„Sola fide et gratia,
per sanguinem Jesu Christi.“
Cela je taká úzka, a náruč taká široká,
Boh je tak ďaleko, a cesta taká dlhá,
vôkol je nemá noc, a pred očami mlha.
Kde svetlo slabučké, by padlo do oka?
Korbáč je daromný, krv márne vymoká,
svedomie rudšie je než červená jej vlha.
Po svätých stupnici sa duša nedošplhá,
a túži čistou byť, jej túžba divoká.
V tom ruka odkuje tú knihu, ktorá zapadla
storočí žulou drsnou, lebo žihadla
jej báli sa, v tej hľadí hľadať pokus útočišťa.
A ako zastane na apoštolskom mieste,
um chytí slová tie sťa v jasajúce kliešte:
„z viery a z milosti a krvou Jezu Krista!“