2.slávnosť vianočná – pamiatka mučeníka Štefana
Za Teba v pravde stáť
daj, Kriste sily,
nech sveta toho zlosť
nás nepomýli;
nech život – ani smrť
nás nezastraší:
buď s nami dnes
i po večné časy! Amen (M.R.)
Sk 6, 3,8 – 10; 7, 54 – 8, 1:
“Preto vyhliadnite si, bratia, spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, ktorých ustanovíme na túto (diakonickú) službu. (8) Štefan však, plný viery, milosti a moci, činil veľké znamenia a zázraky medzi ľudom. (9) Ale povstali niektorí z takzvanej synagógy libertínskych, kyrenejských a alexandrijských, z Cilicie a Ázie a hádali sa so Štefanom, (10) ale nevládali odporovať múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. – (54) Keď to počuli, zúrili v srdci a škrípali zubami na neho.(55) Ale on, plný Ducha Svätého, vzhliadol k nebesám, videl slávu Božiu a Ježiša stáť na pravici Božej, (56) i riekol: Ajhľa, vidím nebesá otvorené a Syna človeka stáť na pravici Božej. (57) Oni však skríkli mohutným hlasom, zapchávajúc si uši: a potom sa jednomyseľne oborili na neho. (58)Vyhnali ho z mesta a kameňovali. Svedkovia poodkladali si šaty k nohám mládenca, menom Saula. (59)A kameňovali Štefana, ktorý sa modlil: Pane Ježiši, príjmi môjho ducha! (60) Potom pokľakol, zvolal silným hlasom: Pane, nepočítaj im tento hriech! A len čo dopovedal, usnul. (8, 1) V ten deň začali ukrutne prenasledovať cirkevný zbor v Jeruzaleme, takže sa všetci, okrem apoštolov, rozpŕchli po krajinách Judska a Samárie”. Amen
Bohumilí kresťania!
Včerajší i dnešný deň sú v kalendári zaznačené červenou farbou, pretože oba sú vianočnými sviatkami – sviatkami narodenia Krista Pána. Ale dnešný druhý sviatok vianočný je červenou farbou zaznačený aj preto, lebo je to farba a symbol krvi. Pripomína nám smrť prvého kresťanského mučeníka, diakona Štefana. Aj farba rúcha na oltári má tú istú farbu a symboliku. Správa o náplni dnešného vianočného dňa by možno bola šokom pre mnohých, ktorí prichádzajú na služby Božie iba na Štedrý večer. Možno správa o kameňovaní Štefana nejde do hlavy ani niekomu z tých, ktorí spievali včera s nami: Poďakujme všetci spolu…Kristus sa narodil, nás vyslobodil…Môže sa to na prvý pohľad javiť ako rozpor. Vianoce sú sviatkom narodenia Krista Pána, a zároveň aj spomienka na zavraždeného a ukameňovaného mladého muža a veriaceho kresťana.
Nejde však o rozpor. K vianočnému posolstvu patrí aj slovo evanjelistu Lukáša: “Nemali miesta v ubytovni” i slovo evanjelistu Jána: “Do svojho vlastného prišiel a jeho vlastní Ho neprijali”.
Nie všetci prijali a prijímajú na svet prišlého Ježiša Krista do svojho života, “pod strechu svojho srdca”. Jeho príchod znamená ponuku “radostnej právy, ktorá bude všetkému ľudu”, ale nie všetci jej uverili. “Zjavila sa milosť Božia spásonosná všetkým ľuďom”, ale nie všetci ju prijímajú. Najčastejšie preto nie, lebo Ježiš nás prišiel nielen zachrániť, ale nás aj vychováva, “aby sme sa odriekali bezbožnosti a svetských žiadostí”. Skutočná “radosť nad radosti” prichádza len tam, kde ľudia Ježišovi dôverujú, nasledujú Ho a spoliehajú sa na Jeho dielo spásy. Avšak práve vtedy sa môžeme stať pre svoje neveriace okolie neprijateľení, podobne ako Štefan pre svojich súčasníkov. Svet nemiluje to, čo nie je “zo sveta”. Verné nasledovanie môže vyvolať aj odpor zo strany sveta, až po martýrium, ako sa to stalo v prípade diakona Štefana.
Kresťanská cirkev pozerala vždy na mučeníkov ako na takých, ktorí síce dokonali svoj život na zemi vo viere v Krista, ale súčasne sa “narodili v nebi”. Oni nielen odišli zo sveta, ale prišli do kruhu verných a vykúpených, ktorí “boli oblečení do bieleho rúcha” a oslavujú Božieho Baránka v nebesiach. Aj Štefan bol síce na zemi ukameňovaný, ale “videl nebesá otvorené” a mučeníckou smrťou sa narodil v nebesiach.
Svedectvo Skutkov apoštolských ktoré dnes počujeme je mimoriadne dramatické. Ukazuje viacero rôznych skupín ľudí, ktorí sa postavili proti Štefanovi i svedectvu cirkvi a oborili sa na Štefana. On spolu s ďalším šiestimi mladými mužmi vyšiel víťazne z volieb v jeruzalemskom cirkevnom zbore a bol ustanovený do služby diakona. Vo voľbáh si síce vždy volíme služobníkov, ale nie všetci víťazi volieb sa nimi aj stanú. Často sa cítia skôr ako “páni”. Štefan však verne konal zverenú službu, ktorej podstatou bolo obsluhovanie chudobných pri spoločnonom stolovaní. V Písme je Štefan označený je ako “osvedčený muž,” čiže jeho horlivosť a láska pri opatere biednych bola ozdobená vernosťou a stálosťou.
