Poďakovanie za školský rok
Končí sa školský rok, Bože mocný,
ďakujeme Ti, žes’ nám bol nápomocný
v škole, i doma, pri našich úlohách.
Pane náš, prosíme Ťa: aj v dňoch prázdnin,
veď nás, – chráň nás, spravuj,
duše naše pred pádom zavaruj! Amen
Pr 3, 1 – 6:
“Syn môj, nezabúdaj na moje naučenie a tvoje srdce nech zachováva moje príkazy, (2) lebo ti predĺžia dni a roky života a rozhojnia tvoje baho. (3) Nech ťa neopustí láska a vernosť, priviaž si ich na hrdo, napíš na tabuľu svojho srdca! (4) Tak získaš priazeň a obľubu pred Bohom i pred ľuďmi. (5) Dúfaj v Hospodina celým svojím srdcom a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť. (6) Na všetkých svojich cestách Ho poznávaj a On ti urovná chodníky. “ Amen
Bohumilí kresťania, milí mladí priatelia, milí rodičia a starí rodičia!
Školské vyučovanie a skúšanie sa skončilo, klasifikačné záznamy sa zatvorili a učitelia pripravili pre svojich žiakov koncoročné vysvedčenia. Je síce pravda, že tento posledný školský rok bol úplne netradičný a náročný pre všetkých, ale všeobecné zdravotné obmedzenia priniesli aj nové výzvy a dotlačili učiteľov, žiakov i rodičov do nových foriem práce, ktoré bude možné využiť aj v budúcnosti. Netvrdím, že žiaci v školách získali viac vedomostí ako pri tradičnej školskej práci, skôr naopak. Svedčí o tom skutočnosť, že maturanti si “vybojovali” možnosť nepísať tradičné maturitné písomné práce, lebo cítili, že by to s výsledkami nedopadlo slávne.
Učiť sa “online” je pre väčšinu žiakov náročné, pre niektorých dokonca nemožné z rôznych dôvodov. Napriek všetkým problémom chceme dnes spoločne Pánu Bohu poďakovať za možnosť a čas školského vyučovania a za požehnanie, ktoré jeho prostredníctvom deti prijali.
Musíme však otvorene povedať, že tento v poradí už druhý narušený školský rok má najťažšie dopady práve na náboženskú výchovu a výučbu v škole, ale aj na konformačnú prípravu, a vôbec na prácu s deťmi v duchovno – náboženskej oblasti.
Keďže ani budúcnosť nie je v tomto ohľade zaistená, lebo nikto nevie, či bude aj tretia vlna koronavírusu a v akej podobe prinesie obmedzenia, chcem pripomenúť dôležitosť domácej náboženskej a duchovnej výchovy. V našej cirkvi sa každý pokrstený stáva kňazom a po konfirmácii by mal mať schopnosti byť svedkom viery v Ježiša pre svojich najbližších. Rodičom a krstným rodičom túto úlohu a dôležitosť krstných sľubov pripomíname pri každom Krste svätom prisluhovanom v našej cirkvi.
Božie slovo, ktoré nám zaznelo zo SZ, z knihy Prísloví, oslovuje nielen deti, ale všetkých nás, lebo my všetci, dospelí, i šedinami ozdobení starí rodičia sme Božie deti – synovia a dcéry Božie. Všetkým teda znie oslovenie: ” Syn môj – dcéra moja – nezabúdaj na moje naučenie a tvoje srdce nech zachováva moje príkazy”.
Ten najdôležitejší príkaz povedal Pána Ježiša učeníkom je: ”Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca, Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal”. V inej súvislosti Pán Ježiš učeníkom, ale i matkám a otcom povedal: “Dovoľte dietkam prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie”.
Právom si môžeme položiť otázku: Prečo máme dovoliť prichádzať deťom k Bohu, čiže k Ježišovi Kristovi, v ktorom sa On sám dal poznať a stal sa nám blízkym? Dnešný človek sa rád pýta takto: Prečo mám robiť to, či ono? – Čo mám, alebo budem z toho mať? Aký je úžitok poznania a života s Ježišom, ktorý chce byť Pánom môjho života?
