Pozvanie k radosti trvá
Odvahy, odvahy
praj Kriste predrahý,
keď mrak sa rozhostí –
daj v slove radosti!
Požehnaj rečiam tým,
od Teba prevzatým,
nech tíšia, bôľ hoja…
a v skúškach života
popraj pokoja! Amen (M.R.)
Jer 31, 7 -14:
“ Lebo takto vraví Hospodin: Radostne jasajte nad Jákobom, plesajte nad popredným národom; hlásajte, oslavujte a vravte: Hospodin zachránil svoj ľud, zvyšok to Izraela. (8) Hľa, privediem ich zo severnej krajiny a zhromaždím ich od končín zeme, medzi nimi slepých i chromých, tehotné spolu s rodičkami; navrátia sa sem ako veľký zbor. (9) Prídu s plačom, no privediem ich s útechou. Privediem ich k vodným tokom po rovnej ceste, na ktorej sa nepotknú, lebo som otcom Izraela a Efraim je môj prvorodený.
(10) Národy, čujte slovo Hospodinovo; zvestujte na ďalekých ostrovoch a vravte: Ten, ktorý rozptýlil Izrael, zhromaždí ho, bude ho strážiť ako pastier svoje stádo. (11) Pretože Hospodin vykúpil Jákoba a vymenil ho z ruky silnejšieho, než je on. (12) Prídu a jasať budú na výšine Siona, pohrnú sa k dobrodeniu Hospodinovmu: k obiliu a muštu i oleju, k mláďatám oviec a dobytka. Ich duša bude ako zavlažená záhrada a nebudú viac chradnúť. (13) Vtedy sa bude panna tešiť v kole i mládenci a starci vospolok. Na radosť obrátim ich smútok a poteším i rozradostím ich po žiali. (14) Uhostím srdce kňazov hojnosťou a ľud môj nasýti sa mojím dobrodením – znie výrok Hospodinov.” Amen
Bratia a sestry v Pánovi!
Po vianočných sviatočných dňoch sa už zajtra mnohí z vás vrátia na svoje pracoviská a ku každodenným povinnostiam. Zdanlivo sa všetok ten vianočný opar vytratí, sviatočná atmosféra rýchlo vyprchá v dňoch všedných. Možno dokonca povedať, že tento svet nás bude chcieť veľmi rýchlo vrátiť “dostarých koľají”. Nielen k tým spomínaním povinnostiam, prácam a úlohám, ale tento svet nás bude chcieť nanovo “učiť svojm cestám”. Bude chcieť, aby sme znovu chodili po starých a vychodených chodníkoch, pripomínajúcich trvalý kolotoč, z ktorého krútenia nás sviatky nakrátko vytrhli a vyslobodili. Bude ponúkať svoje staré okovy hriechu, ktorý plodí trápenie bolesť aj smrť a tak aj smútok a beznádej. Áno, číhajú na nás opäť pripravené a vychodené chodníky neslobody. Lebo darmo žijeme v demokratickej spoločnosti, my sa ľahko môžeme stať vnútorne neslobodní. Putá hriechu sú silné a vyrovnajú sa putám tyranov, jarmám otrokárov i totalitným ideológiam, ktoré v minulosti dávnejšej, i nie tak dávnej, oberali ľudí o radosť zo života, o práva a dôstojnosť, o slobodu a spravodlivosť.
Ak sa napríklad necháme viesť a manipulovať všadeprítomnou reklamou, alebo hodnotami tohoto sveta a prioritami rôznych celebrít, ohrozíme svoju slobodu vykúpených Božích detí. Ak podľahneme rôznym hoaxom, polopravdám a masmediálnemu “masírovaniu mozgov”, môžme sa ľahko stať neslobodní a tak nešťastní, zbavení pokoja a radosti, ktorú nám priniesli Vianoce plným priehrštím.
Mnohí sa snažili uchopiť tú podanú ruku Božiu v Ježišovi, Záchrancovi a Darcovi nového života. Mnohí počuli Jeho oslovenie, ako slovo dobrého Pastiera a chceli reálne vykročiť za Ním, za Jeho hlasom. Ale v ruchu a hurviaku tohoto sveta Jeho hlas je zatláčaný do úzadia. Je akoby hlas jemný vánku oproti víchrici iných hlasov znejúcich všade okolo nás. Prijali sme “milosť nad milosť”, ale opäť nám budú hovoriť, že to je málo, že je to iba bezcenná útecha pre záhrobie. Budú sa ozývať a pred náš zrak klásť príklady starých pohanov: “Využi deň” a na budúcnosť a večnosť nemysli. Nový rok a cesty, ktoré sú pred nami budú ponúkať návrat do jarma hriechu, do “zajatia”, v mnohom podobnému tomu, v ktorom kedysi úpäl ľud SZ, ľud Izraela pod nadvládou Babylona.
Bratia a sestry!
