Existuje hriech, o ktorom istý katolícky kňaz priznal, že sa mu z neho nikto nikdy nespovedal, hriech taký smrteľný, že pre neho prichádza na človeka Boží hnev; hriech tak bežný, že sa ho pravdepodobne každý dopustil; hriech taký ťažký v Božích očiach, že je zaradený k smilstvu, modlárstvu, vražde a pod., hriech taký zvyčajný, že ľudia, ktorí sa ho najviac dopúšťajú, ako sa zdá, sú si ho najmenej vedomí; hriech, ktorý viedol k záhube rodín, skaze miest, pádu kráľovstiev, porážke ríš, k poklesu civilizácie, k večnému zatrateniu jedného z apoštolov, hlásateľov evanjelia a miliónov nemenej vynikajúcich ľudí. Ľudí v najvyšších a najposvätnejších postaveniach, ktorí sa tešia najneobmedzenejšej dôvere svojich blížnych, pod kúzlom tohto hriechu zničili svoje dobré mená, uviedli svoju rodinu do hanby a nešťastia a svojich blížnych do núdze a zármutku.
Keď za hrmenia a blýskania dal Boh na hore Sinaj Mojžišovi Desatoro prikázaní, z nich jedno bolo proti tomuto hriechu. Keď Lót pri skaze Sodomy a Gomory stratil všetko čo mal, bolo to hlavne pre tento hriech. Keď Nádáb a Abíhú boli spálení prudkým Božím ohňom hnevu, bol základom ich viny tento hriech. Achán so svojou rodinou bol ukameňovaný pre tento hriech. Keď Éli a jeho synovia boli zbavení kňazstva, bol koreňom všetkého tento hriech. Šaul stratil svoje kráľovstvo preto, že tento hriech úskočne podkopal jeho vernosť k Bohu. Keď Acháb zomrel a psi lízali jeho krv, bol to súd pre tento hriech. Keď Dávid spadol z výšky Božieho zaľúbenia a obľúbenia s Ním a uviedol na seba hanbu a skazu a upadol v Božiu nevôľu, tiež aj v trápení pre celý život, bolo to pre tento hriech.
Keď Géchází, Elízeov služobník, vyšiel od proroka „malomocný ako sneh“, bolo to pre tento hriech. Keď Judáš bozkom zradil svojho Pána, učinil tak svoje meno synonymom večnej hanby a priviedol na seba psiu smrť, bolo to pre tento hriech.
Keď Ananiáš a Zafira padli mŕtvi k Petrovým nohám, bol to hrozný trest za tento hriech. A neodolá ani moderný človek tomuto smrteľnému hroznému, tajnému, tichému, bezcitnému hriechu.
Ale čo je to za hriech, z ktorého sa katolíckemu kňazovi nikdy nikto nespovedal? Hriech, ktorého sa dopustili apoštoli, kňazi, pastieri a služobníci, hriech, pre ktorý padali prudké, zúrivé blesky Božieho hnevu, hriech, ktorým sa pravdepodobne každý z nás niekedy previnil, ktorý však napriek tomu je tak tajný a ľstivý, že tí, ktorí sú ním najviac spútaní, vôbec si ho nie sú vedomí?
Keď vznikla ťažkosť medzi pastiermi Abrahámových stád a medzi pastiermi Lótových stád, strýko, ktorému Hospodin zasľúbil celú zem, riekol mladému Lótovi, svojmu synovcovi: „Nech nie je rozbroj medzi nami, medzi mojimi pastiermi a tvojimi pastiermi, veď sme bratia!“ Potom vyzval Lóta, aby si vybral ktorúkoľvek časť, ktorá by sa mu zapáčila, a sám sa uspokojí s tým, čo zostane. Lót sa rozhliadol po úrodných jordánskych rovinách a ani nevenoval myšlienky svojmu starému strýkovi, ktorému za všetko dlžil, obrátil svoje stáda k bujným pastvinám bohatej roviny, blízko tržníc bohatej Sodomy a Gomory, a drsná, kamenitá, pahorkovitá krajina zostala Abrahámovi. Ale plnšie než kedysi pred tým sa Boh stal Abrahámovým spoločníkom a jeho dielom, zatiaľ čo Lót pre svoju žiadostivosť bol veľmi skoro tak zauzlovaný do života v Sodome, že pri skaze mesta stratil všetko čo mal, zachránil si iba život a bol sprevádzaný dvoma slabými a svojvoľnými dcérami.