SZ kazateľ uvádza tri jasné dôvody. Všimnime si ich spoločne. Ten prvý dôvod, prečo máme pamätať na Božie slovo, na Božie učenie a vyučovanie a v srdci zachovávať Božie príkazy je celkom jasný a zrejmý: “Lebo ti predĺžia dni a roky života a rozhojnia tvoje blaho”.
V duchu našich vierovyznávacích kníh môžme povedať, že to je poukaz na prvú ulohu Božieho zákona. Boží zákon a Božie pravidlá pre život chránia nás, ale aj našich blížnych pred zlom a všetkým, čo náš život na tejto zemi skracuje ničí, alebo priamo ničí.
Božie prikázania by sme mohli prirovnať k cestným pravidlám, alebo zákonom. Premávka na cestách je dnes hustá, často neprehľadná. Autá, osobné i nákladné sú rýchle a vodič, ak chce šťastne a bezpečne prísť do cieľa svojej cesty, mal by značky a dopravné predpisy dodržiavať. To isté očakávame aj od našich blížnych. Napriek všetkému vyučovanou, školeniu, napomínaniu i napriek ťažkým haváriam sledovaných v televízii sú mnohí vodiči “nepoučiteľní”. Vždy platilo: Ponáhľaj sa pomaly, alebo: Pomaly ďalej zájdeš.
Správy z ciest sú však neúprosné. Na chyby iných často doplácajú nevinní. Náš život môžno prirovnať k ceste a Božie pravidlá pre život sú tie najlepšie. Sú vyskúšané a osvedčené. Máme tu na mysli najmä Božie prikázania z druhej tabule, počnúc dôležitým zákonom: “Cti si otca i matku, aby si dlho žil na zemi”.
Svedok SZ pripomína, že zachovávanie Božích prikázaní nielen predĺži dni a roky života, ale prináša nám aj kvalitu života na zemi. “Nezabúdaj na moje naučenie a tvoje srdce nech zachováva moje príkazy, lebo – “rozhojnia tvoje blaho”.
Keď prirovnávam zachovávanie Božích prikázaní k cestným pravidlám, spomínam si na veľmi ťažkú a boľavú chvíľu z mojich študentsých čias, ktorá sa stala práve tu, na Myjave. – Cez veľkú prestávku – tretiak, maturant prišiel do školy na malom motocykli – zn.Pionier. Cez veľkú prestávku sa chcel pochváliť aký je vodič! Na zadné sedadlo vzal nášho dobrého kamaráta, vtedy druháka, a vyviezli sa až k hornému cintorínu. Keď sa vracali, vbehli rovno pod kolesá odbočujúceho nákladného auta. Do školy prišla otrasná správa – náš priateľ a spolužiak utrpel ťažký úraz hlavy. Sedeli sme v nemocnici na schodoch pred operačkou a keď konečne vyšiel primár, sucho oznámil: Pacienta sa nepodarilo zachrániť…
Každým porušením Božích pravidiel, každou neposlušnosťou sa človek sám trestá…Oni sú preto ohradou a zábradlím, aby chránili našich blížnych pred našou hriešnosťou.
2.Milí priatelia, bratia a sestry!
Naše kresťanské rodiny a manželstvá môžeme právom chápať a prijímať ako oázy istoty, lásky a spoločnej služby. Aby to tak naozaj bolo, pripomína svedok SZ: “ Nech ťa neopustí láska a vernosť, priviaž si ich na hrdlo, napíš na tabuľu svojho srdca”.
Ľudia môžu veľa získať, veľa dosiahnúť, ale ak nepoznajú v živote lásku zo strany svojho blížneho, zostávajú citovo “podvýživení” a “chudobní”, teda nie blažení a šťastní.
Prikázanie lásky je sumárom všetkých ostatných príkazov. Patrí k nej však aj vernosť. Vernosť tým, ktorým sme ju sľúbili, ktorým sme povinní lásku dokazovať – a to sú naše deti a manželia jeden voči druhému. Iste netreba veľa hovoriť o mnohých nešťasných rodinách, kde sa toto Božie naučenie neuplatňuje.Vieme dokonca o mnohých veľkých tragédiach, ktoré sa stali a dejú tam, kde nie je služba lásky a kde sa nedokazuje vernosť.
