakou čiastkou prispela aj na Evanjelickú školu. Išlo o jednorázovú pomoc, ktorá sa použila na novú dlážku, modernú tabuľu a 20 nových moderných lavíc.
M.Beblavý k daru poznamenal:”Podotýkam ako historikum, že pre tento dar cirkvi nám daný obcou, bol miestny vedúci notár Július Dzurányi od istých ľudí zažalovaný pre potláčanie katolicizmu v Sobotišti a pre nadŕžanie evanjelictvu. Oni vraj mali dostať viacej, lebo prevádzali novostavbu; na to ale páni žalobníci zabudli, že ich je v obci ani nie tretina. Od Krajinského úradu obdržali sme na našu školu 1200 Ks a na podbrančskú 160 Ks.”
Pokus o novostavbu ev.a.v.školy
Keď v Slovenskom štáte v roku 1940 vyšiel zákon č. 380 o školskej reforme,všetky štátne a ľudové školy boli následne zrušené a boli povolené iba obecné a konfesionálne školy.Nový školský zákon určil, že všetkých učiteľov na cirkevných i obecných školách bude platiť štát. Povinnosť starať sa o školské budovy bola prenesená na obce.
Cirkevný zbor sa v tejto situácii rozhodol vybudovať novú školskú budovu pre 5. triednu evanjelickú školu s bytom pre učiteľa. Požiadal preto obec Sobotište a vládneho komisára obce Cyrila Baumgartnera o darovanie vhodného pozemku na novostavbu. Plán bol, aby sa škola spojila do jedného celku s Evanjelickým domom, ktorý stál na bývalom konskom trhovisku. Keďže obec by tak bola bývala ušetrená starosti o zabezpečenie školy, žiadaný pozemok na 5.triednu školu evanjelickej a.v. cirkvi darovala.
Avšak pomery v Slovenskom štáte sa pre evanjelikov ďalej komplikovali a k stavbe napokon nedošlo z viacerých dôvodov:
1. CZ vyžiadaný pozemok do vlastníctva nezískal. Obec síce súhlasila s darovaním pozemku, ale ukázalo sa, že nebol možný jeho úradný prepis, pretože celá parcela bola vedená v pozemkovej knihe ako majetok bývalej Nitrianskej župy.
2. Finančný stav zboru, o ktorom B.Beblavý napísal: ”Dlžoba, ktorou sme boli ešte na stavbu fary zaťažený, je splatená. S radosťou som chcel toto zboru oznámiť, ale – niet ruže bez tŕňa a kde čert nemôže pošle staviteľa. Pán architekt M.Harminc, nedávno poslal cirkvi výzvu, aby mu zaplatila za plány fary Ks 7.111 a 5%. Takto sme zase v dlžobe, až sme si mysleli, že p.architekt, tak jako to bol sľúbil, plány zdarma, alebo za malý poplatok vyhotoví”.
3. Dcérocirkev Podbranč sa po dlhoročných diskusiach a rokovaniach rozhodla na filiálnom konvente dňa 4. februára 1940 stavať novú dvojtriednu cirkevnú školu. Školská stolica sa musela prednostne sústrediť na jej výstavbu. Postavená bola nákladom 430 000.- Ks a posvätená bola 7.9.1941 seniorom Petrom Boorom.
4.Do finančných problémov sa za nepriaznivých pomerov v Slovenskom štáte sa dostala celá ECAV, ktorá bola nútená vyhlásiť 26.marca 1941 prostredníctvom hospodárskeho výboru mimoriadnu finančnú zbierku: “Cirkev sebe”, na ktorú prispel aj CZ Sobotište sumou: 8.700.-Sk.
5. Najväčšia prekážka však bola v tom, že v zmysle nového zákona bolo potrebné dokázať štvorpätinovú prevahu evanjelických školopovinných detí. Vo väčšinovo evanjelickej obci by to nebol býval problém, ak by sa bolo jednalo len o domáce deti. Ťažkosť však nastala preto, že rodiny evanjelikov začali do svojich domácností prijímať v značnom počte chovancov rím.kat. vyznania z detského domova z Košíc a z Levoče, čím bola evanjelická prevaha narušená.