Základom svätokrádežnej obeti cudzieho ohňa pred Hospodinom vykonané Nádabom a Abíhúom, bolo ich baženie po kňazskej Áronovej moci a autority a to viedlo k tomu, že Boh ich hrozným spôsobom zahubil. Keď izraelský národ vstúpil do zasľúbenej krajiny a múry Jericha pred ním padli, Achán uvidel zlato a plášť bol žiadostivý týmto veciam a privlastnil si ich bez ohľadu na Božie nariadenie. Priviedol tak porážku izraelským a smrť svojim kamarátom-vojakom a sebe skazu.
Synom starého Éliho, nespokojným s bohatými privilégiami kňazského úradu, zachcelo sa im to, čo Boh oddelil pre obeť, a cez odpor vzali pre seba to, čo bolo zakázané. Okrem toho, proti nariadeniu Božiemu, boli lační po ženách a dievkach, ktoré prisluhovali pri Božom oltári. Keď sa o ich hriechu dozvedel Éli, ktorý bol srdca veľmi mäkkého, pokarhal ich veľmi slabo; následok toho bol, že Boží hnev doľahol rýchlo, boli odsúdení na smrť a stratili kňazský úrad.
To, že Šaul bol viac žiadostivý po dobrej vôli s ľuďmi, než zaľúbeniu Božiemu, uviedlo ho to k neposlušnosti a k strate kráľovstva.
Okrem iných, mnohých Achábových nepravostí bola to jeho žiadostivosť, ktorá ho priviedla k tomu, že si zobral Nábotovu vinicu, a tá žiadostivosť priviedla naňho Boží súd. Zomrel v bitke a psi lízali jeho krv.
Dávid bažil po Batšebe, manželke iného, a až do dnešného dňa sa tomu rúhači posmievajú a tupia Boha. Dávid unikol súdu, ktorý stíha každého kto sa dopusti tohoto hriechu, len pre svoje pokorné hlboké pokánie a zlomené srdce. Ale nemohol ujsť nekonečnej hanbe, trápeniu a utrpeniu.
Géchází uprel žiadostivý zrak na zlato, striebro a zvláštne sviatočné odevy, ktoré vnucoval Námaan prorokovi Elízeovi z vďačnosti za to, že bol očistený v Jordáne, Elízeus odmietol prijať tieto veci. Géchází oslepený leskom zlata a opojený žiadostivosťou nemal srdce ani pochopenie pre prísne sebazaprenie toho ušľachtilého, starého proroka a povedal si: „Hľa, môj pán ušetril tohto sýrskeho Naamána a neprijal z jeho rúk nič, čo priniesol. Akože žije Hospodin, pobežím za ním a vezmem si niečo od neho.“. A bežal a „niečo“ prijal! Potom, aby skryl svoj hriech, klamal Elízeovi; ale oči tohoto starého proroka boli ako oči serafína. Videli. A tak povedal žiadostivému, klamajúcemu Gécházímu: „Nešiel som azda v duchu s tebou, keď sa ktosi obrátil na svojom voze naproti tebe? Či je čas na prijímanie striebra alebo na prijímanie odevov, olivových sadov, viníc, oviec, statku, sluhov a slúžok? Preto sa Naamánovo malomocenstvo naveky chytí na teba i na tvoje potomstvo. A vyšiel od neho malomocný ako sneh.“
Žiadostivosť ovládala kamenné srdce Judáša a za tridsať strieborných zradil Majstra.
Žiadostivosť ovládala sebecké srdce Ananiáša a Zafiry; chceli mať chválu a česť najväčšiu obetu štedrosti, ale tajne sa držali svojho zlata. A Boh ich potrestal smrťou.
