Verná reč a hodná, aby ju všetci prijali
Modlitba: Milostivý Bože, Otče náš nebeský, pomôž nám poznať Tvoju lásku a milosť. Posilni našu dôveru v Tvojho Syna Ježiša Krista. Popraj nám dôveru v Jeho posolstvo pre všetkých ľudí, lebo Jeho reč je hodná, aby ju všetci prijali, pretože prišiel na svet, aby spasil hriešnikov. Daj nám to veriť aj vtedy, keď sa nám zdá, že nás len trestáš za naše hriechy a máš pre nás len slovo odsúdenia. Daj nám poznať, že sme síce veľkí hriešnici, ale Ty si v Ježišovi Kristovi náš láskavý Spasiteľ. Amen
1 Tim 1, 12 – 17:
“Ďakujem Tomu, ktorý ma posilnil, Kristu Ježiši, nášmu Pánovi, že ma uznal verným, postaviac ma do svojej služby, (13) hoci som bol predtým rúhačom, prenasledovateľom a násilníkom; ale dostalo sa mi milosti, lebo som to činil z nevedomosti v nevere. (2) A nadto rozhojnila sa na mne milosť nášho Pána s vierou a láskou, ktorá je v Kristu Ježiši. (15) Verná je to reč a hodná, aby ju všetci prijali, že Kristus Ježiš prišiel na svet, aby spasil hriešnikov. Medzi nimi som ja prvý; (10) ale práve preto sa mi dostalo milosti, aby Ježiš Kristus na mne prvom dokázal všetku svoju zhovievavosť, aby to bolo príkladom pre tých, ktorí budú veriť v Neho k životu večnému. (17) Jemu, Kráľovi vekov, nesmrteľnému, neviditeľnému, jedinému múdremu Bohu, česť a sláva na veky vekov. Amen.” Amen.
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Kristu, Pánovi!
V dnešnú 10.nedeľu po Svätej Trojici, ktorú slávime v našej ECAV ako nedeľu kajúcu, spojenú so spomienkou na zničenie Jeruzalema v roku 70 po Kristu pre jeho neveru, máme my farári a kazatelia mimoriadne ťažkú úlohu. Máme priviesť ľud Boží, vás, našich poslucháčov k pokániu. To znamená k zmene zmýšľania a konania, keďže práve takúto veľkú zmenu predpokladá biblické slovo pokánie (gr.metanoia).
Na jednej strane platí, že k pravému pokániu nemožno nikoho priviesť akýmkoľvek násilím, ani duchovným. Na druhej strane platí v našej cirkvi poznanie a učenie M.Luthera z Malého katechizmu, že ako pokrstení (krstenie vodou) máme každodenou ľútosťou a pokáním mŕtviť v nás hriešnehho človeka (starého Adama) so všetkými hriechmi a zlými žiadosťami a každý deň má v nás pocstávať nový človek, ktorý by v spravodlivosti a čistote žil pred Bohom naveky.
Či sa toto deje a či to sami robíme, nechávam na posúdenie každému z vás. Všeobecne máme skúsenosť, že pravé pokánie je zriedkavým kvetom na lúke časného života. Je to tak preto, lebo bez Božej milosti človek ako starý a zatvrdilý hriešnik nie je v stave pravé pokánie konať.
Toto poznanie a naše kresťanské presvedčenie nám umožňuje pochopiť skutočnosť, že vo svete – kde sa Božie slovo nepočúva a neprijíma, kde sa ním priamo pohŕda, pravé pokánie nemožno očakávať a preto by sme darmo hľadali jeho prejavy, alebo príklady.
Všimnime si napríklad skutočnosť, že v súčasnosti sa v našej spoločnosti deje výnimočne to, že z času na čas niekto, kto konal protizákonné, neraz až kriminálne činy, sa pod ťarchou dôkazov, ktoré horko – ťažko orgány činné v trestnom konaní zistia a dokážu, prizná aspoň k niektorým skutkom. Nikdy však nie k takým, o ktorých polícia polícia nevie, alebo ich nemôže priamo dokázať.
Ale aj v tých prípadoch usvedčenia svedkami sa v našej spoločnosti ujal hanlivý výraz a hanlivé pomenovanie, priam nadávka: kajúcnik! Nie je hanbou byť: zlodejom, korupčníkom, nezodpovedným šafárom, podvodníkom s DPH a daňami, ale je – hanbou, podľa značnej časti mienkotvorných politikov a médií, byť kajúcnikom.
Keď Judáš Iškariotský vyznal svoju vinu – keď bežne kradol z pokladničky, čo do nej apoštolovia vkladali a najmä hriech zrady Krista Pána za tridsať strieborných slovami: “Zhrešil som, zradiac krv nevinnú” – šiel a obesil sa. Žiadne posmrtné oslavy sa nekonali ano v bližšom, ani v širšom okruhu ľudí. Bola to proste “mzda neprávosti”, ktorú si vyslúžil nielen samotnou zradou, ale tým, že nekonal pokánie.
Z pašiových udalosti vieme aj o zakolísaní apoštola Petra, ktorý tri krát zaprel svojho Majstra, ale Peter nielen uznal svoj hriech a v slzách ho ľutoval. Naviac, Peter uveril, že Ježiš na kríži vyplatil aj jeho dlžobný úpis hriechov, vyznal svoj hriech a získal aj plné odpustenie a smel zostať v Pánovej službe ako apoštol.
