Nedeľa po Vstúpení. Exaudi
Jezu daj, nech Tvoje vstúpenie,
Tvoje nebeské oslávenie,
je oslávené i v nás .
Kiež v nás mocne účinkuje,
a k nebesám priťahuje
Tvoje nové meno: Pán.
Veď i našou je Tvoja sláva,
i nás s Tebou očakáva
život, potešenie.
Ó, daj nám to uvidieť,
a celým srdcom prijať
Tvoje večné spasenie. Amen. (Ján P.Leška)
R 8, 28 – 34:
“A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady Božej, všetky veci slúžia na dobro. (29) Lebo ktorých Boh vopred poznal, tých aj predurčil na podobu obrazu svojho Syna, aby On bol prvorodený medzi mnohými bratmi. (30) A ktorých predurčil, tých aj povolal; a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil.
(31) Čo teda povedať na to? Keď Boh za nás, kto proti nám?(32) Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko? “ Amen
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Každý z nás už určite dostal v živote úlohu vykonať niečo dôležité. Už rodičia svoje deti poverujú rôznymi úlohami, ktoré sú postupne stále zložitešie. Úlohy dáva deťom a školákom škola, nám dospelým ich určuje zamestnávateľ, ale poveruje nás rôznymi úlohami aj manželský partner, alebo rodina. Aj vtedy, keď má človek nejakého koníčka a dostane sa do organizácie,, spolku, alebo skupiny ľudí s podobným zameraním, dostane skôr či neskôr nejakú úlohu a poverenie.
Výnimkou nie je ani cirkev. Keď pokrstíme dieťa, samozrejme nedostane úlohu hneď, ale dostane ju určite neskôr ako žiak, konfirmand, mládežník a neskôr ako presbyter, alebo ako cirkevný funkcionár. Svoje úlohy majú rodičia i krstní rodičia a v konečnom dôsledku každý dospelý kresťan.
Ako ich môžeme najlepšie zvládnuť? Ak sme na všetko sami, je to niekedy ťažké, ba skoro nemožné. Dostaví sa únava i bezradnosť. Je dobre, ak sa nájde niekto, kto nám pomôže. Ak vieme o niekom, kto pri nás stojí a pomôže nám, ak ho poprosíme o pomoc. O niekom, kto sa nevyhovára a nemusíme ho presviedčať, ale sám je ochotný a pripravený pomôcť.
My kresťania máme vlastne veľké šťastie, že nikdy nie sme úplne sami, nie sme opustení, alebo ponechaní iba na vlastné sily. Aj dnes si chceme pripomenúť, že máme prísľub od nášho Pána a Spasiteľa, ktorý skôr, ako vstúpil na nebesá a posadil sa pravicu Otca, povedal svojím učeníkom: „Ajhľa, ja som s vami, po všetky dni, až do konca sveta“. Môžeme preto povedať, že kresťan, ktorý má živú vieru a pevnú nádej, nikdy nie je sám. Preto pri našich úlohách, najmä pri plnení Desatora, ktorého obsah môžme zhrnúť do dvojprikázania lásky: Milovať budeš Pána Boha…a svojho blížneho, ako seba samého – nie sme odkázaní iba na naše vlastné sily, alebo schopnosti. Keďže však neraz vidíme a prežívame skúsenosť, že mnohí, ktorí ústami vyznávajú, že milujú Pána Boha, ale v skutočnosti sú ľahostajní a odťahujú sa od Pánovej cirkvi, je namieste otázka:
AKO ZOSTANEME MILUJÚCIMI BOHA?
Na základe svedectva apoštola Pavla svedčíme:
1. keď veríme v Pánovo oslávenie
2. keď prosíme o Jeho odpustenie
3. keď prijmeme Jeho povolanie
Bratia a sestry v Kristu, našom Pánovi!
