Posolstvo nedele po Vianociach
Úvodná modlitba: Milý náš Spasiteľ, Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti dnes za všetko dobré, čo sme prijali počas uplynulých Vianoc v našich rodinách, ale aj za všetko to, čím si nás obohatil a potešil v končiacom sa roku, ktorý sa dnešnou nedeľou nachýlil k svojmu záveru. Buď s nami aj dnes a potom zvlášť vo všetkých duchovných zápasoch s mocnosťami tmy a hriechu. Otvor nám oči, uši a srdce pre prijatie Božieho slova a pokynov, ktoré nám dávaš, aby sme dokazovali vernosť a lásku k Tebe a k našim drahým v rodine i v cirkvi. Amen
Mt 2,13 – 14; 19 – 23: “Keď odišli, ajhľa, anjel Pánov zjavil sa vo sne Jozefovi a povedal mu: Vstaň, vezmi dieťatko a jeho matku, uteč do Egypta a zostaň tam, dokiaľ ti nepoviem. Lebo Herodes bude hľadať dieťatko, aby Ho zahubil. (14) Vstal teda, vzal dieťatko a Jeho matku v noci (a) odišiel do Egypta. – (19) Keď Herodes umrel, ajhľa, anjel Pánov zjavil sa vo sne Jozefovi v Egypte (20) a povedal: Vstaň, vezmi dieťatko a jeho matku a choď do zeme Izraelskej; lebo pomreli už, ktorí číhali na život dieťaťka. (21) Vstal teda, vzal dieťatko a Jeho matku a prišiel do zeme Izraelskej. (22) Ale keď počul, že Archelaos kraľuje v Judsku miesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Dostalo sa mu však napomenutia vo sne a odobral sa do krajiny Galilejskej. (23) A príduc ta, osadil sa v meste Nazarete, aby sa naplnilo slovo prorokovo, že sa bude volať Nazaretský.” Amen
Na Boží pokyn čakajúce kresťanské rodiny!
Adventom sa nám otvorili dvere ku krásnym sviatkom rodiny -Vianociam. Dúfam, že ste tie dvere nezavreli a nepribuchli už na druhý sviatok vianočný. Pre nás kresťanov vianočné obdobie pokračuje ďalej a má pre nás svoje ďalšie duchovné dary. Naviac, Božím oslovením sme pozvaní k trvalým a večným Vianociam v nebi, kde si Otec nebeský zhromaždí všetky svoje deti, celú svoju veľkú rodinu. Každý z nás sa môže a má cítiť jej členom a aj naše rodiny sú jej súčasťou. Preto nám má záležať na celom vianočnom oslovení a celej zvesti vianočného obdobia. Aj dnešná nedeľa po Vianociach patrí naplno do vianočného kruhu.
Isteže, každý deň vo vianočnom období cirkevného roku nie je deň sviatočný. Väčšina týchto dní sú dni pracovné, všedné, podobné jeden druhému ako vajce vajcu. A predsa môžeme aj v nich hľadať a nájsť niečo cenné a vzrušujúce, ako cez sviatky. Božie slovo robí aj z nich čas krásny a mimoriadny.
Podobne, ako denne so záujmom sledujeme správy z domova a zo sveta z masmédií, ktoré majú pre nás dôležité a naliehavé informácie, tak aj vždy nové Božie slovo. Mnohé ľudské správy nás možno znepokojujú a hnevajú. Nával informácií je najmä pre starých ľudí, ale aj mladých a neskúsených ľudí často až únavný a deptajúci. To, čo nám chce Pán Boh vždy nanovo povedať, nás nemá znepokojovať a zarmucovať, ale nám chce pomáhať. Jeho posolstvá sú vždy pravdivé. Mnohé sú určené osobitne otcom a matkám, ktorí majú na starosti výchovu a ochranu svojich detí. Sú určené najmä našim mladým rodinám, aby sa chránili pred vonkajším zlom.
Všimnime si dnes na pozadí oslovenia Jozefa, adoptívneho otca Ježišovho a manžela panny Márie takéto Božie oslovenie. Je pozvaním k službe muža jeho žene a rodine, k ochrane pred zlom a nebezpečenstvom zo strany sveta. Evanjelista Matúš hovorí o Jozefovi, že bol muž spravodlivý a nechcel Márii ublížiť tým, že by ju prepustil, keďže nebol otcom dieťaťa, ktoré porodila. Toto rozhodnutnutie urobil priamo na Božie oslovenie prostredníctvom anjela. ”Vstaň, vezmi dieťatko a Jeho matku, uteč do Egypta a zostaň tam, dokiaľ ti nepoviem”.
“Vstaň a uteč” ! Cesta záchrany pred kráľom Herodesom a jeho zlobou môže mať aj podobu ústupu a úteku. Pán Boh vie, že aj ten najstatočnejší a najspravodlivejší otec je bezmocný najviac vtedy, keď nesie zodpovednosť za život bezbranného dieťaťa a svoju ženu. Samého seba by azda dokázal ochrániť ako muž vzopretím sa násiliu. Sú však situácie, keď ako hovorivame: múdrejší ustúpi. Keď sa človek stiahne pred tyraniou, akú predstavoval fanatik Herodes. Zbabelosťou by bolo opustiť dieťa a svoju ženu, alebo servilné sklonenie sa pred krvižíznivým vladárom.