V súvise s prázdninami, ktoré sú pred nami by bolo optimálne, aby neboli iba “prázdnymi dňami” plnými nudy pre naše deti, ale dňami, v ktorých sa rodiny môžu viac zblížiť, viac sa porozprávať, viac spoločne možno aj pracovať, ak je to potrebné…V ruskom jazyku sa slovo prázdniny povie: “kanikuli” – adoslova znamená: “psie dni” (z lat. kanis=pes). Sejba Božieho slova by zo strany rodičov nemala prestať – skôr naopak. Prázdniny dávajú čas na spoločnú modlitbu rodičov a detí pri stole, na návštevu krásnych miest, ktoré svedčia o Božej dobrote a moci. Takáto náplň prázdninových dní deti zachráni od nudy, od zlej spoločnosti a rodičom pomôže budovať si krajšie vzťahy s deťmi.
3. Milí priatelia!
Koncoročné vysvedčenia sú ocenením spoločnej práce žiakov, učiteľov, ale aj rodiny. Nie vždy sú všetci spokojní, nie vždy dosiahneme ciele, ktoré sme si predsavzali. Na druhej strane, samotné vedomosti a možno aj dobré známky nie sú tou najväčšu hodnotou, ktorú môžu žiaci, malí i veľkí, získať.
Rodičia sa neraz radi pochvália, aké majú šikovné deti a iste, oni také aj sú. Ale neraz sú práve tie známky a vysvedčenie ”kameňom úrazu”. Všetko sa oceniť známkami, ani vyznamenaniami nedá.
V Ginesovej knihe rekordov možno nájsť všeličo. Je to až zvláštne, k čomu všetkému sa ľudia dokážu vyburcovať kvôli zápisu do nej. Sú to neraz až nadľudské výkony, aby dosiahli takýto zápis.
Čítal som pred časom o istom Pavlovi H. z Čiech, ktorý si zaumienil, že prejde rebubliku z juhu na sever na kolieskových korčuliach. Ale to nebolo ešte všetko! Pred sebou chcel tlačiť kočík so svojimi desať mesačnými dvojičkami Agátou a Juditou. Možno sa mu to podarilo a možno sa mená jeho dcér dostali do Ginesovej knihy rekordov. – Otázkou zostáva, či sa ich snaživý otecko postaral o to, aby sa mená jeho dvojičiek dostali do inej knihy – do “knihy života”, o ktorej nám hovorí Písmo sväté. Tou knihou nie je cirkevná matrika, do ktorej zapisujem mená pokrstených – ale “kniha v nebi”, kde sám Ježiš zapisuje mená tých, čo v neho veria a dúfajú.
Biblický učiteľ SZ hovorí:” Dúfaj v Hospodina celým svojím srdcom a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť. Na všetkých svojich cestách Ho poznávaj a On ti urovná chodníky”.
Dôveru v Hospodina by sme nemali podceňovať, aj keď známka z “viery” na vysvedčení nie je. A nie je tam ani predmet: “dúfanie v Hospodina”, teda spoľahnutie sa na na Otca nebeského vo všetkom. Poznávať Božie stvoriteľské dielo, môžeme veľmi dobre práve cez prázdniny. Pri vychádzkach do prírody, pri turistike, alebo možno niekde pri teplom mori, alebo v novom kultúrnom prostredí, kam sa ako rodiny dostaneme. Na Pána Boha preto nezabúdajme, pretože aj On pamätá na nás a chce byť s nami.
Milé kresťanské rodiny, milé deti!
Nezabudnime to, čo sme z Božieho slova poznali ako najvyššie dobro. Prosme nášho nebeského Pána, aby nás chránil a požehnával na všektých našich cestách. Pamätajme na Pána Boha, že On je studnica lásky a vernosti, ktorá je nevyčerpateľná, z ktorej smieme čerpať všetci neprestajne.
A nespoliehajme sa na ľudské cesty a poznanie, ale dúdajme v Hospodina celým svojím srdcom, aby naseroval naše kroky, cesta a chodníky do života večného. Amen
4.nedeľa po sv.Trojici- Poďakovanie za škol.rok v CZ Myjava ĽB st.