Posledný súd nad národmi
Pane, keď smrť žne po svete
a hynie život každým dňom, ba chvíľou,
stoj pri nás so slovom svojím svätým
a uchovaj nás pádu svojou silou!
Hľa, mizne všetko ako dym a para
a v rumy rozpadá sa svet náš celý…
Ó, uč nás slovo Tvoje zachovať,
by sme so svetom aj my nezomreli! Amen (M.R.)
Mt 25, 31 – 46:
“Keď Syn človeka príde v svojej sláve s všetci anjeli s Ním, posadí sa vtedy na trón svojej slávy. (32)I zhromaždia sa pred Neho všetky národy; a oddelí ich, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov (33) aa postaví si ovce sprava, kozlov však zľaava. (34) Vtedy povie Kráľ tým na pravici: Poďte požehnaní môjho Otca, prijmite ako dedičstvo kráľovstvo, ktoré je vám pripravené od stvorenia sveta.(35) Lebo hladný som bol, a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma; (36) bol som nahý a zaodeli ste ma; bol som nemocný, a navštívili ste ma; bol som vo väzení, a prišli ste ku mne. (37) Odpovedia Mu spravodliví: Pane, kedy sme Ťa videli hladného, a nasýtili sme Ťa, alebo smädného, a napojili sme Ťa? (38) a kedy sme Ťa videli ako cudzinca, a prijali sme Ťa? Alebo nahého, a zaodeli sme Ťa? (39) A kedy sme Ťa videli nemocného alebo vo väzení, a prišli sme k Tebe? (40) Odpovie im Kráľ: Veru hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich naajmenších, mne ste urobili.
(41) Potom povie aj tým na ľavici: Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, pripraveného diablovi a jeho anjelom. (42) Lebo hladný som bol, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; (43) prišiel som ako cudzinec, a neprijali ste ma; bol som nahý, a nezaodeli ste ma; bol som nemocný a vo väzení, a nenavštívili ste ma. (44) Vtedy odvetia aj títo: Pane, kedy sme Ťa videli hladného alebo smädného alebo ako cudzinca alebo nahého alebo nemocného alebo vo väzení, a neposlúžili sme Ti? (45)Vtedy odpovie im: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, mne ste neurobili! (46) I pôjdu títo do večného trápenia, ale spravodliví do večného života.” Amen
Bratia a sestry v Pánovi!
V jednom nemeckom meste stáli pred výkladom so starožitnosťami dve deti vo veku asi 9 -10 rokov a viedli nasledovný rozhovor: Chlapec snedej pleti sa pozeral na kríž s telom Ježiša Krista a pýtal sa: ”Kto je to?” – “To je Ježiš, ktorý bol ukrižovaný”.
“A prečo ho ukrižovali?” – “Neviem” – povedalo dievčatko s blonďatými vláskmi a potom pomaly odišli…
Je to rozhovor z kresťanskej krajiny, kde na jednej strane kládol otázky syn tureckých rodičov, prisťahovalcov a odpovedalo mu dievčatko, pochádzajúce z domácej kresťanskej krajiny a kultúry.
“Prečo bol Ježiš ukrižovaný?” – znie otázka, na ktorú však ono už nepoznalo odpove. Je to smutné…
Ale vieme to my? Dúfam, že áno. – Ale vedia to aj naše deti, naše vnúčatá, naši konfirmandi a naši mladí ľudia? Poznajú odpoveď na otázku: Prečo bol Ježiš ukrižovaný? Prečo trpel a prečo zomrel?
Ak to vieme a veríme, ak poznáme svedectvá Biblie, že Ježiš trpel za nás a za naše hriechy a ak veríme, že svojimi zásluhami a svojím vzkriesením nám získal večné spasenie, záchranu z moci hriechu a smrti – vážime si túto Ježišovu obeť?
Ďakujeme a oslavujeme Ho za to, že nám svojím utrpením a smrťou získal večný život a večné spoločenstvo s Otcom nebeským?
Ak to teda vieme a veríme, ako je možné, že mnohých dnešných kresťanov toto poznanie necháva tak málo radostných a možno mnohých aj ľahostajných? Skutočne veríme srdcom to, čo ústami ako kresťania vyznávame? Je naša viera úprimná a pravá? Pretože posledný súd, ktorý je zverený Pánovi Ježišovi, bude vyžadovať od nás odpoveď o našej viere v Ježiša ako Pána a nášho Spasiteľa! Takto jasne to hovorí On sám na inom mieste: “Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi ?”.
Je nám ľúto, keď vidíme, že ľudia v kresťanskej Európe o viere nedostatočne svedčia spôsobom svojho života. Mnohí málo, ak vôbec chodia do spoločenstva veriacich, málo sa zúčastňujú služieb Božích a málo dávajú najavo radosť zo zasľúbenia, že “cirkev Kristovu ani brány pekla nepremôžu”.
Vieme, že súčasne platí Pánovo slovo: “Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených”. Na konci cirkevného roku si chceme s plnou vážnosťou pripomenúť slová apoštolského vierovyznania: ”Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych”. Nám, ktorým bolo zvestované evanjelium, ktorí sme ho mali možnosť mnoho krát počuť a vierou prijať, znamená slovo o poslednom súde výzvu k prijatiu Ježiša vierou ako Pána a Kráľa nielen cirkvi, ale aj celého sveta.
Bratia a sestry!
