V Tvoj chrám znovu vstupujem dnes, Pane,
v chrám pustý, hmlistý — Tebe posvätený —
v ňom chlad, vôňa dávnych dejov vanie,
i pieseň tupú šepcú staré steny.
Tam oltár zdobí obraz Toho tmavý,
čo v mukách umrel z lásky na Golgote;
nad ním sa pavúk nešeredný baví,
opriada ruky, krížom rozopiate.
Snáď svätyňou mu je kríž ten svätý,
chce, by viac nikdy z neho nebol sňatý,
v človeka srdce hriešne uschovaný —
na Golgote sŕdc znovu križovaný!
Spustol chrám, Bože, zmĺkli plesajúci,
čo pred oltár Tvoj s prosbou prichádzali,
poodení v šat kajúcnosti skvúci,
pod nohy Tvoje rúcha svoje stlali!
Spustol chrám — harfy onemeli;
zhasli sŕdc sviece — oltár padá starý;
spevy, čo v nebe dávno uleteli,
neprivolá viac ani kúzlo jari!
Ó, navráť sa k nám ešte, dobrý Bože,
i učiň milosrdie veľké s nami;
s horlením padám Tvojej u podnože,
príď, naplň slávou pusté naše chrámy!