Ktorý si dielo spásy skončil slávne:
hriech zahladil a odňal smrti vládu;
ktorý si hlavu hada potrel zjavne
a brány pekla priviedol si k pádu;
ktorý s‘ nám život vydobyl a spásu
a po skončenom vykúpenia diele
sa vrátil domov, tróniš v slávojasu:
ó, Kriste, prijmi chválospevy vrelé!
Ktorý si slávne vstúpil na nebesá
a posadil sa na pravici Otca,
ó, Kriste, v Tebe duša naša plesá:
Tys‘ Pán náš, Kráľ náš, Orodovník, Vodca,
pavéza naša, verná stráž, Boh silný,
zdroj spásy, mimo Teba spásy nie je,
Tys‘ svetlo, sila, lekár neomylný —
Buď Tebe chvála, česť a zvelebenie!
Ó, žehnaj z trónu svojej slávy, moci
dedičstvo svoje, cirkev svätú svoju,
jej skytaj svetla viery v pochýb noci,
jej skytaj sily k výbornému boju,
pozdvihni nad ňou žezlo svoje skvúce
a kraľuj, panuj nad ňou, Kráľu, Reku,
drž strážou nad ňou ruky všemohúce
naproti sveta zlobe, zlosti, vzteku.
Ktorý tam tróniš v moci, v sláve večnej,
nám chystáš miesta, v láske neskonalý,
ó, vznieť v nás plameň túžby presrdečnej,
by za Tebou sme snažne pospiechali:
vždy ďalej z nížin zeme v márnosť jatej,
vždy bližšie k Tebe, k spásy večnej mestu.
Ó, zhrievaj srdcia ohňom túžby svätej,
ó, ztužuj nohy, ukazuj nám cestu.
Ba tiahni sám nás k sebe podľa sľubu,
ta tiahni naše srdcia, zmysly, túžby:
nad márnosť sveta, jeho hluk a zhubu,
z hriešnosti jeho, z jeho modloslužby;
hej, tiahni, veď nás ďalej vždy a ďalej:
z cudziny tejto v domovinu pravú,
z bied sveta mnohých k spáse neskonalej,
z potupy časnej v neskonalú slávu!