Spomíname na vzácnych evanjelikov: Daniel Krman

•  23.09.20
•   Tibor Molnár, zborový farár, CZ ECAV Mengusovce
•   Spravodajstvo

Dnes si pripomíname 280. výročie od úmrtia KŇAZA, SUPERINTENDENTA, SPISOVATEĽA a PREKLADATEĽA Daniela Krmana. Narodil sa 8.8.1663 v Omšení a zomrel 23.9.1740 v Bratislave. 

Otec Daniela Krmana ml. Daniel Krman st. bol evanjelickým farárom v Blesovciach. Bolo to v čase, keď južné Slovensko plienili Turci. Rodina Krmanovcov pred nimi utiekla na bezpečnejšie miesto – do Omšenia, kde ich prichýlil ich príbuzný, farár Matej Domko. Daniel bol v poradí šieste dieťa. Keď turecká pohroma pominula, Krmanovci začiatkom jari 1664 opustili Omšenie a odišli do Turej Lúky, keďže ich fara bola vypálená Turkami.

Boli to veľmi búrlivé časy: habsburgskí panovníci započali silný protireformačný boj a uhorská šľachta i ľud sa proti tomuto útlaku búrili. Daniel Krman ml. sa po štúdiách doma (Turá Lúka, Sobotište, Ilava, Trenčín, Diviacka Nová Ves) a v cudzine (Wroclaw, Leipzig, Wittenberg) stal rektorom v Ilave a Mošovciach. V rokoch 1687-1710 bol evanjelickým farárom v Turej Lúke, Myjave, Žiline a v Bardejove.

Roky 1699-1700, 1710-1711 prežil Krman v nemeckom a poľskom exile. Keď videl, že od Habsburgovcov sa zrušenia náboženského útlaku nedočká, dal sa do služieb Františka II. Rákocziho. V rokoch 1706-1709 pôsobil ako evanjelický superintendent (od 1706). Bol hybnou dušou ružomberskej synody (1707). Za základ synodálnych prác slúžila ním vypracovaná úvaha o smutnom stave evanjelických cirkví a o spôsobe jeho odstránenia.

V rokoch 1708-1709 šiel s náboženským posolstvom za švédskym kráľom Karolom XII., ktorý vtedy bojoval v Bielorusku proti cárovi Petrovi Veľkému. Zo zápisov z putovania za kráľom Karolom XIII. do Bieloruska a naspäť domov do Uhorska vznikli vzácne cestopisné diela. V nich Krman opísal svoju cestu po Poľsku, Litve, Bielorusku, Ukrajine a Moldave. Nezaoberal sa len osobnými zážitkami a rozmanitými udalosťami (napr. porážka Švédov pri Poltave), ale aj geografickou, sociologickou či etnografickou situáciou a pomermi.

Okrem teologických vedomostí mal na tú dobu značné znalosti z matematiky a astronómie. Z jeho poézie je najvýznamnejšia oslavná báseň na slovenčinu ako matku všetkých slovanských jazykov. Spolupracoval s Matejom Belom (1684-1749) na vydaní Biblie – Biblia sacra (1722). Prekladal nemecké náboženské piesne a modlitby. Patril k najplodnejším autorom barokovej literatúry. Svojou tvorbou sa snažil povzbudiť slovenských evanjelikov počas stavovského povstania Františka II. Rákocziho. Svoje diela písal latinsky a česky, pričom považoval češtinu za jazyk, ktorý by mal byť i slovenským spisovným jazykom. Písal príležitostné latinské básne, kázne, polemiky, memoárovú a cestopisnú literatúru.

Z Krmanovej náukovej prózy si zasluhuje zmienku gramatika, ktorá prináša cenný materiál pre poznanie ľudovej hovorovej slovenčiny a začleňovanie prísloví do literárnej frazeológie a poetiky.

Zapájal sa do náboženského, politického a občianskeho života ako evanjelik-luterán a priaznivec protihabsburského odboja. Po dvojročnom súdnom procese (1729 – 1731) bol odsúdený na doživotie ako burič a bohorúhač, a hoci sa jeho známi a priatelia snažili ho dostať z väzenia na Bratislavskom hrade, napokon v tomto väzení aj zomrel.

Daniel Krman ml. bol napokon odsúdený na doživotný žalár na Bratislavskom hrade, kde dňa 23.9.1740 zomiera. (Niektoré zdroje uvádzajú aj 17. alebo 30. september.)