Ak študujeme historické a biblické prípady tohoto hriechu žiadostivosti, vidíme hlboký význam a pravdivosť Pavlových slov Timoteovi: „Lebo tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do osídel pokušenia a sú pod vplyvom mnohých nerozumných a škodlivých žiadostí, ktoré ponárajú ľudí do skazy a záhuby. Veď koreňom všetkého zla je láska k peniazom. Z túžby po nich niektorí zblúdili z cesty viery a spôsobili si mnoho bolestí.“
Lóta priviedol tento hriech k nevďačnosti voči svojmu strýkovi a k susedskému spojeniu so zvrhlými hriešnikmi; Nádaba a Abíhúa k závisti, žiarlivosti a svätokrádeži; Šaula k neposlušnosti; synov Éliho ku svätokrádeži a k neviazanému životu; Dávida k cudzoložstvu a vražde; Achaba k drzej lúpeži; Gécháza k lakomstvu a ku klamstvu; Judáša k tomu, aby zradil nevinného Krista nehanebným bozkom; Ananiáša a Zafiru k drzému klamstvu proti Duchu svätému. V pravde, z jedovatého koreňa tohto hriechu vyrástol smrtiaci upasový strom (ančar jedovatý) všetkého zla, na ktorý rôznymi spôsobmi bol vyliaty hnev Boží, ukazujúci Jeho svätú nenávisť a odpor voči tomuto hriechu.
Detailné štúdium hroznej záhuby tohoto hriechu, ukazujúceho sa rôznymi spôsobmi, ukázalo, že vždy znovu podkopával tróny a viedol k pádu kráľovstiev; že vyplienil silné základy cudnosti a poctivosti, pravdivosti a dobrej vôle v ľudstve, a nakoniec k pádu civilizácie. Ak začne len raz pracovať na ľudskom srdci, potom nemá konca nestálosti a horí, vnáša sa do duší a do životov ostatných.
Nie je výšky v cnosti, cti a svätosti, do ktorého by nemohol človeka strhnúť. Nie je hĺbky neľútostnej sebeckosti, klamlivej výhovorky, drzej necudnosti a sebaklamu, do ktorých by nemohla človeka uvrhnúť. Keď Boh vyhlásil Desatoro prikázaní na plamennej hore, postavil posledné z nich proti tomuto hriechu nie preto, aby to bol najmenší zo zakázaných hriechov, ale preto, že je plodnou matkou všetkých ostatných hriechov a podnetom aj spoločníkom všetkého zla.
Žiadostivosť je hriech, ktorý zasahuje ľudí každého veku. S niektorými zo svojich foriem koná najúspešnejšie výpady na ľudí veľmi pokročilého veku. Človek, horlivo oddaný Kristu, môže ho s úspechom odmietať vo svojej mladosti a predsa môže padnúť, keď je jeho hlava korunovaná cťou a belie sa snehom mnohých zím. Strach pred nedostatkom v starobe, a prirodzené priania zaopatriť deti a všetkých, ktorých miluje, môže ho ticho a tajne viesť do smrteľného objatia tohto hadovi podobného hriechu; môže byť príčinou stroskotania jeho cti, jeho viery, jeho „prvej lásky“, jeho prostoty v Kristu, jeho nesebeckého zasvätenia so záujmom Pána o duše jeho blížnych a takto privodiť nakoniec jeho zamietnutie v onen deň, keď tajomstvá ľudských sŕdc budú zjavené a ich skutky pretavené v ohni.
Ako sa môžu ľudia vyhnúť tomuto smrteľnému, tajnému, ľstivému hriechu? Je tu jediný spôsob, kráčať denne za Ježišom v rozhodnom sebazapieraní, v bdení a na modlitbách, kráčať vo svetle, ktorý On je svetlom, v úprimnosti srdca, s pokornou mysľou, v úplnej odovzdanosti Duchu svätému a považovať všetky svoje veci za škodu pre Krista, ako to učinil Pavel. Naučiť sa, že veľký zisk je pobožnosť so spokojnosťou, a takou mysľou, ktorá „na tom, čo má z milosti“ a nezabúdať na to. Hľadať najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť v radostnej dôvere a poslušnosť Petrových slov: „Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará.“, a udržovať svoje srdce v čistote.
Voľne podľa knihy: Samuel Logan Brengle „Otroci z lásky“.
Pokoj Vám!!