„Tak sa vrátil k Božiemu mužovi, on i celý jeho sprievod. Keď prišiel a zastal pred ním, povedal: Ajhľa, poznal som, že nieto Boha na celej zemi, len v Izraeli. Teraz prijmi dar od svojho služobníka. Ale ten povedal: Akože žije Hospodin, ktorému slúžim, neprijmem. A hoci naliehal na neho, aby prijal, odmietol.“ (2Kr 5, 15-16)
Ešte nikdy taký muž neprišiel do cesty vojvodcovi Naamánovi — ktorému by tak na peniazoch absolútne nezáležalo. Najprv jeho slová bral ako zdvorilé odmietnutie. Ponúka ho však ďalej — áno núti — ale Elízeus zostáva pri svojom, dary neprijíma. Desať talentov striebra, šesť tisíc zlatých šekelov a desať odevov! Takáto suma! Jediným vztiahnutím ruky by sa Elízeus stal boháčom. A keby aj nechcel peniaze pre seba, koľko dobrého by bolo možno s nimi vykonať! Všetky prorocké školy by sa dali s nimi obstarať a zaopatriť. Veď bola práve drahota, áno hlad! Nemal by ľahko získané bohatstvo predsa vziať?
Nie, v žiadnom prípade! — Elízeus poznal nebezpečenstvo ležiace v mamone. Videl už iste nejedného veriaceho ochromeného diablom skrz peniaze.
Zvláštny je to muž, ten prorok Elízeus!
Či by našiel v dnešných časoch vojvodca Naamán veľa ľudí podobným Elízeovi, oslobodených od peňazí aj v radoch Božích dietok?
Nemecký básnik Goethe hovorí: „Všetko závisí na zlate, všetko sa k zlatu tlačí; ach, my úbožiaci!“ Povedal tým, bohužiaľ, smutnú pravdu. „Peniaze vládnu svetom.“ hovorí príslovie. Či to tak nie je? Okolo čoho sa točí záujem ľudstva? Áno aj Božej cirkvi. Okolo peňazí. „Zbohatnúť“ — to je heslo ľudí a koľko zla zapríčiňuje nepriateľ lupičov, vrahov? Peniaze a len peniaze.
Ale veď to je smutne, že takú dôležitú úlohu ony hrajú vo svete, a ešte smutnejšie je, keď je tak aj medzi Božím ľudom!
Či je to naozaj tak? Chceme misionárov, školy, ústavy, chrámy, platy. Chýbajú peniaze! Vždy tá istá stará žaloba, sťažnosť, tá istá stará pieseň!
A kde vlastne leží príčina tohto zla? Poznáš ju? Leží v srdciach dietok Božích. Oni nie sú oslobodené od peňazí. Ešte s nimi nestoja v Pánovej službe. Sú nevernými Božími šafármi.
A vec je veľmi vážna. Veď keď sa na to prizrieme bližšie, či nie sú všetky prostriedky ktoré máme Jeho prostriedkami? Sú nám len dané k vernému šafáreniu. A teraz sa ťa pýtame: Nevztiahol si nikdy ruky po peniazoch tvojho Pána? Nespreneveril si ešte ani raz Božie prostriedky?
Lakomcom, skupáňom sa nestáva len boháč; aj na pár drobných možno byť závislý. Máme príležitosť vidieť ako peniaze ochromujú a viažu. Mnohých vidíme ako krásne kráčali za Pánom, až sa stávali príkladom pre iných. No, ako sa vraví, „mali šťastie“, začalo sa im dobre vodiť. Obchody vzrastali, imanie zveľaďovali. Kam s toľkými peniazmi? Začali špekulovať. Potom to s nimi išlo podľa porekadla: „Čím viac má, tým viac chce.“ Špekulovali, až prešpekulovali. Začali tak krásne — ale prišiel nepriateľ a chytil ich do okov peňazí.
Milá duša! Biblia je plná výstrah pred peniazmi a ich nebezpečenstvom. Nemysli si, že sa nad ne povznesieš. Daj si pozor!
Prečo sa mohol Elízeus zriecť Naamánovho bohatstva? Pretože mal iné bohatstvo. „Ako žije Hospodin, ktorému slúžim!“ to bol jeho poklad a diel. Mal Boha a s Ním všetkého dosť. Čo potreboval, dostal z Jeho rúk. Nuž tak Mu chcel aj ďalej dôverovať, veď vedel, že ho ešte nikdy nesklamal.
V životopise známeho ochrancu sirôt Georgea Müllera z Bristolu čítame, že mu raz poslali veľkú sumu peňazí na jeho zabezpečenie a aj jeho manželky a dcéry. A čo na to George Müller? Poslal peniaze naspäť s tou poznámkou, že doteraz svoju celú dôveru skladal v Boha. Aj jeho žena a dcéra stoja z milosti Božej v tomto prípade na tom istom stanovisku ako on, a ani v budúcnosti nechcú medzi seba a Boha postaviť sporiteľňu. Pretože nevedia, čo s tými prostriedkami majú robiť, odoslali ich s vďakou späť. To bol tiež taký Elízeus.
„Ako žije Hospodin, ktorému slúžim!“ môžeš aj ty povedať podobne? Stojíš pred Ním ako Elízeus? Ach, je dosť dietok Božích, ktoré vo všetkom dôverujú Pánovi. Iba nie čo sa týka v peňažnom styku. Tu rátajú radšej s „istými faktormi.“ Hanbi sa na také dačo myslieť a vravieť! Svojmu Bohu môžeš úplne dôverovať! Aj čo sa týka peňazí. Je možno žiť z ruky Božej, — áno istotne je.
Keď učeníci, opustiac všetko, nasledovali Pána, či mali nejaký nedostatok? Nikdy! Nuž kto sa dnes odovzdá Pánovi aj v peňažnom ohľade, zažije to isté. Sú mnohí, ktorí opúšťajú svoje dobré postavenie a vysoký plat pre svedomie a odovzdávajú sa Pánovi do služby. Myslíš si, že trpia núdzu? Nikdy! Máme my to veľkého Boha, bohatého Otca. Ten vie čo Jeho deti potrebujú. Bárs by sa len dali všetky dietky Božie úplne oslobodiť od peňazí; ako úplne ináč by prenikalo Božie požehnanie do ich života! A ako by mohla práca Božieho kráľovstva napredovať! Milá duša, my sa ťa dnes vážne pýtame pred tvárou toho Boha, ktorý ťa pozná a ktorý aj v tomto okamihu hľadí do tvojho srdca: ,,Si oslobodený od peňazí?“
Pokoj Vám!!