Často opakujeme a zdôrazňujeme so žalmistom (23 Ž), že Pán Ježiš je naším dobrým Pastierom. Ak takto vyznávame, potom môžme vyznať aj to ďalšie: “Nebudem sa báť zlého, lebo Ty si so mnou, Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú”. Pominulý sviatok Vstúpenie Pána na nebesá znamená pre nás skutočnosť, že náš Pán je s nami stále a na každom mieste. Jeho sľub platí dokonca aj vtedy, keď kráčame temným údolím tieňov smrti. Vtedy, keď nemôže byť s nami nikto iný, iba Ten, “ktorý umrel, ba i z mŕtvych vstal, je na pravici Božej a sa aj prihovára za nás”.
Človek by v umieraní a v smrti bol a zostal sám a bez pomoci, ak by s nami nebol a nedržal nás za ruku Ten, ktorý prešiel bránou smrti pred nami, ale potom bol vzkriesený. Ješiš sa nielen ponížil pre nás, ale bol Otcom aj povýšený tým, že vstúpil na nebo a sedí na pravic moci Božej. Preto nie je ďaleko od nikoho z nás. On je nám blízky práve pre tento spôsob svojho prebývania. Pre svoje povýšenie na nebesá je vždy a všade prítomný. Preto sa dne povzbuďme vo viere v Jeho oslávenie.
Svoju prítomnosť prisľúbil Kristus svojím učeníkom a všetkým v Neho veriacim a Krista Pána milujúcim, skrze dar a prítomnosť Ducha Svätého. Jeho pôsobením môže byť Ježiš prítomný v našom duchu a duši. Preto najdôležitejšou prosbou a prejavom radostného očakavávania i prejavom vďaky za túto pomoc je modlitba a prosba o dar Ducha Svätého.
Bratia a sestry v Pánu!
Aj tu, na našich spoločných službách Božích je práve táto prosba tou prvou a základnou prosbou, ktorú vyslovujeme už v Predspeve. Bez ohľadu na to, ktorý predspev spievame (máme ich desať), obahuje túto dôležitú prosbu o Jeho moc a pomoc Ducha, aby sme verili v Pánovo oslávenie. Totiž, aby sme verili, že: ” nielen umrel, ale aj vstal z mŕtych, je na pravici Božej a sa aj prihovára za nás”.
My sa nespoliehame na príhovory svätých, ale na príhovor samotného Krista Pána. Apoštol Pavel na inom mieste napísal, že On sa prihovára za nás “vzdychaním nevysloviteľným”. Duch Svätý nám dáva a posilňuje túto spasiteľnú vieru v nás, preto každé služby Božie sú pre nás novou možnosťou spoločne o Jeho moc a pomoc prosiť.
Predspev na službách Božích je prejavom radostnej nádeje, že na akékoľvek naše úlohy nie sme sami. Nie sme odkázaní na seba, ani na ľudskú pomoc, ale máme prísľub pomoci “zhora, od Otca svetiel”.
Tak svedčí aj apoštol Jakub a pripomína, že “u Neho nieto premeny” a preto sa Jeho sľub nikdy nezmenil. Preto s apoštolom Pavlom vyznávajme: “Čo teda povedať na to? Keď Boh za nás, kto proti nám? Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, akoby by nám nedaroval s Ním všetko?”
2. Bratia a sestry v Kristu, Pánovi!
Pánova vernosť platí dokonca aj vtedy, ak sa my sami odvrátime, či odvraciame od Pána Boha. On je vždy verný vo svojom Slove a zasľúbeniach. Pre človeka, ktorý je nestály, vrtkavý a aj vierolomný vo svojich sľuboch, výrokoch i vyznaniach lásky aj k tým najbližším, je úloha milovať Pána a našich blížnych ťažko zvládnuteľná.
Prichádzame na služby Božie vždy vo vedomí, že bez pomoci “zhora”, z neba, naozaj neobstojíme. Pripomeňme si, ako sľuboval učeník Peter vernosť svojmu Majstrovi. Hoci Peter v istej chvíli – ale tiež nie bez pomoci zhora, vyznal jednoznačne a správne: “Ty si Kristus, Syn Boha živého…” , ale v skúške a najväčšom ponížení pred Golgotou Ježiša opustil a zbabelo sa utiahol. Ak ktokoľvek z ľudí tvrdí, že je silnejší a vernejší ako Peter, buďme v strehu. Apoštol Pavel radí: “Kto stojíš, dávaj pozor, aby si nepadol”. Ak je sľub vernosti iba ľudským slovom, bez pomoci Ducha a Ježišovho príhovoru pred trónom Božím, nemá dlhé trvanie.
