Veľkí umierajú ln vtedy, keď živí zabúdajú…(pozvanie) 10. júla 2021 od autora: lubo batka st SCENÁR K 100. VÝROĆIU ODHALENIA PRVÉHO SLOVENSKÉHO POMNÍKA MRŠ NA MYJAVE z 10.júla 1921(po nedeľných bohoslužbách sa prítomní zídu pred pomníkom pri evanjelickom kostole o ….h.)Pieseň Našiel som si v šírom poli(slová MRŠ, melódia. MSchTrnavský) NAHRÁVKA z netu: ozvučenie!!!Báseň K odhaleniu pomníka Milanovi Rastislavovi Štefánikovi PREDNES ( text v obale) – DIEVČA(TÁ) alebo p. farár : Anna Lacková-ZORA: K odhaleniu pomníka Milanovi Rastislavovi Štefánikovi1.Tu neďalekým pod Bradlom, v ústraní tichom, zapadlom, kde vyrástol si konvalinkou, čo do lístkov sa húšte skryla, by raz sa odtiaľ vynorila a vôňou dýchla v šíry kraj – na tichej, dumnej fare Ti srdce skvitlo jaré a zrelo žitia prvý máj.2.Tu k svojej hrude si začal lnúť, keď poznával si rodný ľud a chudobných mu synkov: oh, boli všetci rabi! –(otroci) a kam diaľ spešil času klus, tým hlbšie oni v trude, kým v Tebe – driemal génius a v srdci krivdou ubitom Ti nádej kvitla úsvitom, že kedys´ ináč bude! 1.V točakankou si stával modrou – jak ona – na pokraji ciest priam s túžbou veľkou – mysľou bodrou, čo ústrkom sa nedá spliesť – i s dušou k žertve hotovou – už nevodí len klamný sen- až vhodná chvíľa nadišla by, si očakával deň po deň. 2.A hoc´ si platil za ňu draho, keď sám si zhorel obetou, čos´ za národa zložil blaho – hej, sám si stal sa žertvou tou- toď slobodienky na oltári : pred̍̓s´ veľké dielo dokonal a jako svieži mladík z jari keď v hojných kytkách vydá kvet a vysilením uschne vzápäť tak sám si vposled dokonal. 1.Však Tvoji vlastní, Sokolíku, Tvoj rodný kraj, kdes´uzrel svet a kde Ti prvý blahý sen o slobodienke narodil sa hlave, Ti nespustili z pamäti tak nezvyčajnej obeti i neostali hlivieť len: jak prestali rov slzou skrápäť, hneď v hlavách veľký plam a plán a neostalo tentoraz bez vzniku:2.Hľa, pomník viď svoj – srdcia vďačné – by prejavili vďaky vrúce – ku Tvojej stavali ho sláve, ten vekom kynie budúcimi hlása: tu sa zrodil zemi syn – bohatier – nehynúce je dielo jeho, – drahou nám pamiatka jeho bude večne... (aspoň potiaľto)1.: Tosúhrnom je našej snahy –kiež nezavedie nikdy iná 2. : nás určeného od cieľa: – sťa strážne oko anjela – 1,2: Ten pomník – Tvoj to obraz drahý Nech navždy nám ho pripomína!!3 Spomienka na odhaľovanie pomníka spred 100 rokov:(Text BKU): Myšlienka o postavení pomníka, ktorý stojí na Myjave už od roku 1921, sa zrodil v mysliach členov myjavskej Jednoty Sokol tesne po páde jeho lietadla, už 5.mája 1919. „Otcami“ výborného nápadu sa stali: jeho vtedajší predseda Dr. Ján Slabej spolu so slúžnym myjavského okresu Jaroslavom Dvořákom (budúcim manželom myjavskej spisovateľky Zuzky Zgurišky). Stali sa tak obaja ústrednými postavami Výboru pre postavenie pamätníka, ktorému aj Dvořák predsedal. Z iniciatívy oboch sa usporiadalo niekoľko divadelných predstavení, venovaných tomuto cieľu. V spolupráci s Pažického týždenníkom Slobodný Slovák sa rozbehla zbierka, do ktorej významne prispeli nielen jednoduchí ľudia z Myjavy, blízkeho i širokého okolia, ale aj Slováci z myjavskej kolónie v americkom Litle Falls. Poslali 31 700 korún.. Obecná Predstavitelia Sokola oslovili architekta Čeňka Vořecha z Modry a po ustanovení spomenutého výboru prizvali aj sochára Rudolfa Březu z Ostravy. ktorí prisľúbili spoluprácu. Predpokladaná suma na pomník sa pohybovala vo výške 130 tisíc. Materiál na stavbu bolo nutné priviezť z Čiech. Ten napokon dodala Česká kamenická spoločnosť v Prahe, lebo prišla s najvýhodnejšou ponukou. Ministerstvo dopravy tiež poskytlo na dopravu železnicou 75 % zľavu. Z Prahy a Ostroměře bolo prepravených najprv na brezovskú stanicu asi 11 vagónov materiálu a odtiaľ do Myjavy. Architekt Vořech napokon vytvoril kubistický pamätník a sochár Rudolf Březa oba postranné reliéfy aj Štefánikovu bustu v jeho prednej časti. Od tejto podobizne sa rozpínajú bočné steny nesúce reliéfy s nápismi: „Tvoj život – oslobodenie – Tvoja smrť – život národa.