Zjavenie – Epifánia
1 Pt 3, 18 -22:
Propozícia:
Vianočná zvesť je určená všetkým:
1. jednoduchým i vzdelaným
2. Židom i pohanom
3. živým i mŕtvym
Náčrt kázne:
Keď svätíme posledný vianočný sviatok: Zjavenie Krista Pána mudrcom, neraz sú v centre kázne i pozornosti poslucháčov “traja” mudrci od východu so svojimi skvostnými darmi narodenému Ježiškovi. Pod vplyvom mnohých významných spisovateľov a maliarov zľudovel nesprávny názov tohto významného sviatku: klaňanie sa “troch kráľov”. Zobrazené Jezuliatko je skôr v úzadí a maliari sa často ani nesnažia o to, aby ukázali, kto je v skutočnosti obdarovaný a kto Darca. Kto je hoden nie ľútosti pred zlobou sveta, ale skutočnej úcty, pokornej poklony a radostnej oslavy.
Sviatok Zjavenie Krista Pána chce ukázať a predstaviť narodeného Božieho Syna ako Darcu všetkých duchovných darov, ktoré ponúka všetkým ľuďom. Chce nanovo pripomenúť, že Ježiš prišiel na svet a narodil sa preto, aby zjavil Božiu milosť hriešnikom a dokázal sa ako skutočný Spasiteľ, Záchranca z moci hriechu, diabla a smrti. Prišiel, aby ukázal Božiu moc a slávu, ale aj Božiu milosť a lásku.
1.Krátko si pripomeňme, že anjelské oslovenie z neba bolo zjavne ponúknuté najskôr tým naposlednejším, často zaznávaným a opovrhovaným betlehemským pastierom. Aj keby sme ako prvého obdarované človeka spomenuli Máriu a Jozefa a staručkých manželov Zachariáša a Alžbetu, aj vtedy by boli prvými obdarovanými ľudia “pokorní v duchu” . Rodiny, ktoré neboli vo svojom okolí žiadnymi celebritami. Jedni i druhí však narodeného Božieho Syna prijali a stali sa Jeho služobníkmi a nasledovníkmi.
K nim sa pridali aj mudrci od východu, dobre poznajúci nebeskú oblohu, ktorých spomína evanjelista Matúš. Kresťanská cirkev ich oddávna považuje za prvých misionárov medzi pohanmi a dnešný sviatok je pripomenutím tejto misie, ktorá pokračuje a má pokračovať dodnes.
Mimoriadnym svedkom Krista, ktorý bol svetu poslaný z neba bol Ján Krstiteľ. Po betlehemských deťoch bol prvým martýrom medzi Židmi pre svoje svedectvá a zvesť: “Videl som Ducha Svätého ako holubicu zostúpiť na Neho”. Tým, že sa stal nezlomným kazateľom pokánia medzi svojimi, neuvidel ešte väčší div, Ježišovu vykupiteľskú smrť a slávne vzkriesenie. Krst pokánia, ktorým Ján krstil Pán Ježiš osobne nepotreboval, ale tým, že ukázal, že je Baránkom Božím, ktorý vzal na seba naše hriechy, dal životadarnú nádej Jánovi i mnohým ďalším.
2. Niektorí učeníci, ktorých si Ježiš vyvolil, videli Jeho slávu na hore premenenia, ale najmä po Jeho zmŕtychvstaní. Tí, čo Ho prijali ako Pána, stali sa obdarovanými do tej miery, že sa stali aj Jeho apoštolmi, nositeľmi Jeho evanjelia nielen medzi Židmi, ale aj pohanmi. Ježišova misia, nesenie evanjelia o vykúpení a spasení každého kajúceho hriešnika trvá aj dnes, uprostred bied a hriechov nášho sveta. Ježišovo poverenie je známe a jasné: “Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna, i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal” (Mt 28 19 – 20) Jeho zasľúbenie spásy patrí Židom i pohanom.
3. Posilnení vo viere, potešení v našej nádeji v ukrižovaného a vzkrieseného Pána, vychádzame z vianočných sviatkov na nové cesty života. Nevieme, aké budú, nepoznáme všetky budúce úskalia cesty za Kristom. Jedno však vieme, že všetci pokrstení sme povolaní a máme byť Kristovými nasledovníkmi a Jeho služobníkmi, hlásajúcimi Jeho evanjelium. Aby boli blahoslavení čím viacerí ľudia žijúci dnes okolo nás, každý pokrstený a veriaci v Krista má vedieť o povolaní k zvesti evanjelia a k svedectvu nového života. Evanjelium je radostná zvesť nielen pre deti a nielen pre starých a slabých, ale pre všetkých. Ako Pán Ježiš volal a pozýval pracujúcich a všelijakými bremenami preťažených, tak máme konať aj my. Sviatočné dni nám pripomenuli Ježišovu moc, slávu a mnohé dary Ducha Svätého ktoré potrebujeme: lásku, radosť a pokoj. Získať ich môžeme len od Toho, ktorý ich má v plnosti.
Povzbudenie a blahoslavenú nádej potrebujeme všetci, ktorí sme zastali v bránach nového roku, všetci putujúci, ale i umierajúci. Ak myslíme na tých, ktorí zomreli skôr, ako sa Kristus narodil a dokonal dielo spasenia, nemusíme mať obavy o to, že sú ukrátení o posolstvo a dielo Kristovo. Počujeme z dnešného slova Písma, že aj o nich sa Kristus postaral a ponúkol im možnosť prijať Ho vierou ako Víťaza na smrťou. Po Jeho vykupiteľskej smrti “mnohé telá zosnulých svätých vstali a ukázali sa mnohým”.(Mt 27,52) Nezostali v “ríši mlčania a smrti”, ako “ani Jeho duša nezostala v podsvetí”, ak uverili v Jeho zástupnú smrť na kríži a v Jeho slávne vzkriesenie. On sám zvestoval a zjavil svoje víťazstvo aj mŕtvym. Mnohí Ho očakávali, lebo Ho sami predvideli, ale i posmievači a pochybovači mali možnosť vierou chytiť sa kynúcej im nádeje a dosiahnúť “milosť nad milosť”. Práve tak, ako aj my dnes.
Radostná svesť o nádeji v Kristu môže a má pokračovať aj po týchto sviatkoch. Je určená jednoduchým i vzdelaným, Židom i pohanom, živým i mŕtvym, aby čím viacerí uverili v Neho ako Kráľa kráľov a Pána pánov a napokon mali účasť na Jeho večnej sláve v nebesiach. Amen
Ľubomír Batka st.