Žeby človek vstúpil na nebo — to sa zdá byť ľudskému pohľadu veľmi podivným, čudným; zostupovanie do hrobu tomu sa nedivíme, a, keby sme poznali len život a nie tiež smrť, rovnako by sa nám muselo zdať byť divným. Teraz pravdaže cestu smrti poznáme, na ňu sa pripravujeme a všetci raz po nej pôjdeme; avšak nie všetci chodíme po ceste večného života, ktorá vedie do neba, k svetlu a sláve a pretože sa sami od tej pravej cesty života často odchyľujeme a iných ľudí nevidíme na vlastné oči do neba vstupovať, pretože sme slabí vo viere, a preto povedal Pán Ježiš: „Ak neveríte, keď som vám hovoril o zemských veciach, akože uveríte, keď vám budem hovoriť o nebeských?“ (J 3,12) Keď potom vstúpil Syn Boží na nebesá, Jeho učeníci boli toho svedkami, uverili tomu, čo im hovoril o zemských veciach a preto boli hodní aj vidieť vlastnými očami nebeský slávny zjav povýšenia Pána na nebo, a od nich vďačne a radostne aj my prijímame preslávne posolstvo: (Kristus Pán) „bol vzatý do neba a posadil sa po pravici Božej.“ (Mk 16,19)
Nad sebou vidíme nebeské telesá, slnko, mesiac, hviezdy; od nich zostupujú na našu zem určité sily, majú na ňu dôležitý vplyv; slnko zohrieva zem a poskytuje jej svetlo, bez tohoto svitu a tepla by sa naša zem obrátila na hrob, všetko by zahynulo a vymrelo. Predstavme si oblaky nad nami: kam by sa stratila úrodnosť a bohatstvo zeme, keby dažďom nevydávali vlahu a nezúrodňovali?
Už toto pripomenutie prebúdza v nás myšlienku, že ako nad zemou v prirodzenom, hmotnom hľadiska vládnu vyššie vplyvy a moci, tak nad našim telesným životom vládne vyšší, duchovný život, ktorý ďaleko presahuje a prevyšuje ten prvý. A tu, cítiac svoje potreby sa ozýva naša duša a hlási sa k svojmu právu, k svojmu nebu, k duchovnej ríši, aby z nich obdržala silu, svetlo, teplo i vlahu; a slovo Božie jej ide v ústrety zvestujúc, že je stvorená nad kráľovstvom tohoto sveta, nad viditeľnou ríšou, ríša duchovná, nebeská, svätá a slávna, v ktorej majú naše duše svoju pravú vlasť, v nej vanie Duch Boží, v nej tečú bohaté prúdy Jeho milosti a lásky, v nej slnko spravodlivosti nezapadá na veky.
Len či sme v nebeských veciach bdelí a verní? Len či nie sme pohrúžení srdcom i zmýšľaním vo veciach zemských, telesných, len či nezakrýva naša neprávosť nebo, pre ktoré nás Boh vykúpil? Všetci sme sa k nim uchýlili, všetci sme sa učinili nehodnými nebies. Ale vďaka Bohu, ešte je čas, ešte sú otvorené dvere k nebeskému Otcovi — a Ten, ktorý nám pomáha, aby sme nimi mohli prejsť, je Kristus Pán, ktorý svojim nanebovstúpením nám otvoril nebesá a ukázal cestu k Bohu. On hovorí: „A nikto nevstúpil do neba, len Ten, kto zostúpil z neba, Syn človeka.“ A Ten, kto toto hovorí, nám ukazuje svoj veľký úmysel s nami: dať nám večný život tam, kam nás predišiel. Pre všetko toto musel a z lásky k nám chcel mnoho trpieť, umrieť, byť pochovaný, vstať z mŕtvych, vstúpiť na nebo, slovom zvíťaziť nad všetkým, čo v nás božský život hubí, zabíja a chce nás olúpiť o nebeské dedičstvo. Vracajúc sa do neba spojil opäť nebo so zemou a otvoril prieduchy, ktorými vchádzajú vody života do duší veriacich. Jeho slávne vstúpenie je utvrdenie tej rozkošnej pravdy, že sú otvorené nebesá nad nami.
Že je skutočné a pravdivé apoštolské svedectvo, o tom nám podáva dôkaz i činnosť, ktorú rozvinuli apoštoli, keď videli svojho Pána a Majstra vracať sa do slávy po pravici Božej. Teraz nadšene plnili Jeho rozkazy a zvestovali, ako píše apoštol Ján (1 Jn 1,1), „čo sme počuli, čo sme videli na vlastné oči, na čo sme pozerali a čoho sa nám dotýkali ruky, (o tom svedčíme, totiž) o Slove života“.
Aj my sme prijali ich svedectvo; vidíme nebo otvorené a vidíme Syna človeka sediaceho na tróne a vládnuceho nad kráľovstvom Božím, nad svätou cirkvou na nebi aj na zemi. Počujeme Jeho Veľkňazské prosby a príhovory, ktorými za nás oroduje u nebeského Otca a vidíme Jeho ruku natiahnutú nad nami, obsypávajúc nás dobrými a dokonalými darmi, svätým požehnaním, cítime silu Ducha svätého, nebeského Utešiteľa!
Brána spasenia je otvorená! Poď teda, svätý ľud, veriaca cirkev a vchádzaj k nebeskému Otcovi skrze svojho povýšeného Kráľa Ježiša Krista a panujúceho v sláve!
On vošiel do kráľovstva svojho
všetko je pod nohami Jeho,
slovom cirkev svoju spravuje,
darmi svojimi ozdobuje.
On svojim vstúpením do neba
otvoril nám dvere neba,
aby sme do neho vstúpili
a s Ním večne živí boli. Amen
Pokoj Vám!!