Milí bratia a sestry!
Vieme, že už prví ľudia prejavili takú mieru nelásky, nevďaku a nedôvery k Pánu Bohu, že ich vzťah k Otcovi sa stal trvalo neudržateľný. Adam a Eva síce dostali čas na zmenu svojho postoja, ale ho nevyužili. Hriech rástol, odcudzenie sa zväčšovalo. Kain dostal tiež milosť, ale jeho potomstvo kráčalo k stále väčšej poviazanosti hriechom, až po tú mieru, že Pán Boh “ľutoval” že stvoril človeka…Vodou potopy boli odstránení najväčší hriešnici, ale semeno hriechu driemalo aj v Nóachových potomkoch a postupne znova naberalo na sile.
Božie rozhodnutie po potope je však pevné: Pán Boh chce človeka očistiť, zachrániť a obdariť svojou láskou, i keď vie, že nie všetky Jeho deti sa chcú k Nemu vrátiť, lebo sa v hriechu tak “zabývali”, že to považujú za svoju druhú prirodzenosť. Boh Otec však svojím slovom a Duchom človeka volá späť do svojho domu, ako to správne vyjadril aj náš vzácny básnik Milan Rúfus v básni“Hľadanie rodiča”:…“to nie On – ale my sme odišli…”.
Pán Boh nás skrze svojho Syna povoláva k sebe tak, ako to Ježiš pripomenul Jeruzalemčanom:”…ako sliepka, ktorá si volá kuriatka pod krídla”. Kto príjme Pánovo pozvanie do spoločenstva s Ním, dosiahne aj plné odpustenie hriechov. Apoštolské slovo hovorí:
“Tých, ktorých povolal – tých aj ospravedlnil!” Z Božej milosti sme a zostávame Božími deťmi a tak dedičmi Jeho kráľovstva.
3. Bratia a sestry!
Ježiš Kristus, ktorý sa stal svojím povýšením naším Pánom, ktorý nás ospravedlňuje svojimi zásluhami a príhovormi, dáva nám napokon aj novú možnosť k návratu k Nemu do nebies a obnovuje skrze povolanie v Krste svätom naše povodné povolanie do plného spoločenstva s Pánom Bohom.
Ospravedlnení zásluhami Krista Pána sme aj predurčení k osláveniu. Oslávenie človeka je možné iba vo viere Krista a s Kristom. Duša a duch človeka, ale aj naše smrteľné telá majú od Neho prísľub zmeny a premeny! Ako hovorí apoštol Pavel: ” Milujúcim Boha, povolaným podľa rady Božej, všetky veci slúžia na dobro”. On nám pomôže obnoviť aj pôvodný obraz Boží, na ktorý sme boli stvorení. Takto sme Pánom Bohom predurčení: aby sme dosiahli podobu obrazu Jeho Syna.
Ak hriech našu podobu a pôvodný obraz Boží v nás zdeformoval a uškodil našej duši, duchu i telu, v Kristu nás Pán Boh prijal nanovo za svoje deti. I naše telo, ktoré nesie kliatbu porušenia a zániku, bude skrze Krista Pána premenené.
Pán nám zasľúbil nový život, ktorého prvotina je On sám. Telo, ktoré prijal pri vtelení, bolo vzkriesením pretvorené a premenené. On i nám zasľúbil, že tak, ako On, aj my príjmeme nové telo pri vzkriesení. Preto Ho prosme vždy znovu o dar viery, skrze moc Ducha Svätého, aby sme poznali, že milujúcim Boha všetky veci slúžia na dobro. Amen.
Nedeľa po Vstúpení – Myjava 2021 – Ľubomír Batka st.