Bratia a sestry,
nepopierame, že “Duch Boží veje kam chce” a môže priviesť k pokániu niekoho aj mimo kostola, kdekoľvek vo svete, ale nikdy sa to nedeje bez Božieho slova, alebo bez slova viditeľného, totiž sviatostí. Práve preto “hľadáme cesty do chrámu”, pretože práve tu na službách Božích slovo Božie zneje, prihovára sa nám a tu sa prisluhujú aj sviatosti, v ktorých pôsobí Duch Svätý.
Často v našej cirkvi počujeme aj výzvy: Čítajte Písmo sväté aj doma – lebo je to Kniha kníh. Teda Kniha, ktorá nám dáva životnú múdrosť a mnohé povzbudenia. A je to bezpochyby tak. Treba však povedať aj to, že je to Kniha, ktorá ľuďom aj niečo berie! Berie totiž ľuďom mnohé ilúzie, ktoré majú sami o sebe, alebo o svojich blížnych. Napríklad aj ilúziu o tom, že človek sa môže zachrániť pred Božím súdom aj sám, bez Kristových zásluh, svojím úsilím a konaním. Mnohí ľudia skúsili čítať Bibliu, ale veľmi skoro aj prestali. Dopadlo to s nimi tak, ako keď apoštol Pavel pred vladárom Felixom svedčil o Ježišovi. Počúval, ale len do času keď spomeul pokánie a posledný súd a vtedy povedal: “Nateraz môžeš odísť; v príhodnom čase si ťa predvolám”. (Sk 24, 25) Potom od Pavla očakával iba úplatok a nie Božie slovo.
My v chráme máme odvahu počúvať Božie slovo ako živé slovo a vyznávať spoločne hriechy na základe aj zákona Božieho. Aj dnes sme vypočuli pomerne známe, ale jedinečné svedectvo veľkého hriešnika, farizeja Saula, neskoršieho apoštola Ježiša Krista – Pavla. Je to svedectvo človeka, ktorý pri Damašku slovo Ježišovo počul ako osobné oslovenie, ktorým sa začalo jeho obrátenie. Pavol neskôr svojmu žiakovi Timoteovi a všetkým poslucháčom Jeho posolstva otvorene a pravdivo hovorí: “Ďakujem Tomu, ktorý ma posilnil, Kristu Ježiši, nášmu Pánovi, že ma uznal verným, postaviac ma do svojej služby, hoci som bol predým rúhačom, prenasledovateľom a násilníkom; ale dostalo sa mi milosti, lebo som to činil v nevedmosti v nevere”. Ďalej hovorí aj o tom, že tá prvotná milosť sa aj rozhojnila pri ňom v dare viery a lásky. Pavlovo pokánie, tú veľkú zmenu myslenia a konania, spôsobil teda sám Pán svojou milosťou, cez slovo z neba a cez vyučovanie a Krst svätý, ktorý prijal v Damašku v tamojšom cirkevom zbore.
Bratia a sestry!
V Pavlovom živote môžeme právom vidieť, čo to znamená byť pravým kajúcnikom. On otvorene hriech vyznával, ale aj prosil o odpustenie Krista Pána a bratov a sestry v cirkevnom zbore. Preto nepríjímajme slovo “kajúcnik” ako nadávku, ale ako cestu na ktorej sa od hriechu odvraciame a skrze Krista smerujeme k novému a potom aj večnému životu.
Dôvod k pokániu je a zostáva aj pre nás jeden a ten istý, ktorý apoštol Pavel vyznal jasne a zrozumiteľne: “Verná je to reč a hodná, aby ju všetci prijali, že Kristus Ježiš prišiel na svet, aby spasil hriešnikov. Medzi nimi som ja prvý …aby Ježiš Kristus na mne prvom dokázal všetku svoju zhovievavosť, aby to bolo príkladom pre tých, ktorí budú veriť v Neho k životu večnému”.
Neraz si myslíme, že Pán Boh koná tak, ako to poznáme a vidíme na ľudských súdoch. Tie chcú človeka usvedičiť a potom tzv. spravodlivo potrestať. Prijatím trestu sa považuje trestný čin za “zahladený”. Ak sa skutok nepodarí dokázať – musí sa na obvineného pozerať ako na nevinného, lebo platí tzv.prezumpcia neviny.
Z hriechov nás usvedčuje Boží zákon, Božie slovo, ale nie preto, aby nás Pán Boh trestal, ale aby nás priviedol ku Kristu, nášmu Záchrancovi, ktorý naše hriechy berie na seba a tak nám privlastňuje svoju vlastnú spravodlivosť. Povedané inak, udeľuje nám milosť a napokon nám dava aj večný život. Toto poznanie a dôvera v slovo o milosti je jedinou pravou cestou k pokániu, na konci ktorej prichádza aj naše ospravedlnenie a keď smieme prijať zvesť rozhrešenia: “Synu, dcéra – odpúšťajú sa ti všetky tvoje hriechy…”. Kde milosť Božiu v Ježišovi Kristovi príjmeme, tam právom potom zneje chválospev vďaky a dobrorečenia, ak ho vyspieval aj omilostený apoštol Pavel: “Jemu, Kráľovi vekov, nesmrteľnému, neviditeľnému, jedinému múdremu Bohu, česť a sláva na veky vekov”. Amen.
10.nedeľa po Svätej Trojici – Myjava 2021 – Mgr.Ľubomír Batka