Nastala zima

„….ktože obstojí pred Jeho mrazom?“ Žalm 147, 17b

Nevieme aká zima príde, niekto hovorí o tom, že táto zima bude krutá zima, iní vravia že mierna. Nech je ako chce, musíme sa stále pripravovať na Boží mráz. Človek je vždy opatrnejší vo veciach tela než vo veciach duše. Prirodzený rozum nám hovorí, aby sme sa zabezpečili voči mrazu a zime. Náš text hovorí tiež o zime. Je tu označený ako Jeho mráz, Božia zima. Že to bude zima veľká, o tom nám slovo Božie podáva správu u Jóba 38, 22— 23 a v Zjavení Jána 16, 21. Teda krutá zima je tu označená. Kto však dbá na túto predpoveď? Kto sa chystá? Lebo: „ktože obstojí pred Jeho mrazom?“ Kto obstojí? Iste len ten, kto sa proti tomuto Jeho mrazu zaopatrí, zabezpečí si prostriedky. Ako rozumieme opatreniam proti telesnej zime? Tak, že si chystáme, aby sme mali v príbytku teplo, teplý odev, teplé jedlo a pri tom pohyb, prácu. Jedlo spôsobuje teplo vnútri tela. Doliehajúca zima z vonku sa lepšie znáša, keď je vnútri v žalúdku teplo. Dostatočný odev prispieva k tomu, aby sa telo udržalo v teple. A bez príbytku, kde sa môže človek skryť pred vetrom a pľušťou, nemožno prečkať zimu. Nakoniec aj pohyb je predsa potrebný. Áno, človek má v časných veciach istú múdrosť. Povie: „Len mať dostatok peňazí a sme prichystaní, potom môžu aj traktory padať a nič nám to neuškodí — my budeme zaopatrení.“ Ale Jeho mráz, o ktorom tu čítame sa blíži! Sme proti nemu zaopatrení? Lebo pred Jeho mrazom kto obstojí? Samozrejme len ten, kto sa včas postará, aby jeho duša mala pokrm, odev, príbytok a pohyb. Veď tak podobne ako je to so zaopatrením tela, tak je to aj so zaopatrením duše.
Teda najprv pokrm. Tým je Pán Ježiš sám. Povedal o sebe: „Ja som ten chlieb.“ On je výživným pokrmom, ktorý posilňuje dušu k večnému životu. On Jediný v nás vzbudí teplo lásky, pretože je jeho Zdrojom, je Láska sama. Ak Jeho máme, obstojíme pred mrazom Božím. Naše telo v zime potrebuje viac tuku, pretože tuk vyvíja teplo. Veď Eskimáci sa živia výhradne mäsitou, tučnou potravou a radi žujú loj. Keď čítame v Biblii pozvanie pre duše k nebeskému pokrmu, hľa, ako to znie: „Čujte ma pozorne a jedzte dobré a v hojnosti sa bude kochať vaša duša.“ Iz 55, 2. A Golgota, to miesto záchrany hriešnika, hľa, ako je označená v Starom Zákone; „Hospodin zástupov pripravil na tomto vrchu všetkým národom hostinu s vyberanými jedlami a vínami, s výdatnými jedlami a najlepšími vínami. Na tomto vrchu odstráni závoj, ktorý zahaľuje všetkých ľudí, prikrývku, čo zakrýva všetky národy. Navždy pohltí smrť a Pán, Hospodin, zotrie slzu z každej tváre, odstráni potupu svojho ľudu z celej zeme, lebo Hospodin prehovoril.“ Iz 25, 6—8  — Takéto opatrenie učinil Boh našim dušiam proti Jeho zime. Pred Jeho zimou kto obstojí? Iba účastník tej hostiny, ten, kto sa živí chlebom nebeským, Pánom Ježišom. Živíš sa Ním? Potom obstojíš. Neživíš sa Ním? Neobstojíš.

