Vykúpení a znovuzdrodení
Tys’ musel umrieť, Pane náš,
by Tvoju lásku poznali sme,
a povstals’ z hrobu víťazne,
by splnilo sa to, čo v Písme.
Ó, pomôž aj nám zotrvať
a žiť, jaks’ Ty žil – čiste, prave,
a priviň si nás dľa zasľúbenia
tu časne i tam večne v sláve! Amen (M.R.)
1 Pt 1, 18 – 23:
“Veď viete, že zo svojho márneho obcovania, po otcoch zdedeného, vykúpení ste boli nie porušiteľnými vecmi, striebrom alebo zlatom, (19) ale drahou krvou nevinného a nepoškvrneného Baránka, Krista, (20) predzvedeného síce už pred stvorením sveta, ale v posledných časoch zjaveného vám, (21) veriacim krze Neho v Boha, ktorý Ho vzkriesil z mŕtvych a dal Mu slávu, aby vaša nádej bola nádejou v Bohu. (22) Keďže ste si očistili duše poslušnosťou pravde, aby ste mali bratskú lásku bez pokrytectva, z tej duše sa vždy navzájom milujte, (234) veď ste živým a večným slovom Božím znovuzrodení, nie z porušiteľného, ale neporušiteľného semena.” Amen
Bratia a sestry v Pánovi!
Často sa dnes sťažujú ľudia na drahotu. Šomreme na to, že všetko je drahé, dokonca aj dobré slovo…
Je zaujímavé, že aj Písmo sväté hovorí o “drahote”. Pripomína nám, že aj my sami sme drahí – dokonca veľmi drahí! Sme drahí pre Pána Boha. Apoštol Peter, svedok vzkrieseného Ježiša Krista nám pripomína, že “ sme boli vykúpení nie porušiteľnými vecmi, striebrom, alebo zlatom, ale drahou krvou nevinného a nepoškvrneného Baránka, Krista”.
Samozrejme, je tu podstatný rozdiel medzi nami, ľuďmi šomrajúcimi na drahotu a Pánom Bohom, ktorý draho zaplatil za nás, aby nás “vykúpil”. On neľutoval to najdrahšie platidlo, aby nám dokázal, že Mu na nás záleží, že nás miluje večnou láskou. On “zaplatil za nás”, za naše vykúpenie tým najdrahším platidlom, a nebolo Mu to ľúto.
Keď si vážne uvedomuj cenu vykúpenia sveta a hriešnikov, napadne nás otázka: Neišlo to urobiť nejako lacnejšie? Je to taká typicky ľudská otázka, ale nemusíme ju považovať priamo za rúhanie, pretože vieme, že podobne sa pýtal aj sám Ježiš. Mám na mysli Jeho modlitebný rozhovor v Getsemane s Otcom nebeským. V ňom vyslovil prosbu: ”Otče, ak je možné, nech ma minie tento kalich”. Mal na mysli kalich Jeho veľkého utrpenia.
Ako by sa pýtal: Musím prijať potupnú smrť na kríži? Musím prežiť takú veľkú telesnú, ale aj duchovnú bolesť? A najmä: Musím prežiť pocit zavrhnutia a opustenosti Otcom? S Otcom tvoril vždy dokonalú jednotu lásky. Neodopieral poslušnosť a najvyšší dôkaz lásky voči nám, pretože k týmto otázkam a prosbe doložil aj dôkaz jednoty s Otcom, keď povedal: “Ale nie ako ja chcem, ale ako Ty.” Z ďalších udalostí je zrejmé, ako Mu odpovedal Otec. Čo bolo nutné vykonať a dokonať.
Apoštol Peter pripomína aj to, že z Božej strany bolo o tejto veľkej cene rozhodnuté už dávno. Už tam, kde naša historická pamäť nemôže dosiahnúť: skôr ako bol človek stvorený.
Pán Boh sa rozhodol stvoriť človeka “na svoj obraz” a na “Boží obraz ho stvoril ”. Človeka stvoril tak, že mu dal slobodnú vôľu. Dar slobodnej vôle znamená, že človek mal možnosť a mohol sa obrátiť aj proti svojmu Stvoriteľovi. Mohol pretrhnúť s Otcom spoločenstvo a vzťah lásky a tým vytvoriť stav nepriateľstva voči Bohu. Takému pokušeniu sa človek nemohol vyhnúť a Pánom Bohom darovanú slobodu mohol zneužiť. To Pán Boh vedel a dokonca apoštol Peter hovorí, že to “predzvedel”, čiže vopred vedel, že človek tento dar zneuije. Predzvedel teda aj to, že za tento dar zneužitej slobody bude musieť draho zaplatiť. Že bude za to musieť sám trpieť.
Je preto jednoznančým prejavom Božej lásky, ak napriek tomu, že to predzvedel, bol ochodný zaplatiť túto cenu a podstúpiť túto hrozbu. Tá sa naplnila, keď prišiel deň Veľkého piatku.
