Aké muky, akú bolesť zniesol si, ó, Jezu môj!
Žiadna láska, žiadna sústrasť, nemiernila zápas Tvoj.
Výsmech, hana, utrpenie,
Boží hnev za previnenie
človečenstva celého,
to na srdce Tvoje sväté,
dorážalo na Golgote,
na Baránka Božieho.
Aké rany, akú žízeň strpel si, môj Pane, tam,
koľká úzkosť, koľká trýzeň! Ach, i ja v tom podiel mám!
Nik’ Ti ruky ku pomoci
nepodal, keď temno noci
nad Golgotou zapadlo,
a kto zotrel pot krvavý,
z čela Kráľa nebies, slávy,
keď tam v smrti ochladlo.
Nikto, bo raz v rade večnej Boh sám Syna v obeť dal
a On, v láske nekonečnej, úkol ten na seba vzal.
Vyniesť kríž až na Golgotu,
mrieť tam na ňom, za výplatu
človečenstva celého,
hriechy ako červec, šarlát,
svätou krvou navždy zmazať,
cieľ Baránka Božieho.
Až nad dušou vlna tmavá bolesti mi zapadne,
až pod ťarchou klesne hlava, úzkosť srdcom zavládne,
ó, Baránku Boží, svätý,
aj za môj hriech raz rozpätý,
pripomeň mi vtedy Sám,
koľko biedna duša moja
stála Teba smútku, boja,
a čo všetko v Tebe mám.