Ef 6,1- 4: “ Dietky, poslúchajte si rodičov v Pánu, lebo je to spravodlivé. (2) Cti si otca a matku – to je prvé prikázanie so zasľúbením, – (3) aby sa ti dobre vodilo a aby si dlho žil na zemi. (4) A vy otcovia, nedráždite si dietky, ale ich vychovávajte v kázni a napomínaní Pánovom”. Amen
Milí rodičia, milé deti a školáci, milí priatelia v Kristu, Pánovi!
S prosbami o požehnanie nového školského roku obraciame sa spoločne v dnešnú nedeľu k Trojjedinému Pánu Bohu. Biblickým slovom požehnanie vyjadrujeme to, čo v dnešnom svete možno vyjadriť slovami ako: úspech, šťastie a vôbec všetko dobré. Požehnanie je dar od Toho, ktorý je naším Stvoriteľom a nebeským Otcom a od Toho, ktorý sa stal aj naším Vykupiteľom zo všetkej zlej moci a ktorý našu dušu a ducha chce naplniť Duchom Svätým. Preto prosíme aj dnes: “Príď Duchu Svätý a naplň nás svojimi darmi”.
Po úspechu túžia žiaci, počnúc od prvákov až po maturantov, ale aj ich rodičia a samozrejme aj všetci učitelia a pedagógovia. Apoštolské usmernenie Pavlovo pre cirkev je známe: „Proste za všetkých svätých“( Ef 6,18) Chceme preto prosiť aj my o požehnanie všetkých rodín, detí, žiakov a študentov aj v tomto školskom roku. Samozrejme, boli by sme radi, aby čím vieceré pokrstené deti boli prihlásené na náboženstvo a vzrastali za príkladom Pána Ježiša, “vekom a múdrosťou u Boha aj u ľudí” (L 2). Túžime tiež po tom, aby počet členov našej evanjelickej cirkvi neklesal a aby neklesal počet detí z evanjelických rodín prihlásených na náboženstvo.
Vieme totiž, že dlhodobo klesáme čo do počtu duší v rámci cirkevného zboru, seniorátu aj celej cirkvi. Klesáme však nielen počtom detí, ale najmä duchovnou a morálnou úrovňou.Možno by učitelia vedeli doplniť, či to platí aj o vedomostiach a mentálnej vybavenosti žiakov.
“Pýchou evanjelictva v časoch po reformácii boli evanjelické školy a gymnáziá, chápané ako štepnice cirkvi a súčasne aj ich vysoká úroveň. V evanjelických školách učili veľké osobnosti učiteľov, ktorí spravidla všetci mali teologické vzdelanie. Po skončení zahraničných štúdií začínali nadaní mladí ľudia pracovať v cirkvi najskôr ako učitelia a neskôr ako farári. Dnes máme na Slovensku niekoľko veľmi dobrých evanjelických gymnázií, ale iba veľmi málo základných cirkevných škôl a škôlok. Dali by sa možno spočítať na prstoch jednej ruky. V tomto zmysle by sa dalo povedať, že sme, žiaľ, “zaspali dobu” a nevyužili možnosti, ktoré dnes ako cirkev máme. Napriek možnosti otvárať cirkevné školy a škôlky nedokážeme túto dnešnú možnosť a slobodu využiť.
Zostáva nám preto len možnosť náboženskej výchovy a výučby na štátnych školách, kde však musíme akceptovať mnohé obmedzenia. Často je napríklad výučba náboženstva odsúvaná až na posledné hodiny, keď sú už žiaci unavení a myslia viac na oddych, ako na vyučovanie. Tento stav, ktorý nevieme ovplyvniť a zmeniť znamená, že samotné vyučovanie náboženstva je málo efektívne a nemôžeme čakať od neho nejaké valné ovocie.
Milí bratia a sestry!
Chcem preto dnes pripomenúť dôležitú vec predovšetkým rodičom našich detí. Kresťanský život a kresťanský životný štýl nemožno vybudovať len na všeobecných náboženských vedomostiach získaných v školskej práci. Veď aj v tom lepšom prípade máme možnosť v štátnych školách učiť len jednu vyučovaciu hodinu v týždni.
Oveľa viac záleží na vás samotných, na rodičoch, prípadne aj starých rodičoch, kde takí žijú v spoločných domácnostiach. Záleží totiž na vašom príklade a na duchovnej atmosfére, ktorú môžete v rodinách, vo vašich domoch a domácnostiach vytvárať úplne slobodne. Viac, ako slová najlepšieho učiteľa, alebo farára, si deti všimnú a zapamätajú to, aký je váš osobný duchovný život, osobný príklad. Viac, ako školské vyučovanie je a bude vaše slovo a vyznanie, že Pán Boh je aj vaším Stvoriteľom a Otcom nebeským. Väčšiu silu má viera v Ježiša dokazovaná slovami a skutkami, ako všetko to, čo sa budú deti učiť o Ježišovi na hodinách náboženstva. Dokazujte preto, prosím, – s modlitbou a Božím požehnaním, že Kristus Pán je pre vás “cestou, pravdou a životom”. Predchádzajte svoje deti spôsobom života, ku ktorému nás vedie radostná zvesť evanjelia, totiž k novej poslušnosti a zbožnosti.
Aj keď sme radi, že sa deti náboženstvo môžu učiť aj v škole, je zrejmé, že na prvom mieste v tejto duchovnej službe a práci stojí rodina, jej hodnota, jej služba a jej príklad. Kresťanská rodina je nenahraditľná a nezastupiteľná vo svojej úlohe a funkcii.