Emauskí učeníci po udalostiach Veľkého piatku lamentovali, že oni mali nádej, že “Ježiš vykúpi Izraela”, ale podľa nich sa tak nestalo. Tým dali jasne najavo, že ich predstava vykúpenia bola obmedzená na obnovu zemského kráľovstva Izraela, na ideu obnovy Dávidovskej ríše Izraela. To sa nestalo a preto im musl Pán Ježiš povedať výčitku a usmernenie: ” Vy spozdilí srdcom veriť, čo oznamovali proroci!”. Keďže boli zameraní iba na zemské veci, nezbadali skutočný Boží zámer. Apoštol Pavel v liste do Korintu napísal:” Veľmi draho ste boli kúpení”…Podobne hovorí aj apoštol Peter: “Kúpení ste boli drahou krvou nevinného a nepoškvrneného Baránka, Krista”.
Pán Boh nezaváhal pri tejto “platbe” za moc hriechu, hoci dobre vedel o človeku, aký je porušený hriechom. Nezaváhal zaplatiť za nás, hoci vedel, aký zlý, “nekvalitný tovar” ktorým je človek, kupuje. Ako málo má dobrých vlastností: je schopný zrady, je nevďačný, zábudlivý ako Peter i spozdilý veriť srdcom to, čo napísali proroci. Tým viac je spozdilý sdcom veriť, že Pán Boh nás miluje, napriek našej hriešnosti. “Za dobrého človeka by sa azda niekto aj odhodlal umrieť”, napísal apoštol Pavel – ale za hriešneho? – Apoštol Peter nevyníma ani seba, keď píše o našom “obcovaní”, t.j. myslení a konaní, zdedenom po otcoch, ktoré je márnosťou a ničotou, z ktorého sme boli vykúpení.
Ak by si azda niekto myslel s ruským spisovateľom Maximom Gorkým: ” Človek – to znie hrdo”, nebol by poslušný a verný pravde, ktorá je založená na Božom pohľade na nás. Nešiel by cestou k “očisteniu duše”, ale cestou zaslepenosti, farizeizmu a pýchy, ktorá “peklom dýcha”.
Ak teda za nás a naše hriechy Ježiš Kristus zomrel a vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie, je to dôkaz dokonalej Božej lásky a doklad, že sme boli spasení a vykúpení “zdarma”, z Božej milosti, pričom účet za nás zaplatil Boh sám krvou svojho Syna.
Bratia a sestry!
Až potiaľto nám zneje zvesť, ktorá niečo dôležité oznamuje a hovorí o Darcovi a darovaní. Veľká Noc je krásnou symfóniou o láske Otca a Syna, ktorá sa iste dobre počúva.
Ale k tejto zvesti patrí aj odpoveď z našej strany, ktorou máme ukázať, či sme naozaj poslušní pravde, ktorou sme si očistili duše.
Apoštol Peter, ktorý sám bol očistený touto pravdou a nádejou slávy, prijal výzvu k novej poslušnosti a k službe Pánovi. Preto aj nám ostatným vykúpeným privoláva: ”Majte bratskú lásku bez pokrytectva, z tej duše sa vždy navzájom milujte…”.
Keď bolo počas pôstnej doby a veľkonočnej slávnosti zasievané do našich sŕdc semeno “neporušiteľné”, malo by v nás začať klíčiť, podobne ako klíči semienko zasiate do teplej jarnej zeme. Malo by aj zapúšťať korienok a potom vyrastať do vzácnej podoby kvetu Pánovej lásky, podobnému Jeho láske.
Pochybujúcich Tomášov okolo nás je viac, ako dosť a všetci títo budú hovoriť a opakovať vždy znovu: “Ak neuvidím stopy klincov a …ak nevložím ruku, alebo spoň prst do Jeho rán, vôbec neuverím”.
Preto je na nás, dnešnom tele Kristovom a dnešných generáciach kresťanov, ukázať iným živého a prítomného Krista, Jeho slávu a milosť v nás.
Nie je to ľahká cesta a služba. Napriek tomu by nás mala potešiť. Je a bude dôkazom toho, že sme “živým a večným slovom Božím znovuzrodení”. Že žijeme nie z porušiteľného, ale neporušiteľného semena slova Božieho a sviatostí Ježiša Krista.
Začnime a začínajme s dôkazmi a prejavmi bratskej lásky v našich rodinách, domoch a domácnostiach. Začínajme pri najbližších a tu dokazujme jeden druhému, že tvoríme živé telo Pána Ježiša Krista. My nemáme “utekať zo sveta”, unikať do vysnívaných spoločenstiev, ale máme verne stáť a slúžiť si v obetavej a slúžiacej láske, čiže v láske Kristovej tam, kde žijeme a kde nás Pán povolal a postavil. Prostredníctvom našich rodín, v ktorých sa dokazuje a šíri láska Kristova, poslúžime aj ľuďom naokolo, aby čím viacerí našli cestu, pravdu a život v plnosti. Amen
2.sviatok veľkonočný Ľubomír Batka st.