A potom odev. Teplo v tele vyvinuté pokrmom sa udržuje odevom. Čo sa našej duše týka, vždy a vždy čítame, že máme byť oblečení do rúcha spravodlivosti Pána Ježiša. Nejeden človek zvykne kabát alebo sveter nosiť len tak ledabolo prehodený cez ramená s nenavlečenými rukávmi. Každú chvíľu môže tento odev z ramien spadnúť. To nie je dôkladné oblečenie. Ak žijeme deň za dňom vlastným životom a potom v nedeľu tak trochu toho kresťanstva na ramená prehodíme, to nie je oblečenie v Pána Ježiša! Máme sa obliecť tak, aby odev priliehal, aby sa nikde naša nahota neukazovala. Aby v slovách, v skutkoch, v spoločenstve bol Ježiš a nikto iný na poznanie. —
V knihe Zjavenia čítame ako Ján videl Pána Ježiša oblečeného do dlhého rúcha. Celé Jeho telo bolo zakryté. A keď tým telom je Jeho cirkev a ty si údom tej cirkvi, pozri, aké potešenie je v tom, že celé Jeho telo bolo zakryté. Nemusí teda ani ten najmenší Jeho úd mrznúť. Je potrebné si aj toto dobre povšimnúť, lebo pred Jeho mrazom kto obstojí? Ten, kto bude oblečený do Pána Ježiša Krista. Si oblečený? Obstojíš. Nie si oblečený? Neobstojíš.

Aj príbytok je potrebný. Neprospel by pokrm ani odev keby človeka prepadla fujavica v šírom poli a on by sa nedostal pod strechu. Nejakú dobu môže vzdorovať, odolávať živlom, ale dlho nevydrží. I nachádzame v Biblii miesta, kde ako skrýša pred vetrom a schránka pred prívalom je opäť označený Pán Ježiš. „Veď ste umreli, a váš život je skrytý s Kristom v Bohu.“ (Kol 3,3) Môže potom prísť čokoľvek, môže prísť ten Boží mráz, tie ťažké krúpy, kto je takto skrytý, je skrytý v skrýši Najvyššieho, kam žiadna skaza, nešťastie nedosiahne. Si takto skrytý? Obstojíš pred Jeho mrazom. Iste neobstojíš, ak nie si v skrýši.

A k roznecovaniu aj udržaniu tepla je treba zdravý pohyb, práca. Len keby sme rozumeli dôležitosti pohybu v živote našej duše! Konajme vždy nejakú prácu na roli Božej — svedčme o Spasiteľovi — nariekajme za neobrátené duše pred trónom milosti! Saďme jablonku ďalej, nedajme sa znechutiť a odradiť. Hybnou silou k práci je Duch Svätý. Ak nariekame nad nedostatkom Ducha, nie je to Božia vina. Pozri, aké opatrenia sú urobené z Jeho strany! Možno nám pomôže krásny výklad žalmu 133 o onom oleji tečúcim až na okraj rúcha Árona. Keďže podľa sochy, ktorú videl Nebúkadnecar, sa nachádzame už v najposlednejšej dobe, teda v tých prstoch, ktoré boli sčasti zo železa a sčasti z hliny, takže to spolu nedržalo, pozri, aké opatrenie pre Boží ľud  — ten olej tiekol až na spodný okraj Áronovho rúcha. — Tak aj tí veriaci žijúci v posledných dňoch nie sú bez vlahy, nie sú bez sily, nie sú bez Ducha Svätého.

A preto stále je ešte možnosť práce, možnosť pohybu, možnosť tepla rozohrievajúcu tú mŕtvolnosť naokolo. Blíži sa Jeho zima, Jeho mráz — kto pred ním obstojí? Ten obstojí, komu je Pán Ježiš pokrmom, odevom, príbytkom aj hybnou silou. Čítame, keď v Egypte bolo predpovedané skrze Mojžiša to hrozné krupobitie, že ktokoľvek z Egyptských uveril tej predpovedi, zvolali všetko pod strechu čo mali na poli, všetok svoj dobytok. Kto neveril, nechal všetko tak ako bolo, ale na svoju veľkú škodu, pretože krupobitie prišlo a všetko zničilo. Tak bude aj pri tej Jeho zime, je predpovedaná.

Buďme tými, ktorí Jeho slovu veria!

„Ty si mi skrýšou, zachováš ma pred úzkosťou,  plesaním nad záchranou obklopíš ma.“ Žalm 32, 7.

Pokoj Vám!!