Keď Adam a Eva vychádzali z raja, privítal ich vonku pred bránou druhý manželský pár, ktorý sa im ponúkol za sprievodcov po im neznámej a teraz pre ich neposlušnosť zlorečenej zemi. Bolo im to síce spočiatku divné, kde sa tu vzal, lebo sa domnievali, že sú len oni sami na zemi. Ešte mali oči plné sĺz z ľútosti nad strateným blahom v raji, a dobre im padlo, že sa tu v pustej cudzine niekto o nich zaujímal, hoci sa pozerali spočiatku dosť nedôverčivo na nových priateľov. On bol vychudnutý, vysoký, vyzeral skoro ako duch, a chvíľami ho striasalo po celom tele ako keby ho smrť preskakovala. Obzeral sa ustavične sem a tam, čo pripisovali jeho obozretnosti a opatrnosti. Opieral sa o svoju družku, ktorá, hoci ani tak stará nevyzerala, mala čelo celé vráskovité a bola už veľmi zhrbená. Keď Adam, ako nový príchodiaci do Údolia plaču, predstavil seba aj svoju uplakanú manželku a očakával, že sa tiež im predstavia ich hostitelia, no keď títo mlčali chcejúc zrejme zostať nepoznaní, osmelil sa Adam a pýtal sa na ich mená. „Ja sa volám Strach,“ odvetil nový sprievodca bojazlivo a len pološeptom, obzrúc sa zase, či ho niekde niekto nepočuje. „Ja ťa budem verne sprevádzať v každom nebezpečenstve, v každej neistote; kdekoľvek budeš sám a nebudeš si vedieť pomôcť, budem s tebou, a keby ti išlo o život, neopustím ťa, ba tým vernejšie sa k tebe pritúlim, zostanem ti pri boku aj keď príde hrozná smrť, aby ťa pozbavila života. Slovom, vždy môžeš rátať s mojim sprievodom.“ „Tvoje meno je mi celkom neznáme, my sme v raji o tebe nepočuli. Náš Otec,“ hovorí Adam, „pozná všetky tvory, lebo z Jeho ruky vyšli, a On mi ich všetky predviedol, aby som ich pomenoval ako sám chcem, no o tebe mi nikdy nič nespomenul. On ťa iste ani nepozná, On je predsa vševediaci Boh.“ Strachu sa zježili vlasy a nabiehala mu husia koža pri spomínaní mena Božieho. Trhlo to ním, a skoro by bol na zem spadol, keby ho nebola zadržala jeho družka. „A ty ako sa menuješ?“ pýta sa tejto Eva , „Ja som Starosť“ — vravela so vzdychom, skloniac hlavu k zemi. „Aj ja chcem vám obom, zvlášť tebe byť dobrou sprievodkyňou. Kedykoľvek budete niečo potrebovať, obráťte sa len ku mne. Tu na tejto zemi budete mať na tisíce potrieb, úzkostí, nešťastí, hladu, nemocí a bied. Neočakávane sa privalí jeden-druhý z týchto vašich nepriateľov, aby vás sužoval. No prv než niečo príde zavolajte mňa, a prv než niečo budete potrebovať, dajte mi vedieť, ja iste prídem a budem s vami.“ „Čo myslíš, muž môj drahý,“ obráti sa Eva k Adamovi, „keď sa nám títo susedia tak nezištne ponúkajú, či by sme nemali prijať ich láskavú ponuku a vziať si ich za sprievodcov? Aj tak tu nemáme nikoho a Boh nás vyhnal z raja, anjeli nás len po bránu vyprevadili, čo si počneme sami?“ „Tá osoba sa mi vôbec nepáči,“ zvraštil čelo Adam; „ten plačlivý hlas a ustavičné stonanie je také nepríjemné. A to, o čom rozpráva, sotva bude všetko pravda.“ Strach uprel svoje prenikavé oči na Adama začujúc tieto slová. Adam mimovoľne musel pozrieť na neho, oči sa im stretli, a Adamom to až zatriaslo, ako keby mu bol učaroval. „Ale jedného by som si vzal za sprievodcu, lebo nie je radno chodiť človeku samému po tomto svete, kde je toľko dravej zveri, a kto vie, čo všetko nás môže stretnúť. Ale jej sa obávam. Nie je mi ani najmenej príjemná a sympatická.“ „No oni sotva budú chcieť jeden druhého opustiť,“ namietla Eva. „A potom, veď si len pomysli, aj ja potrebujem dáku spoločníčku; keď ty niekam odídeš s tvojím Strachom, ja by som mala zostať doma bez Starosti? Však by mi bol hrozne dlhý čas, k zunovaniu. Človeku je hneď veselšie, keď sa má s kým pobaviť. A potom, počul si z úst nášho Otca, aké veľké bolesti mi dal za údel, a keď mám byť matkou celého ľudského pokolenia, ako by som mohla byť bez Starosti? Ona mi bude dobrou pomocou pri výchove.“ „Tak nedbám, nechaj si ju keď sa ti páči; ale predo mňa s tvojou Starosťou nechoď, ba ani mi ju nespomínaj, lebo by som aj ošedivel.“
Tak bývali oba páry odvtedy spolu. Adam chodil všade so Strachom, ktorý sa ho nespúšťal, a Eva mala vždy Starosť. No ako sa množilo ľudské pokolenie, tak pribúdalo potomkov aj tomu páru, s tým rozdielom, že každému novému občanovi sveta dávali naši prarodičia iné a iné meno, ale Strach mal za synov zase len Strachy, a Starostine dcéry boli zase len Starosti. A zostali všetci cudzopasníkmi ľudského pokolenia, sú ako prilepení k nemu; nie a nie sa ich zbaviť. A okrem toho sa rýchlo množili. Eva mala celú kopu Starostí a Adam tisíc Strachov. Až neskoršie sa dozvedeli, z akej neblahej rodiny pochádzali títo dvaja príšerní satani. Splodil ich Hriech, ich babičkou bola Žiadosť a praotcom Satan. Radi by sa ich potom striasli, ale bolo neskoro. Nechali ich ako zlorečené dedičstvo všetkým svojim potomkom — až po naše časy.
No v plnosti času prišiel na svet slávny Evin Potomok, poslaný odstrániť tyranov ľudstva a vyslobodiť tých, ktorí v bázni a strachu smrti trávili biedny svoj život, aby potom bez strachu, z rúk svojich nepriateľov sú vyslobodení a Jemu slúžili. A v tej miere, ako sa dá kto vyslobodiť od Hriechu a z moci temnosti, z moci Satanovej, opustia ich aj tí dvaja doterajší sprievodcovia, Strach a Starosť. „Prečo sa strachujete ľudia malej viery?“ zvolal On raz svojim nasledovníkom. „Prečo sa staráte?“ vytýkal im poukazujúc na nemé, áno bezživotné stvorenia, vtákov a ľalie, aby ich zahanbil, ktorí mali rozum a mohli vedieť, že s nimi je silný Boh, Emanuel, že sa stará o nich Otec, ktorý je lepší ako všetci pozemskí otcovia. A koho ty máš za sprievodcu syn Adamov, dcéra Evina? Skúmaj sa: či sa dáš premôcť Strachom a Starosťou, či si sa ešte nedal vyslobodiť od Hriechu, či pripúšťaš Diablu, aby ťa držal pod svojím jarmom.
„Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní“ J8, 36.
Pokoj Vám!!