Súčasne s otázkou o viere cirkvi i našej osobnej viere nás môže
zaujať aj otázka o spasení tých ľudí a národov, ktorí evanjelium o Ježišovi a Jeho diele nikdy nepočuli. Ak evanjelium nepočuli a preto ani nemohli poznať Krista ako Pána a uveriť v neho – môžu byť takýto spasení? Nie je to niečo, čo odporuje svedectvu Písma, že “Pán Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy?”
Dnešné evanjelium je odpoveďou a svedectvom evanjelistu Matúša práve o možnosti dosiahnúť spasenie a večný život s Kristom aj tým ľuďom a národom, ktorí evanjelium nepočuli. Buď sa narodili a žili v čase pred Kristom, alebo v ich náboženstve a kultúre bolo meno Ježiš neznáme. Jedná sa o mnohé pohanské národy a o ľudí, ktorí žili a žijú a prostredí, kde evanjelium Pána Ježiša nepreniklo, či nepreniká.
Evanjelista Matúš odpovedá na túto otázku jasne a zrozuiteľne. Pred Ježišom ako Sudcom živých a mŕtvych budú stáť všetci ľudia a všetky národy. Aj tie tzv.pohanské. Súd nad týmito národmi a príslušníkmi iných náboženstiev bude sa konať na základe Božieho zákona. Zákona ľudskosti, ktorý je zapísaný každému človeku do jeh svedomia. Tento zákon majú v srdci a svedomí všetci ľudia. Zjednodušene povedané: žiadne náboženstvo neprikazuje konať zlo, ale volá konať to, čo život ľudí chráni, napomáha a robí skutočne humánnym.
Apoštol Pavel o tomto prirodzenom zákone Božom zapísanom Pánom Bohom do svedomia ľudí, v liste rímskym kresťanom napísal:” Lebo nie tí budú ospravedlnení pred Bohom, ktorí zákon počúvaj, ale tí…ktorí ho plnia. Veď keď pohania, ktorí nemajú zákona, od prírody činia, čo požaduje zákon, nemajúc zákona, sami sú si zákonom, ako takí, ktorí dokazujú, že im je konanie podľa zákona vpísané do srdca. O tom im súčasne vydáva svedectvo svedomie a ich myšlienky, keď sa navzájom obžalúvajú, ale aj obraňujú”.
Preto je a bude možné, že na poslednom súde dostane milosť a dostane pozvanie vojsť do kráľovstva nebeského pripraveného ľuďom od stvorenia sveta Otcom nebeským každý, kto prejaví svojmu blížnemu láskavosť, priazeň a naplní prikázanie lásky.
Pán Ježiš aj viacerým pohanom povie: “Čo ste vykonali jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste vykonali”. Lebo: “Dali ste mi jesť – dali ste mi piť, zaodeli ste ma – prijali ste ma ako cudzinca, navštívili ste ma, keď som bol vo väzení, alebo nemocný”. Tí, čo konali podľa prikázania lásky zapísanom v svedomí, nebudú odsúdení do zatratenia, ale pozvaní do spoločenstva s Pánom a Jeho cirkvou.
Pravda, nie všetci pohania konajú podľa čistého a nepoškvrneného a nie prevráteného svedomia. Vidíme to aj dnes napríklad v konaní mnohých moslimských veriacich, o ktorých činoch hovoria aj ich samotní učiteia, že sú zlé, ba diabolské.
Dlho by sme mohli vyratúvať takéto činy a akcie napr. tzv. fundamentalistov z národov islamského sveta, ale aj v mnohých iných kultúrach.Takéto konanie odsúdi aj Pán Ježiš a hovorí, že takým je pripravené večné trápenie. Slovami K.Kuznányho môžme povedať: “Večné On pre podlosť, peklo podpálil”.
Každé neľudské, nehumánne a egostické konanie je a zostáva hriechom proti najvyššiemu prikázaniu nielen Mojžišovho zákona, ale aj zákona Božieho daného ľuďom pri stvorení do ich svedomia.
Všetci vieme, čo znamená, ak o nejakom človeku ľudia povedia: nemá svedomia, nemá kúska citu v srdci, alebo starým latinským príslovím: Homo hominis lupus – človek človeku vlkom. Ak sa dnes vo svete, pre neraz prevrátené myslenie a konanie ľudí nedostáva spravdlivosť a neprisluhuje sa právo všetkým, posledný súd bude prejavom Božej spravodlivosti.
Uskutoční sa pri druhom príchode Krista Pána, keď pred Ním pokľakne každé koleno a tak aj kolená tých, ktorí Krista nepoznali, alebo Ho odmietli prijať ako Pána pánov a Kráľa kráľov. “On, ktorého ľudia súdili, bude súdiť ľudí. Odsúdený bude posudzovať. Jeho sudcovia budú obžalovaní a On, obžalovaný, bude súdiť”. (Rienecker)
Bratia a sestry v Pánovi!
Pre nás, ktorí poznáme Jeho milosť a lásku, je upozornenie na posledné veci výzvou k obnoveniu našej dôvery, výzvou k novote života, k poslušnosti, ktorá vyviera z prameňa viery, pretože vieme, že ” každý, kto počúva Jeho slovo a verí v Neho, nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života”. (J 5, 24)
S blížicom sa koncom cirkevného roku urobme vo svojom svedomí “odpočet” z našej viery, lásky a nádeje, aby sme boli Ježišovými dobrými služobníkmi a vyznavačmi, ktorí verne čakajú na príchod svojho Pána. Aby sme Ho čakali s radosťou a nádejou na nové veci, ktoré vykoná pre nás svou mocou v novom nebi a novej zemi. Amen
Posledná nedeľa cirkevného roku – nedeľa Večnosti – Myjava 2021 – Ľubomír Batka st.