Inou dôležitou charakteristikou Štefana bolo to, že “bol plný Ducha Svätého”. Je to poukaz na dary Ducha, ktorými sú dobrotivosť, trpezlivosť a najmä láska. Zároveň bol “plný múdrosti,”, čiže nešlo o nejakého naivného entuziastu, ktorý si zle vypočítal svoje sily v náročnom poslaní. Štefan “plný viery, milosti a moci činil veľké znamenia a zázraky medzi ľudom”. Ak niekto “nie je múdry len pre seba”, a svoje obdarovanie: múdrosť a iné charizmy nevyužíva len pre egoistické ciele, je to vždy zázrak a div v očiach ľudí.
Štefan však nemal iba “svojich voličov”, ale mal aj nepriateľov a neprajníkov, ktorým jeho zbožný život prekážal, ktorých usvedčoval zo zlého života i učenia. Počujeme, že títo sa “hádali zo Štefanom”. Je jasné, že chceli svojimi argumentami znížiť jeho autoritu a diskreditovať jeho osobou i celú diakonickú službu.
Štefan ani v náboženskej polemike so Židmi, alebo tými, ktorí žili v pohanskom prostredí a patrili do “syngogy”, (čiže školy) libertínskych, kyrenejských a alexandrijských nebol žiadnym nedôchodčaťom. Nevládali oponovať múdrosti a Duchu, ktorým bol naplnený skrze slová Písma svätého. Nimi argumentoval a dokazoval, ako Pán Boh konal v živote ľudí a ako koná aj skrze narodeného a osláveného Krista Pána. Navonok ich spor vyzeral ako spor o Mojžišov zákon a jeho platnosť, v skutočnosti išlo o vieru v Ježiša. Štefan videl v Ježišovom príchode “otvorenie neba”. V Ježišovom kríži videl Božiu moc a slávu a preto v Ježišovi poznal Toho, ktorý napokon sedí “na pravici Božej”.
Niekto si možno povie: ďakujem za takú múdrosť, ak jej ovocím a dôsledkom je martýrium. Keď Štefan hovoril, mnohí “zúrili v srdci a škrípali zubami na neho”. Aj dnes na Vianoce, sviatky pokoja, musíme povedať, že múdrosť, ktorá je “zhora”, často plodí odpor ľudí a môže viesť až k martýriu.
Štefanova smrť bola pozoruhodná preto, že vo chvílí, keď bol kameňovaný, modlil sa nielen za seba, ale aj za svojich nepriateľov: “Pane, nepočítaj im tento hriech”! Taká modlitba je dôkazom toho, že sa v jeho srdci skutočne narodil Kristus Pán a že prebýval v ňom Duch Svätý. Pri Štefanovi sa naplnilo blahoslavenstvo a zasľúbenie Pánovo: “Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia”.
Evanjelista Lukáš svedčí, že “Štefan usnul”, čiže jeho smrť označuje ako spánok, lebo všade tam, kde človek žije a zomiera s Kristom je smrť len spánkom, z ktorého nás Kristus Pán prebudí k novému životu.
O Štefanových odporcoch, nech už patrili ku ktorejkoľvek zo spomínaných skupín, možno povedať, že pre nich sa Mesiáš nenarodil a neprišiel. Toho, ktorý prišiel do betlehemských jaslí za Mesiáša a Spasiteľa nepovažovali. Pred zvesťou evanjelia si zapcháváli uši. Títo sú obrazom aj dnešných nevercov a agnostikov, ktorí robia podobne: nechcú počuť pravdu a nechcú zmeniť svoj život.
Evanjelista Lukáš osobitne spomína aj mládenca Saula, pri nohách ktorého si kameňujúci odkladali šaty a ktorý vtedy schvaľoval, že Štefana zavraždili. Na prvý pohľad sa to javí ako smutný príbeh mladého človeka, ktorý síce nehádzal kamene, ale tým že mlčal, tiež svečil a schvaľoval, že Štefana zavraždili. Pre kresťanskú cirkev je práve toto svedectvo o tejto udalosti rozhodujúce. Saul totiž o svojom živote nezamlčal tútopravdu a skúsenosť a tým viac vyniká jeho osobné obrátenie a prijatie Božej milosti pri Damašku. Jeho následná služba Ježišovi a Jeho cirkvi ukazuje, čo znamená, že sa v srdci človeka zrodil Kristus Pán. Tento Saul nie je nik iný ako veľký apoštol Pavol. Aj on sa napokon za príkadom Štefanovým stal svedkom a mučeníkom a narodil sa v nebesiach.
To všetko sa deje vďaka milosti Božej, ktorá sa dokázala v narodenom betlehemskom Dieťati. On sa stal uholným kameňom cirkvi a všetkých v Neho veriacich. Na Ňom aj my budujme náš život, aby sme boli s Ním v Jeho sláve naveky. Amen
2.slávnosť vianočná – mučeníka Štefana 17/2020 – Ľubomír Batka st.