Boh hovoril otcom skrze prorokov

                 1.Boh hovoril otcom skrze prorokov

Žd 1, 1: “Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril Boh skrze prorokov”. Amen

  Milí priatelia, 

  dve dôležité veci a dve jedinečné správy nám hovorí Písmo sväté (Biblia) už na prvých stránkach, v 1. knihe Mojžišovej, v knihe “Zrodu” (Genesis). Tá prvá správa znie: Boh je! Boh existuje! To znamená, že tento svet, život a ani my sami nie sme dielom náhody, alebo výsledok pôsobenia chaotických síl, ale všetko je Božím dielom a život je Božím darom. Je to radostná správa pre nás, skutočné evanjelium.

      Tá druhá správa je rovnako radostná. Súčasne je to aj príjemne prekvapujúca a nečakaná správa pre človeka a znie takto: Boh hovorí! Hovorí so svetom a hovorí s človekom a k človeku. Prečo je táto správa prekvapujúca a radostná?

    Písmo sväté neskrýva skutočnosť, že človek sa už na počiatku dejín postavil proti Pánu Bohu, dal sa oklamať a zviesť diablovi a stal sa Božím nepriateľom. Človek pohrdol Bpžím detinstvom. Pohrdol aj zodpovednou úlohou: byť pánom stvorenstva, jeho “korunou”. Pohrdol možnosťou byťtakým, akým je Boží Duch a stal sa služobníkom zlého ducha, ktorý život ničí. Urobil tak pravý opak toho, čím ho poveril a k čomu ho povolal Pán Boh.

      Preto skutočnosť, že napriek tomu Pán Boh hovorí k svetu a k človeku nie je samozrejmosť. 

   Všimnime si, ako konajú ľudia, ako koná človek, keď naruší vzťah dôvery k svojmu blížnemu. Keď sa niečo podobné stane v manželstve, medzi najbližšími osobami, vznikne hnev a tzv. “tichá domácnosť”. Prichádza k menšiemu, niekedy úplnému odcudzeniu a manželia, ktorí sa na začiaatku mali radi, sa často znenávidia a rozchádzajú. – Ak príde k narušeniu vzťahu a dôvery medzi priateľmi,  čosko zistia, že si zrzu nemajú čo povdať. 

    Narušenie vzťahov medzi ľuďmi vedie vždy k odcudzeniu, k chladu, k strate úcty i strate úsmevou. S nepriateľmi a tými, čo stratili našu dôveru nemáme žiadnu chuť hovoriť, komunikovať, zdielať sa.

      Preto, keď sa približijú Vianoce, nazýané aj sviatky pokoja a lásky, vzniká v srdciach ľudí túžba obnoviť pôvodné vzťahy dôvery, priateľstva, pokoja  a lásky. Nie vždy sa táto túžba naplní, nie vždy stačia drahé dary, aby sa preklenulo odcuzenie medzi blížnymi i blízkymi. K tomu je totiž potrebné niečo viac.

  V advente smieme počuť zvesť, že Pán Boh je iný! Že nekoná podľa našich predpokladov, neriadi sa našimi myšlienkami a nejde našimi cestami. Boh so svojimi nepriateľmi, ktorým On neublížil, ale oni Jemu áno – hovorí. 

    “Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril Boh otcom skrze prorokov…”. To je vpravde prekvapujúca a radosntá zvesť, pretože je vrcholne pravdivá.

   Nič na veci nemení ani nevera, alebo nedôvera človeka, ani pochybnosti v srdci človeka. Ani skutočnosť, že ľudia neraz zašli skutočne veľmi ďaleko vo svojom strachu plynúcom z nepriateľstva voči Bohu, z neposlušnosti Božiemu povereniu a poslaniu. Zašli tak ďaleko, že sa dostali do silového poľa hriechu pokušiteľa a nevedia sa z neho už vlasnými silami vymaniť. 

    Pán Boh však hovorí a volá na čloeka vždy nanovo, rozličným spôsobom: “Adam, kde si?!”  Aj proroci zvestovali, že nás volá, hľadá a oslovuje nie preto, aby nás zničil, ale aby nám prejavil svoju lásku, svoju milosť a odpustil nám. Už  prvá kniha Mojžišova okrem trestu za hriech a dôsledkoch hriechu hovorí aj o “prvotnom evanjeliu”, či prvotnom zasúbení Božom, že Boh sám skrze potomka narodeného zo ženy zničí moc toho zlého a vytrhne nás z moci smrti a zániku, do ktorej sme sa dostali. “Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo; ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu schvatneš pätu”.( 1 M 3,15) Tento sľub z Božej strany hovorí o porážke  hada “na hlavu”, o totálnom zničení “hada”, nositeľa smrti, ale aj o smrti, ktorá postihne potomka ženy, ktorý tohoto “hada”, totiž diabla zničí. Tá vina môže byť zmytá iba obeťou a smrťou  potomka ženy. 

    O tejto službe a Služobníkovi hovorili praotcovia Izraela a Boží proroci vždy znovu a to rozličným spôsobom. Dlho by sme mphli čítať a  rozprávať o svedectvách a zvesti prorov, ktorá má vždy jeden refrén: Boh sám prekoná toto nepriateľstvo a jeho dôsledky.

   Takým Božím služobníkom bol napríklad aj Abrahám, otec viery, ktorému bol daný sľub, že tento potomok ženy vzíde z jeho bedier. On sám nebol tým zasľúbeným záchrancom, a nebol ani jeho dokonalým obrazom. Nebol ním ani samotný Mojžiš, skrze ktorého dal Hospodin vyvolenému národu svoj Zákon. Títo, ale aj mnohí iní boli však predobrazom Toho, ktorý mal prísť ako Vysloboditeľ, Záchranca a Obnoviteľ Božieho detinstva. Toho, ktorý dobrovoľne vzal na seba “hriech sveta”, hriechy iných a svojou smrťou zniči moc smrti. Slúžia nám za vzor nie mravnej dokonalosti, ale ako vzor dôvery v Božiu milosť a vernosť.

   Medzi mnohými prorokmi predpovedajúcimi nastolenie nového veku, nového vzťahu medzi “nebom a zemou” (nové nebo a novú zem) vyniká iste prorok Izaiáš, ktorého prvotná cirkev nazvala “evanjelistom” Starej zmluvy. Jeho proroctvo zo 62 kapitoly ( v. 1- 22) sme si dnes vypočuli ako liturgický text. “Ajhľa, Hospodin dáva hlásať až do končín zeme: Povedzte dcére Sion: Ajhľa prichádza tvoje spasenie, Jeho odmena je s Nm a Jeho odplata je pred Ním”.(v.11) Vpravde teda platí výrok apoštolského slova: “Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril Boh otcom skrze prorokov…”. Zároveň, skrze prokov, hovorí aj k nám, ľudu NZ.

   Na tieto mnohé zasľúbenia odpovedal veriaci ľud vždy s vďakou, s príjemmným vzrušením v srdci a radostným očakávaním, ako to vyjadruje aj známa adventná pieseň:

 “Ó, príď, ó príď, Emanuel, 

tak túžobne lká Izrael

a očakáva nádej dňa,

keď vôkol ťaží hriechu tma.

Už blízko, blízko spásy deň,

keď príde tvoj Emanuel. (ESP 14, 1) Amen