Tam na jazere Genezaretskom
pri tom lovení veľkom rýb
stať sa raz rybárom ľudí
prijal Šimon od Pána sľub.
On šiel za Pánom — a v Getsemane
berie v ruky i meč — viera
ale hľa, klesá, Šimon uteká
prísahou Pána zapiera.
Kohože učí to Gamaliel,
ktože rúcha vrahov ochrana
keď kameňujú svedka Kristovho
mučeníka Štefana?
Kto je ten horlivý boriteľ cirkvi
nad ktorým znie hlas z neba dole
keď sa uberá tam do Damasku:
prečo sa protivíš Saule?
Ó kto by poznal Tvoju myseľ Pane
kto Tebe chcel by radiť
kto by pochopiť mohol jak Ty svoju
rozprestierať znáš sieť!
Vôľa Tvoja svätá premúdro znala
učiniť v príhodnú dobu
z Šimona skalu cirkvi Tvojej svätej
zo Saula Božiu nádobu.
Ako Koperník — i ja Pane môj
pred Tebou v pokore padám
nechcem sa stať rovným Pavlovi
milosť Petrovu nežiadam;
som spokojný keď sa uloženie
stánku môjho priblíži
ak preukážeš mi milosť ako raz
lotrovi na Golgote kríži.
Však ako sluha Tvoj — i mne práca
na Sione je zverená
k vrúcnej modlitbe v pokore kľakám
pred Tebou na svoje kolená:
ó daj mi Pane takú sieť akús’ dal
apoštolovi Petrovi,
uč ma bojovať so zbraňou Pavlovou
ja som bojovať hotový!