Prijatie detí z detského domova z Košíc a Levoče
M.Beblavý rodiny napomínal a varoval pred takýmto krátkozrakým počínaním. V kňazskej správe za rok 1940 napísal: “Tu je nový zákon o školách, ktorý nás evanjelikov na mnohých miestach pozbavuje škôl a dľa uvedených predpisov znemožňuje vydržiavať evanjelické cirkevné školy. Je veľká obava, že naši evanjelickí učitelia ostanú bez miesta, alebo budú pridelení na katolícke obce. Ustálený 4/5-nový pomer je jezuitskou precizitou ustálený proti našej cirkvi, lebo ani v Sobotišti, kde nás evanjelikov je predsa tak veľká väčšina jak na počet duší, tak aj na počet školopovinných detí, znemožuje nám žiadať evanjelické školy, lebo do 4/5-novej väčšiny chýba nám 25 detí. Nenie to výsmech spravodlivosti?! – Avšak vinu na tom nesú naši cirkevníci, ktorí sa perú za takzvanými “košičancami”, t.j.za deťmi štátneho detského domova a ktoré sú väčšinou rím.kat.náboženstva, tak že školopovinné deti štátneho domova detského prevažujú počtom. Je to historickým posmechom pre nás, že evanjelici sami si znemožnili utvorenie ev.škôl v Sobotišti, pre svoju chamtivosť. Sú to snáď ostré slová, ale pravdivé, lebo keď povážite, že na jedno dieťa štátneho detského domova dostanete Ks 30 na mesiac, že vám to dieťa dnes za 160 Ks zje a vy predsa len doplácate aj na tú jeho takzvanú “robotu”!
M.Beblavý teda túto situáciu videl ako “katolícku akciu” zameranú proti evanjelickej cirkvi.“Luteránožrút katolícky sobotištský učiteľ a jakýsi správca štátneho detského domova len lifruje katolícke deti v intencii accio catolika…”.Pokúsil sa preto riešiť situáciu so školou podobným spôsobom ako RKC. Obrátil sa na Evanjelický sirotinec v Modre s otázkou, či by bolo možné zapísať na mesiace máj až september na tunajšiu evanjelickú školu chýbajúci počet detí. Takýto presun detí však správa sirotinca neakceptovala.
Pokračovanie konfesionálneho napätia a memorandum CZ
Na napätú situáciu v obci reagoval aj celozborový konvent. Na návrh M.Beblavého prijal konvenet 9. júna 1940 “memorandum ev.a.v.cirkevného zboru v Sobotišti, ako gravamen (sťažnosti) de futuro vo veci evanjelikov ako verejných činovníkov v Sobotišti.”
Memorandum zostavi M.Beblavý a podpísalo ho vyše 50 prítomných cirkevníkov. Bolo predložené MŠNO i ministerstvu vnútra a v odpisoch aj generálnemu sekretariátu HSĽS, hlavnému veliteľstvu HG a biskupskému úradu ev.a.v. generálnej cirkvi v Prešove.
M.Beblavého k tomuto kroku zrejme povzbudilo celocirkevné memorandum, zostavením ktorého poverilo generálne presbyterstvo 8.mája 1940 biskupa ZD Samuela Št.Osuského, ktoré bolo určené vláde Slovenského štátu.
Hlavným bodom zborového memoranda bola “kauza Drgonec”.Politickí činitelia najskôr odvolali evanjelického učiteľa Michalal Drgonca z postu správcu školy a nahradili ho správcom ochotným spolupracovať s režimom štátu. Nezostalo však iba pri degradácii, ale následne ho ako nespoľahlivého aj s manželkou chceli preložiť zo Sobotišťa na iné miesto.
M.Beblavý a cirkevný zbor chceli v Sobotišti oboch osvedčených evanjelických učiteľov udržať a postavili sa rozhodne na ich stranu. Na obranu M. Drgonca zbor uviedol: ”Na miestnej štátnej ľudovej škole poverený bol 1.novembrom 1939 správou školy učiteľ Michal Drgonec. Menovaný pôsobí v obci k najväčšej spokojnosti od 16.apríla 1930, t.j.plných 10 rokov. – Dňa 18.mája bol však poverený správou školy vekove i služobne najmladší člen učiteľského zboru (Alojz Nemečkaj). V posledných dňoch z návodu neznámych udavačov mu bolo dané na vedomie, aby si zažiadal i so svojou manželkou Annou Drgoncovou rod.Oberučovou o preloženie. Dľa nášho vedomia sú proti učiteľovi podávané denuciantské správy, v ktorých je obviňovaný, že sa nezapojil po 14. marci 1939 do práce za Slovenský štát”.