“ Jedinečnosť spĺňala a dosiaľ spĺňa aj obojstranná štruktúra pomníka, čo na Slovensku nemá obdobu.Na opačnej strane vychádza horiaca hviezda akoby dopadajúca na zem, čo je ústrednou myšlienkou pamätníka . Tento pád je znázornený vo vrchnej časti, kde je umiestnený aj hviezdicový pôdorys samotného pamätníka. Význam zahraničného odboja je vyjadrený po celom obvode názvami štyroch bojísk : Sibír, Amerika, Francia, Itália. Výsledok odboja symbolizuje spojenie „ 28. október“ s holubicou ako ratolesťou nového života. Na pôdorysnej ploche pred pomníkom je vyvýšený trojuholníkový štít s venovaním „Za všechny čisté oběti“ a nápis „Postavil Sokol r. 1921“ Keď položili 5. mája 1921 základný kameň, informovali už v ten deň podrobne Noviny spod Bradla :„Dnes slávila Myjava a celý kraj Hurbanov, kraj revolúcie a nezdolateľnej slovenskej myšlienky. Tá slovenská Myjava, o ktorej riekol brat Pisecký, že byť stála celá na fronte, dnes splatila prvá dlh veľkému človeku, najlepšiemu synovi slovenského národa, bohatierovi, z ktorého životného diela vykvitol nový, lepší život a cez ktorého hrob ovanul nás slobodný duch…“ Pomník M. R. Štefánikovi pred evanjelickým kostolom – už hotový- odhalili 10. júla 1921 počas veľkolepej slávnosti, ktorú pod taktovkou evanjelického učiteľa Sodomu začal myjavský spevokol a uviedol predseda Sokola dr. Slabej. Báseň od Zora Lackovej, ktorú ste počuli aj Vy, zarecitovala Zuzka Zguriška, vtedajšia jeho tajomníčka a budúca manželka Jaroslava Dvoŕáka, ktorý po slávnostnej reči diplomata dr. Ivana Markoviča a Rázusovej básni objasnil históriu stavby nového pomníka. Nasledovalo jeho odhalenie a odovzdanie do rúk myjavského starostu M.Kovarčíka. Po prejavoch hostí podujatie uzavrela národné piesne v podaní sobotišského spevokolu s dirigentom Oberučom. Celý program zverejnili Noviny spod Bradla a s podrobnosťami o dvojročnej úspešnej snahe zainteresovaných ľudí sa mohli záujemcovia dozvedieť v rekordnom čase vydanej tejto brožúre vydanej tlačiarňou nášho Daniela Pažického ktorá má teda tiež 100 rokov… Od samého počiatku je vidieť silu vtedajšej telocvičnej jednoty Sokol, ktorá v pravú chvíľu odštartovala jeho stavbu. No hlavne si uvedomme, že pre ľudí v nej pracujúcich, sa Štefánik akoby práve vtedy stal akýmsi motorom urýchleného ukončenia tejto myšlienky i diela. Aj väčšina myjavských rodín doslova „nasiakla“ jeho osobnosťou a možno práve preto už odvtedy až dodnes vytvárali okolo neho akúsi „ochrannú atmosféru“. A ako nikde inde sa podaril uchrániť pomník hrdinu aj za najnepriaznivejších časov, kedy samotní iniciátori či ich potomkovia neraz zabránia jeho likvidácii. (V päťdesiatych rokoch najťažšie – potvrdzujú to pamätníci, naši otcovia.) Myslím, že každého Myjavčana môže napĺňať oprávnenou hrdosťou skutočnosť, že práve Myjava je v tomto smere zrejme jedinečná. O určitej špecifickosti Myjavy hovorí aj skutočnosť, že v polovici osemdesiatych rokov, keď náš Štefánik pre vtedajšiu garnitúru „nebol vhodný“, sa podarilo dosiahnuť základné očistenie pomníka v r. 1985. Slávnosti z príležitosti položenia základného kameňa v máji i jeho odhalenia v júli sa uskutočnili i v roku 1996 , odkedy sa podnikli kroky, aby toto významné dielo kubozmu bolo zapísané do európskeho kultúrneho dedičstva. Pomník bol renovovaný až po „nežnej revolúcii“ roku 2007. A snáď jeho uchovanie a ochranu do budúcnosti umocní aj sľub, ktorý predniesol pri slávnostnom odhalení pamätníka už 10. júla 1921 prvý myjavský starosta Martin Kovarčík: „ Sľubujem tu slávnostne i v mene svojich nástupcov a širokého obecenstva, že toto dielo, tento pomník pre večnú pamäť do môjho a do našich sŕdc prijímame a vernú opateru berieme, aby nemohla žiadna zločinná duša poškodiť a zneuctiť. Tak nám Pán Boh pomáhaj!“ SúčasníMyjavčania môžu byť hrdí na svojich predkov, že sľub nikto odvtedy neporušil. Lebo „stavať pomníky je záležitosť národná.“ Je to spomienka na dôležitú osobnosť, ktorá zmenila osud nášho národa, lebo ho zobrala do vlastných rúk. Aj nasledujúce slová Novín spod Bradla z 15. júla výzvou aj pre nás : „ Nech nikdy, čo tento pamätník stáť bude, nenájde sa medzi nami zlá a zlomyseľná ruka, ktorá by kedy pamätník tento poškodiť chcela! Kliatba nás všetkých by škodcu takéhoto sprevádzala, trestu božiemu by neušiel…!“ Veľkí umierajú len vtedy, keď živí zabúdajú….Modlitba p.farára :Spoločný spev piesne Kto za pravdu horí –Ukončenie