Aj keď Jozefova cesta poslušnosti bola zrejme plná odriekania a hľadania možností, ako uniknúť a nájsť miesto záchrany, Jozef túto úlohu prijal. Urobil všetko, čo Pán Boh od neho žiadal, aby zachránil dieťa Ježiša. Iste aj preto, lebo vedel, že práve toto dieťa raz zachráni Jeho, keď vykoná a dokoná dielo spásy, ku ktorému bolo poslané.
Jozef sa plne spoľahol na Božie slovo aj vo svojom ďalšom konaní, keď mu Pán povedal: ” Zostaň tam, dokiaľ ti nepoviem”. Okrem príkazu k exilu je v týchto slovách aj zasľúbenie, že moc Herdesa skôr- či neskôr skončí a bude zlomená. Ten, čo sa povyšoval a naháňal strach mnohým ľuďom, bude zhodený z trónu do prachu. Jozef svoju spravodlivosť pred Bohom dosiahol tak, že bol pripravený počuť znova a znova Božie slovo a plne mu dôveroval.
Boží pokyn sa po čase opäť zopakoval: “Vstaň, vezmi dieťaťko a jeho matku a choď do zeme Izraelskej; lebo pomreli už, ktorí číhali na život dieťatka.” Jozef opäť poslúchol. Pri tom použil aj svoj rozum a skúsenosť vtedajšej generácie, ktorá spočívala v poznaní, že “jablko nepadlo ďaleko od stromu”, alebo “aký otec,taký syn…” Archelaos, ktorý síce vládol iba nad štvrtinou krajiny (tetrarcha) sa v krutosti vyrovnal svojmu otcovi, kráľovi Herodesovi Veľkému. Niet divu, že sa Jozef bál ísť do Betlehema, do zeme z ktorej zrejme pochádzal. Opäť mu však pomohol Ten, ktorý “nespí a nedrieme” a chráni svoje deti. “Keď je bieda najväčšia, pomoc Božia – najbližšia”, poznávali aj generácie našich predkov. Jozef dostal pokyn, aby sa vrátil do krajiny Galilejskej a usadil sa v meste Nazarete. Zasľúbené dieťa z Domu chleba, nosilo aj prímenie podľa prorockých predpovedí: “Zelený výhonok” alebo “ratolesť”, čo v preklade značí: Nazaret. Tu pod Božou ochranou, ale aj pod ochranou Jozefovou vyrástlo Božie Dieťa Ježiš na muža, ktorý bol plný Ducha Svätého.
Bratia a sestry!
Tento pohľad na život a údel svätej rodiny je pre nás veľmi dôležitý. Učí nás – najmä otcov detí a po Pánu Bohu prvých ochrancov rodín, aby sme poli pozorní a vnímaví pri počúvaní Božieho slova a podľa neho konali práve a najmä vo vzťahu k naším deťom a rodinám. Ak nám záleží na našich deťoch, aby ich nezlomil a neohrozil dnešný, neraz skutočne herodesovsky zlý svet, počúvajme vždy nanovo Božie pokyny a zasľúbenia. Tento svet bežne a masovo vraždí deti nenarodené i narodené, vyháňa ich do exilu a najmä duchovne mrzačí to dielo, ktoré v nás koná Boh. Ničí a deštruuje to, čo Duch Svätý dáva a tvorí v našej duši a duchu mnohým a rozličným spôsobom. Neraz platí: uteč! Skry sa do vnútorného exilu a venuj svoje sily, čas, rozum a otcovskú vynaliezavosť spôsobu, ako uchrániť deti pred číhajúcim zlom. Deti samé zoči – voči pokušeniam a ohrozeniam dnešného sveta a herodesovskej zlej moci neobstoja.
Skúmajme a rozjímajme, čo znamená pre nás dnes: Vezmi svoje dieťa a svoju ženu a uteč z kolotoča profánneho tresku a nekultúry do prostredia, možno skromnejšieho, ale takého, ktoré môžeš ty otec, spolu s matkou v rodine vytvoriť. Tento svet je vždy viac, či menej pre veriaceho v Pána Boha “cudzinou”. Naša otčina je na inom mieste. Tam, kam nás predišiel narodený Spasiteľ Ježiš.
Pri našej ochrane našich rodín, zväzkov rodičovských a manželských, nám chce pomáhaľ a viesť nás náš Otec nebeský svojím slovom, skrze svojho Svätého Ducha. My sa smieme a máme spoľahnúť na Božie a Ježišove zasľúbenia pomoci a víťazstva dobra nad zlom a pravdy nad lžou a polopravdou rôznych nasledovníkov Herodesa.
K Vianočnému obrazu a odkazu do ďalších dní patrí Božie Dieťa, ktoré porodila Božia matka a pri ktorom stojí aj Bohom inšpirovaný, posilňovaný muž, po vzore a príklade spravodlivého Jozefa. Obaja ako poslušní Boží služobníci, ktorí konajú to, čo chce živý Pán Boh. Takúto stráž a ochranu sme povinní darovať našim deťom a vnúčatám nielen na Štedrý večer, alebo počas vianočných sviatkov, ale stále. Cesta poslušnosti Pánu Bohu vedie do nebeského Jeruzalema, na miesta, ktoré nám pripravil ako večný domov radosti narodený Pán a Vykupiteľ. Amen
Kázeň v Nedeľu po Vianociach 89/20 Ľubomír Batka st.