M.Beblavý ako pôvodcu tejto snahy (spiritus rector) videl v správcovi rím.katolíckej cirkevnej školy a občanovi českej národnosti A.Chytilovi. Aby sa zachránil pred vysídlením do Čiech, založil v obci pobočku Hlinkovej gardy (HG), v ktorej bol veľmi aktívnym členom a veliteľom. V memorande sa o tom uvádzalo:“Tvrdíme, že jeho príchodom začala sa konfesionálna nevraživosť medzi mládežou”. M.Beblavý tiež konštatoval, že “nevidí konsolidačnú prácu v tom, keď sa píšu na úrady denuciantské dopisy, udávajú a preháňajú sa po súdoch občania evanjelického náboženstva pre reči, ktoré boli povedané proti jeho osobe a nie proti Slovenskému štátu.”
Ďalej pripomenul, že: “podľa posledného sčítania ľudu je spomedzi 2493 duší 1818 evanjelikov a 578 katolíkov, teda značná menšina a narába sa s nami ako s plevami. Poznamenávame, že z 578 duší je asi 160 duší detského štátneho domova, takže na domorodých katolíkov pripadá len 418 (duší)”.
Na obranu M.Drgonca viacerí svedkovia uviedli i to, že “aj jeho pričinením vstúpilo do HSĽS vyše 100 členov a do HG vyše 80 evanjelikov, ktorých do troch mesiacov bez akéhokoľvek dôvodu a príčiny miestny veliteľ HG A.Chytil, správca rím.kat.školy, pôvodom Čech, vylúčil”.
Na rozdiel od cirkevného memoranda, ktoré bolo určené vláde Slovenska ktorá naň neodpovedala, memorandum sobotištského CZ bolo podrobne preverované a žandárstvom vyšetrované.
Policajné vyšetrovanie memoranda
Vyšetrovanie 11. septembra 1940 viedol osobne veliteľ Okresného žandárskeho veliteľstva por. Guniš. V zápisnici podrobne uviedol výsledky vyšetrovania, ktoré sa týkali troch hlavných bodov:
1. Obvinenia miestneho veliteľa HG a rím.kat. učiteľa A.Chytila, ktorý sa vyslovil, “aby katolícka mládež nenavštevovala divadlá a zábavy evanjelickej mládeže”.
2. Sťažnosť, že “…menšina katolíkov narába s väčšinou evanjelikov ako s plevami”.
3. Obvinenia učiteľa Drgonca z “neprístojností v obci” a tiež otázke, či mu 16.6.1940, keď bol na inšpekcii v Sobotišti inšpektor Koloman Sopko povedal, aby si s manželkou podali žiadosť o preloženie zo Sobotišťa na iné miesto.
Guniš vypočul okrem signatárov memoranda aj zástupcov obce, HSĽS, HG a viacero svedkov. Prirodzene, ich výpovede sa rozchádzali podľa politického smerovania toho – ktorého svedka. M.Beblavý potvrdil, že je autorom memoranda a ostatní ho len podpísali. Na otázku (č.10), ako sú evanjelici preháňaní pre reči voči osobe A.Chytila, uviedol: “18.novembra 1939 o 20.hod. Pavel Mikulecký v hostinci u Martina Rybnikára v Sobotišti – spieval provokatívne piesne a vyhrážal sa miestnemu veliteľovi, za čo bol oznámený a žandárstvom vyšetrovaný, že štval a poburoval proti štátu, ale Beblavý má za to, že pieseň sa vzťahovala na Chytila”.
Kauza narušenia bohoslužieb
Riešila sa aj kauza narušenia evanjelických bohoslužieb. Jednalo sa o ojedinelý prípad, ktorý sa v Sobotišti udial dva dni pred vyhlásením Slovenského štátu. Iniciátor incidentu A.Chytil k tomu v zápisnici uviedol: ”Dňa 12.marca 1939 OVHG v Senici o 10.30 hod. nariadilo telefonicky rýchly nástup a odchod do Senice. Trubač Karol Jelínek v blízkosti evanjelického kostola zatrúbil poplach k nástupu a čakalo sa, či evanjelici, členovia HG nastúpia. Keď po štvrťhodinovom čakaní nik nenastúpil, vstúpil člen HG Karol Jelínek na rozkaz miestneho veliteľa HG Chytila do evanjelického kostola a povedal tam kostolníkovi, aby vyvolal členov HG, ktorých prítomnosť bola nutná, najmä veliteľa čaty Michala Drgonca. Čo v kostole členovia HG robili, to učiteľ Chytil udať nevie”.
