Stratená radosť

Je skutočnou pravdou, že mnohí novoobrátení duchovne žijú viac zo svojich blažených pocitov ako skrze živú vieru. Dokiaľ takéto pocity majú svoj zdroj len v duševných dojmoch a nie v spojení s Kristom skrze vieru, stratia sa neskôr viac a viac podľa toho ako sa nakloní pohyblivé more ich duševnej citlivosti a nálady, alebo kam ich strhnú iné smery. Keď takéto blažené pocity pominú dostanú sa kresťania často do skutočných duchovných nedostatkov, ťažkých pochybností a temností. Nepriateľ ich duší potom rád zužitkuje ich ťažké postavenie, a chce ich zviesť k tomu, aby pochybovali o svojom vykúpení, aby ich tak znova mohol podľa možnosti strhnúť do siete zahynutia. Preto je dôležité, aby si kresťania ujasnili nasledujúce :

1. Vykúpenie hriešnika nepozostáva z blažených pocitov, ale z toho, že nás vykúpil náš Spasiteľ na kríži. Ty si, milý kresťan, nie skrze to zachránený že si šťastným, ale že svätý nevinný Boží Syn vyniesol na svojom tele ako Baránok Boží hriechy sveta — a tým aj tvoje — na drevo kríža, aby nás k Bohu priviedol späť. To že si vykúpený je dielo Ježišovo na kríži konané bez teba, je nezávislé od tvojich pocitov. Pán Ježiš Kristus svojím utrpením a smrťou dokonale zaplatil za naše hriechy, učinil večne zadosť Božím zákonom, a uspokojil dokonale Božiu svätosť a spravodlivosť; tým získal pre nás spasenie a pokoj. Tak je „Ježiš náš pokoj“. (Ef 2, 14.)

2. Nezameň si radostné pocity so zachraňujúcou vierou. To sú veľmi rozdielne veci. Vo svojich pocitoch sa ustavične zamestnáva zachránený a novoobrátený sám so sebou, naproti tomu zachraňujúca viera hľadá a nachádza Krista, svojho Spasiteľa. Nezachráni nás to, čo cítime, ale čo Kristus cítil na kríži, a získal nám spasenie. Pocity nikdy neprivádzajú k istote spasenia, ony môžu byť najviac prídavkom ku viere. Čo je pre pocestného hore-dolu kolísajúca sa lavička ponad hlboký jarok, to sú pocity pre kresťana. Viera v Krista prijíma istotu spasenia. Podobá sa bezpečnému zastaniu na nepohyblivej skale, zelená sa na skalách neklamného Slova Božieho a dokonanom Ježišovom diele, ktoré stojí pevnejšie ako Božie hory. Slovo Božie nikdy nečiní vykúpenie hriešnika závislým od jeho pocitov, ale ustavične od živej viery: „Lebo milosťou ste spasení skrze vieru.“ (Ef 2, 8). „blahoslavení, ktorí nevideli, a predsa uverili“(J 20,29) Nie cítiť, ale veriť. „Kto verí v Syna, má večný život, kto však neposlúcha Syna, neuvidí život, ale hnev Boží zostáva na ňom.“ (J 3, 36.)

3. Keď sa tvoje blažené pocity stratia a tvoje blažené dojmy uniknú, uchop sa všetkými silami Pána Ježiša skrze ustavičnú vieru. Keď sa svojmu Spasiteľovi úplne odovzdáš, tak budeš iste spasený s pocitom, ako bez pocitov. Nepochybuj o Božej láske, ani o Ježišovej milosti, ale osláv Pána detinskou dôverou tým, že veríš Jeho Slovu, a že sa Ho vierou uchopíš a Ho nasleduješ. Volaj so žalmistom; „Kohože mám na nebi? A keď som s Tebou, netúžim po zemi. Aj keď mi hynie telo i srdce, Boh mi je skalou srdca naveky a mojím údelom.“ (Ž 73, 25—26)

Pokoj Vám!!