Ako kresťania žijeme síce uprostred tohoto sveta, ale my už nie sme zo sveta, ak patríme Kristovi. V Ňom skutočne nastal a prišiel nový vek, nový život, nová budúcnosť a aj pravá sloboda pre vykúpené Božie deti. Preto nám, veriacim v Neho, i keď sme ako cirkev a Jeho ľud menšinou v tomto svete, “zvyškom” pripomínajúcim tých, čo sa z Babylona po dlhých rokoch zajatia vrátili do svojej krajiny, zneje povzbudenie a zasľúbenie z Božej strany.Zneje z posolstva, ktoré Jeremiáš poslal svojmu ľudu:
“Radostne jasajte nad Jákobom, plesajte nad popredným národom; hlásajte, oslavujte a vravte: Hospodin zachránil svoj ľud, zvyšok to Izraela”.
Radosť všetkému ľudu a pokoj na zemi ľudom dobrej vôle, zvesť ktorá zaznela nad Betlehemom od Pána Boha, platí a nemení sa. Platí a bude platiť naveky, lebo Boh je verný vo svojom slove a vo svojich zasľúbeniach. Tak, ako sme si to pripomenuli na začiatku adventnej doby, tak si opakujeme toto dôležité poznanie o Hospodinu vždy nanovo. Treba povedať, že je to slovo radostnej nádeje nielen pre “zvyšok” Izraela, nielen pre niekoľkých “dobrých”, alebo zbožných.
Pán Boh chce našu trvalú radosť a ponúka ju všetkým. Podáva nám svoju ruku aj na tých cestách všedných, aj v dňoch ťažkých, ktoré prichádzajú a prídu. On to však s naším návratom “do rajskej záhrady”, do sveta lepšieho ako bol včera a ktorý nám pripravil v budúcnosti myslí vážne. O tejto budúcnosti s Pánom apoštol Pavel svedčí, že “ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo a ani do srdca ľudského nevstúpilo čo pripravil Pán tým, ktorí ho milujú”. Preto nás chce Pán Boh viesť a sprevádzať týmto svetom smerom k spoločenstvu svojej lásky, ktorá spája Otca, Syna a Ducha Svätého.
On sám hovorí aj nám: ”Prídu s plačom, no privediem ich s útechou. Privediem ich k vodným tokom po rovnej ceste, na ktorej sa nepotknú, lebo som Otcom Izraela.” Skrze Ježiša Krista sa stal aj našim Otcom a Pastierom. Skrze neho nás “vymenil z ruky silnejšieho ”, čiže vykúpil a vytrhol z moci silnejšej ako je moc človeka, ale slabšia ako je On sám. Vykúpil nás preto, aby naša “duša bola ako zavlažená záhrada a nechradla”.
Bratia a sestry v Pánovi!
Nie všetci z ľudu Izraela sa rozhodli vrátiť do vlasti, keď im to umožnil výnos kráľa Kýrosa. Mnohí sa už v cudzine zabývali. Mnohí nechceli stratiť svoje tzv.”istoty”, mnohí sa báli, že nezvládnu náročnú cestu domov a nové úlohy pri budovaní zničeného Siona, chrámu a hradieb Jeruzalema. Áno, aj táto skutočnosť sa deje a plní aj dnes. Je to reč a výpoveď o stave našej cirkvi, našej viery a ostatkoch nášho Siona. Vždy to bol, ale je aj dnes a bude aj budúcnosti iba “zvyšok”, ktorý sa vracia a vráti. Je to pre mnohých skľučujúce, je to dokonca skúška viery. S Božou pomocou v nej môžeme obstáť.
Sú viacerí, ktorí sa pýtajú: Je to vôbec možné? Dá sa dosiahnúť ten cieľ o ktorom počujeme? Dokážu to naše “malé ovečky”, stojace na slabých nôžkach viery? Dokážu to mládenci a panny, ktorí sa vedia rýchlo prispôsobiť vonkajšiemu okoliu? Tí, ktorí príliš dlho boli iba povaľači na smetiskách tohoto sveta? Tí, ktorí nikdy neboli rytiermi ducha a boja sa duchovného zápasu? Nájdu v sebe odvahu viery tí, ktorí sú navštívení chorobami a skľúčení rokmi? Tí, ktorí sú pomýlení vystrájaním celebrít tohoto sveta?
Pozeráme v duchu do vlastných radov, na naše rodiny a cítime, že na ponúknutú ceste spásy a záchrany sa vráti iba zvyšok. Nech nám je nádejou a potešneím vedomie, že Božie oslovenie a pozvanie nekončí. Aj keď chápadlá hriechu sveta i naše vlastné rezistenné bunky hriechu nás budú brzdiť, Hospodin hovorí: “Hlásajte, oslavujte a vravte: Hospodin zachránil svoj ľud”!
Ponuka Jeho milosrdenstva a spásy trvá. Nezabudnime na tento Boží zámer. Volá nás, aby nás uhostil hojnosťou radosti a Jeho dobrodením už tu v časnosti i tam vo večnosti. Amen
Nedeľa po Novom roku 2021 – Ľubomír Batka st.