M.Beblavý to označil za “netaktnosť”, ale neudal žiadne meno z cirkevníkov, ktorých to pohoršilo. Biskupovi však už skôr o incidente napísal viac: ”Jestli taký veliteľčik (OVHG Málek) si dovolí fonogramom vydávať v nedeľu mobilizujúce rozkazy v okrese len preto, aby sa manifestovalo po okresnom meste s výkrikmi: Češi peši do Prahy; a pochodovalo po štyroch uliciach sem a tam bez cieľu, – za to že hlavný veliteľ HG je min.predsedom, – tak to je tiež notná arogancia…Koncentráka sa nebojím, ale deptanie evanjelického ľudu také nestrpím, tým menej sprosté vpády do evanjelického chrámu počas Služieb Božích”. Neskôr sa ukázalo, že doba slovenského štátu priniesla ešte oveľa vážnejšie udalosti.
Učiteľ M.Drgonec bolHSĽS a HG nepohodlný hlavne preto, lebo bol iniciátorom hromadných výstupov evanjelikov z týchto organizácií a povinné cvičenia HG ignoroval. Viackrát verejne vyhlásil:“Gardistom budem len v prípade, ak to bude Garda Hurbanova a nie Hlinkova”. Ako priestupok a urážku uviedli dvaja členovia HG udalosť, keď držali na moste v obci stráž a učiteľ M.Drgonec sa im údajne prihovoril nasledovne: “Stojíte chlapci, stojíte ako ch.jové? “.
Z pasivity voči štátu ho obvinil aj nový správca školy, evanjelik Alojz Nemečkaj.” Žaloval aj na Ladislava Fabiana, evanjelického učiteľa v osade Javorec, ktorý A.Chytilovi i jemu povedal: “Milejšia mi je partička tarokov, ako celá HG”.
V zápisnici sa uvádzajú mená všetkých učiteľov – evanjelikov pôsobiacich v tom čase v Sobotišti: Alojz Nemečkaj, Michal Drgonec, Anna Drgoncová, Edita Beblavá a školník Ján Štefeček v Sobotišti, Jozef Chlebík a učiteľka Šestinová v škole u Kutálkov, Ladislav Fabián v Javorci, Rudolf Pleško v Majeričkách, Jozef Hlubocký v Častkove a na Podbranči Pavel Valovič.
Za najväčších rušiteľov porozumenia v obci členovia HSĽS a HG označili najmä trojicu evanjelikov: Jána Mlynarčíka, bývalého žandára a pracovníka notárskeho úradu, M.Drgonca a farára M.Beblavého. Prví dvaja boli z HG vylúčení pre nečinnosť a ignorovanie všetkej činnosti, ďalší evanjelici vystúpili z oboch organizácii dobrovoľne. Svedčili však proti nim aj evanjelici: Martin Kutálek, podpredseda HSĽS a najmä cirkevný účtovník Juraj Kuba z Podbranča. Potvrdili tiež to, že bývalý starosta obce Juraj Rybnikár vyzval evanjelikov vstúpiť do oboch organizácií len preto, aby v nich evanjelici mali väčšinu a mohli v nich “vládnuť podľa svojho presvedčenia”.
Vyšetrovateľ zistil, že “vrchným dozorom nad kolóniou detského domova ministerstvom vnútra v Bratislave boli určení učiteľ A.Chytil a rím. kat.farár Ján Hrazdil preto, že deti detského domova v Levoči sú z 370 detí 355 katolícke, ktoré sú umiestnené v 90% v evanjelických rodinách a ministerstvo im nariadilo, aby funkcie im zverené vykonávali svedomite a vychovávali národu čestných a národne uvedomeých občanov”.
Ďalej konštatoval, že: “iniciátor memoranda a tí čo s ním súhlasili nevedeli ničoho konkrétne dokázať, – …že učiteľ Drgonec ako štátny učiteľ nedodržuje úradné tajomstvo a prekročil ustanovenie výnosu prezídia ministerstva vnútra a predsedníctva vlády tým, že mu bola povedaná predstaveným inšpektorom skutočnosť nadriadených orgánov a on to, ako vidno z memoranda, rozšíril nepovolaným ľuďom – farárovi M.Beblavému a J.Mlynarčíkovi. – Títo sú sami šíritelia nespokojnosti a svoje tvrdenie nedokázali”.