Milí priatelia, bratia a sestry v Kristu, Pánovi našom!
Vypočuli sme z Písma svätého krátky text z tzv. domácich tabúľ – totiž z pravidiel chovania sa a fungovania kresťanskej rodiny. Apoštol Pavel v liste efezským kresťanom píše o povinnostiach, ktoré sa týkajú nielen detí, ale tiež otcov i matiek. Všetky povinnosti pramenia z viery v evanjelium Pána Ježiša, zo živého spoločenstva a z duchovného spojenia s Ním.
Napomenutie pre deti, rovnako ako napomenutie apoštola Pavla pre otcov a matky je založené na pevnej viere. Totiž na skutočnosti, že oslovení sú priam “zakorenení” a žijú v Pánovi. To znamená, že Ježiš je pre nich najvyššou autoritou. Ježiš je a má byť pánom manželov a Pánom rodiny. Dovoľme Mu, i jeho evanjeliu prehovoriť do našich sŕdc a duší a otvárajme mu brány našich sŕdc dokorán. Aby mohol On sám viesť naše kroky a životy a pomáhal nám konať to, čo je Bohu milé a ľuďom užitočné.
My všetci, deti, žiaci i dospelí sa naučme a opakujme si dôležitú pravdu, že Ježiš prišiel, “aby nám slúžil a dal dušu ako výkupné za nás”. A On aj dnes ako dobrý Pastier nás hľadá a robí z nás, “stratených oviec” , ovce ktoré sú „nájdené” a zachránené a potom privedené do nebeského ovčínca.
Slovo o poslušnosti, ktoré vyslovuje apoštol nie je a nemá byť iba nejakým príkrym rozkazom a príkazom, ktorý pre deti znie: ”Posluchajte rodičov!”- ale je to viac pozvanie a oslovenie: “Dietky, poslúchajte si rodičov v Pánu”. Deťmi Božími sme sa stali v Krste svätom a preto ako Božie deti máme byť aj nasledovníkmi Kristovými, alebo ako apoštol Pavel hovorí: máme “byť v Pánovi”.
Aj prikázanie: “Cti si otca a matku “ plníme preto, lebo už skôr sme sa stali Božími deťmi a nimi máme zostať stále. Tu, v tejto časnosti, i potom vo večnosti. Ježiš sám nám zanechal príklad, keď ukázal už ako 12 ročné dieťa v jeruzalemskom chráme, “že bol vo veciach svojho nebeského Otca”, čiže žil Božími pravdami a potom doma, v Nazarete, poslúchal zemských rodičov. Tak bol milý Bohu i ľuďom.
Poslušnosť rodičom, ale aj učiteľom a vychovávateľom nie je, alebo nemá byť niečo vynútené ani hrozbami, alebo vynútené citovým vydieraním. To všetko je ovocím viery, ktorú nám dáva Duch Boží skrze zvestované a vyučované Slovo Božie.
Ak sa kresťan pýta, ako najlepšie poďakuje za dar odpustenia hriechov, alebo ako najlepšie môžeme dobrorečiť Otcovi nebeskému za Jeho dary, odpoveď je pre deti i pre rodičov a vychovávateľov rovnaká: je to poslušnosť Božiemu slovu. Preto Božie prikázania – Desatoro, modlitbu Otčenáš je najlepšie naučiť dieťa už v rodine a nečakať až na školskú dochádzku, alebo dokonca na konfirmačnú prípravu. Samozrejeme, to sa udeje vtedy, ak sami rodičia predchádzajú deti príkladom živej viery.
Výchova otcov a matiek, po ktorej voláme, nabádame a o požehnanie ktorej aj dnes prosíme – má prameniť z viery v Ježiša, nášho Pána.
Množstvo rôznych príkazov, z ktorých je neraz dieťa dezorientované a plné strachu a úzkosti, má v kresťanskej rodine nahrádzať osobný príklad. Ak je “v Pánu” otec a matka, bude “v Pánu” aj dieťa. Ak rodičia nežijú z viery, proti Pánovi bude aj dieťa a žiaden rozkaz a príkaz, zastrašovanie alebo sľuby na tom nič nezmenia. Rodičia nemajú deti “zlomiť”- apoštol hovorí “dráždiť”, ale viesť vo viere a láske Kristovej.
Systém výchovy – “vodu káže a víno pije” je nielen neúčinný, ale aj nebezpečný. Nebezpečný z hľadiska cieľa, ktorý máme mať vždy na pamäti. Totiž, že sme tu nie iba pre časnosť, ale máme žiť pre večnosť. To je náš cieľ. Bez Ježiša Krista ho nedosiahneme a nepomôže k tomu nijaká ľudská múdrosť, žiadne ľudské diela a snahy. Tým menej život v hriechu, čo radšej ani len nespomímame…
Prosme dnes o požehnanie našich rodín: detí i rodičov, ale i tých, ktorí slúžia našim deťom a vnúčatám ako učitelia. Majme pri tom na mysli skutočnosť, že sme a máme byť a žiť Pánovi.
Viera v Neho nech predchádza všetko ostatné. Kiež je naša služba radostná, konaná s dôveru v Ježišovu moc a pomoc a v Jeho sľub: “Ja som s vami po všetky dni”… Nech On sám žehná naše kroky, naše snahy a práce v tomto novom školskom roku a privedie nás do svojho večného spoločenstva v nebesiach. Amen
Otvorenie školského roku v kostole v Myjave – 12.9.21- 15. nedeľa po Sv.Trojici – Ľubomír Batka st., nám. farár