Vyšetrovateľ Guniš ďalej konštatoval: ”V záujme verejného poriadku, bezpečnosti a hladkého konsolidovania rozoštvaných pomerov v Sobotišti, verejný záujem toho vyžaduje, aby učiteľ M.Drgonec bol zo Sobotišťa skutočne okamžite premiestnený do kraja, kde bude štátnej veci urobený neškodným a znemožnené mu brať rôzne platy, lebo pokiaľ tento v Sobotišti bude, do toho času sa pomery neurovnajú… Doteraz pre poburovanie oznámený nebol, nakoľko sa žandárstvo o jeho činnosti nedozvedelo, avšak všetky štvanice a poburovanie boli hlásené miestnym veliteľstvom HG okresnému veliteľstvu HG v Senici a HVHG v Bratislave, avšak sa ništ nestalo…ale bude oznámený v zmysle § 56 zák.z 1.7.1937 č.184/37 Sb.z. a n.”
O atmosfére doby a zaujatosti všetrovateľa hovorí aj záver vyšetrovacieho spisu, v ktorom Guniš uvádza: ”Dňa 17.8.1940 o 21.15 na verejnej ulici v obci Sobotišti počul som na vlastné uši, že rozchádzajúca sa skupina evanjelickej mládeže zdravila sa medzi sebou slovom: “Nazdar”. To tiež dokumentuje, že mládež neni vedená v duchu nacionalisticko-slovenskom.“
Cirkevný zbors napätím očakával úradnú odpoveď. M.Beblavý začiatkom roku 1941 na výročnom konvente uviedol: ”Vec nebola vyriešená do dnes a jedine Hlavné veliteľstvo HG z Bratislavy odpovedalo na základe vyšetrujúcej zápisnice okresného veliteľa Gardy, tiež Čecha v Senici Máleka. Zápisnicu a odpoveď hlavného veliteľstva opatrujem v archíve na večnú /?/ pamiatku drzosti a prekrútenosti podobných individuí, ako sú Alojz Chytil a Málek – zprtáčení Česi. -Vyšetrovanie je aj po dnes v behu”.
20. apríla 1941 navštívil Sobotište Alexander Mach, minister vnútra a hlavný veliteľ HG. Pochválil menovite sobotištských habánov ako “výborných Slovákov, rodobrancov, vzorných gardistov a oddaných Hlinkových ľudákov”.A.Mach však, zdá sa, z pozície sily nekonal. Memorandum bolo totiž napokon úspešné v tom, že učitelia Michal Drgonec s manželkou zostali v Sobotišti počas celého obdobia Slovenského štátu a boli aktívni v učiteľskej i náboženskej oblasti.
Vynútený odchod učiteľských rodín Drgoncovej a Oberučovej zo Sobotišťa dosiahli paradoxne politické sily až po skončení vojny v roku 1952.
(pokračovanie)
Mgr.Ľubomír Batka st.
Použité pramene a literatúra:
ACZ Sobotište
- Osobný fond Jozefa Oberuča (OFJO)
- Osobný fond Miloša Beblavého (OFMB)
- f CZ Rodinná kniha Sobotište
- f CZ Kniha zápisníc z konventov, presbyterstiev a školskej stolice, inv.č. P – 22. rkp.
- MV SR Štátny archív v Trnave, pracovisko Archív Skalica, fond: Mestečko Sobotište (f MS). Beblavý, Miloš: Pamätná kniha obce Sobotište, rkp.
- Historia domus RKC Sobotište, rkp.
- Tranovský kalendár na r.1944, Lipt.Mikuláš.
Ďurica, Milan S.: Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí, Bratislava 2003
Fojtlinová, Darina: “Dejiny školy a osvety v Sobotišti”. Diplomová práca na PFUK Trnava 1969. rkp. ( V tejto práci boli použité citácie zo Školských kroník: Štátnej ľudovej školy, Evanjelickej ľudovej školy, Štátnej obvodnej meštianskej školy – dnes stratené).
Hodža, Miloš: Pamätnica ev.a.v.generálnej cirkvi na Slovensku o akcii “Cirkev sebe”. Bratislava, 1942.
Kováč, Martin: História evanjelického a.v.cirkevného zboru Sobotište, Sobotište 2016.
Mannová, Elena: Krátke dejiny Slovenska, Bratislava 2003.
Uhorskai, Pavel, Alberty, Július a kol.:Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry 3. Tranoscius Lipt.Mikuláš 2002.