Z hlbokosti volám k Tebe, Hospodine…
Ku nám všetkým skloň sa,
lekáru Kriste,
a uzdrav i nás
to slovo čisté –
z nemoci zdvihne,
z nesváru; zbratrí,
a budeme mať,
čo k žitiu patrí. Amen (M.R)
Ž 130:
“ H hlbokosti volám k Tebe, Hospodine,
(2)Pane, počuj hlas môj;
nech pozorujú Tvoje uši
hlas môjho úpenia!
(3) Ak budeš počítať neprávosti, Hospodine,
Pane, kto obstojí?
(4)U Teba je však odpustenie,
aby sa Ťa báli.
(5) Na Hospodina očakávam,
na Jeho slovo očakáva moja duša.
(6) Na Pána čaká moja duša
ako strážnici na ráno,
ako strážnici na ráno.
(7) Izrael, čakaj na Hospodina,
lebo u Hospodina je milosť
a u Neho hojné vykúpenie.
(8) On vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí. Amen
Svätíme opäť Smrtnú nedeľu. Jej staršie pomenovanie je Iudica – nedeľa Súdna (súdu), pripomínajúca rozhodnutie Židovskej veľrady. Dnes ju v našej cirkvi nazývame Predpašiová nedeľa. Na službách Božích počúvame najprv svedectvá SZ, ktoré majú charakter predpovedí a proroctiev o Kristovom utrpení a potom tri predpovede samotného Ježiša o jeho utrpení a smrti.
SZ predpovede sú dôležité a majú vo zvesti cirkvi svoje oprávnenie. Pán Ježiš po svojom vzkriesení na ceste do Emaus učeníkom povedal: ” Ó, nerozumní a leniví srdcom veriť všetko, čo hovorili proroci! Či to Kristus nemusel pretrpieť a tak vojsť vo svoju slávu? Potom počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im v Písmach všetko, čo bolo o ňom” (L 24, 25-27).
Výnimkou nie je ani kniha Žalmov. Medzi nimi má významné miesto aj Ž 130. Proroctvo v ňom obsiahnuté vrcholí v poukaze záverečných veršov: “Izrael, čakaj na Hospodina, lebo u Hospodina je milosť a u Neho hojné vykúpenie. On vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí”. (v. 7 – 8)
Izrael, ľud Boží SZ, síce čakal na Hospodinovo konanie a zásah, čakal na vykúpenie, ale predstavoval si ho po svojom. Očakával ho ako politickú akciu a výhru, spojenú so znovunadobnutím slobody a zvrchovanosti v zasľúbenej zemi. Podľa popredných mužov a duchovných vodcov mala sa cesta Mesiáša skončiť v Jeruzaleme, v kráľovskom paláci. Ježišova cesta síce smerovala k Jeruzalemu, ale jej cieľ nebol ani v kráľovskom paláci, ani v Jeruzaleme. Jej cieľ bol v nebi, v “raji Božom”.
Okrem toho vyslobodenie, vykúpenie a dar plnej dôstojnosti človeka sa podľa Ježiša netýkal iba Izraela, ale všetkých ľudí a národov. To už vysoko prevyšovalo plány a chápanie Izraelcov. Nielen samotný cieľ a rozsah vykúpenia, ale rovnako aj spôsob vykúpenia a záchrany. Podľa mienky starších ľudu bolo načase, aby
konečne začali trpieť iní, totiž Rimania, ktorí im doteraz vládli a ich uláčali.
Bratia a sestry!
Okrem národného a náboženského poníženia a “hlbokosti”, do ktorej sa dostal Izrael, sa podobne môže dostať ktorýkoľvek iný národ, ľud, alebo jednotlivec. Dokonca aj ten, ktorý je zdanlivo na vrchole politickej moci a ekonomickej prosperity. Uvediem príklad: O starej Rakúsko-Uhorskej monarchii hovorievame, že bola “žalárom národov”. Jeden, neskôr dva národy, vládli a ostatné národy tu boli ponižované a utláčané. Ale to neznamená, že samotní “žalárnici” nepoznali a neprežívali bytostné a osobné hlbiny a “hlbokosti”. Mocnári zaviazli v mnohých hriechoch a napokon celú ríšu priviedli do záhuby. Pád z vrcholu časnej moci do prachu a spoznanie vlastnej viny, vlastného zlyhania a hriechu pred živým Pánom Bohom je bolestný a desivý. I keď sa niekto môže cítiť ako víťaz a pán nad inými, v skutočnosti je iba služobníkom, ktorému moc môže byť kedykoľvek odňatá. Posledný cisár monarchie skončil spolu s manželkou vo vyhnanstve a ríša zanikla. Následky hriechu pýchy, nespravodlivosti a povrchnej zbožnosti ničia kvalitu života všetkých ľudí.
Je tu však ešte iná priepasť a “hlbokosť”, v ktorej môže uviaznuť spoločnosť a každý človek. Je to priepasť osobného hriechu a jeho moci, z ktorej sa nikto nemôže vyslobodiť sám a ktorá človeka zotročuje.
Nevieme, čo všetko tlačilo na duši nábožného žalmistu. Je však zrejmé, že jeho bieda a bezmocnosť bola veľká. Preto sa modlil:
“ Z hlbokosti volám k Tebe, Hospodine, Pane počuj hlas môj; nech pozorujú Tvoje uši hlas môjho úpenia!” Ak budeš počítať neprávosti, Hospodine, Pane, kto obstojí?”
Takúto, alebo podobnú otázku si kladie v učitej chvíli každý človek. Natíska sa, ľudsky videné, iba jedna odpoveď: Nikto! Je zrejmé, že pred Božím súdom z vlastných síl neobstojí nikto. Darmo človek vyzná jednu, alebo aj sto vín, vždy ostane v duši zožierajúca tá sto prvá a najväčšia vina, ktorou je trvalý príklon a návrat človeka k hriechu a nebezpečenstvo jeho recidívy, ktorý nakoniec zničí všetko úsilie a snahu človeka.
Do tejto našej situácie hovorí dôležité svedectvo viera a skúsenosť viery v Hospodina. “U Teba je však odpustenie…”. Božie slovo má moc nielen zatratiť, ale aj dať nový život z púhej milosti.
Túto skúsenosť mal už žalmista, keď vyznal: “Izrael, čakaj na Hospodina, lebo u Hospodina je milosť a u Neho hojné vykúpenie”. Tým viac má túto skúsenosť každý veriaci v Pána Boha a Jeho milosť, dokázanú v službe zmierenia skrze Jeho Syna, Ježiša Krista. Čo znamená táto skúsenosť a istota?
Ako sa prejavuje v našom živote milosť Božia?
Prejavuje sa: 1. v dare pokánia
2. v istote spasenia
Bratia a sestry!
Ak človek pod mocou hriechu, upadajúc do jeho hlbín iba stená, prípadne sa snaží z jeho moci vymaniť vlastnými silami, vždy sa sklame. Rovnako sa sklame, ak so svojim hriechom ide a žaluje sa svojmu blížnemu. Ten mu nemôže pomôcť, lebo je na tom podobne. Sklamanie našu situáciu iba zhorší…Príklad: Spisovateľ E.Hemingway v novele Starec a more hovorí slovami starého muža Santiaga: Musíš znovu a stále bojovať. Určite zvíťazíš, nesmieš prestať – aj keď ti ulovenú veľrybu ohryzú žraloci. Aj zajtra výjde slnko….”. Keď sa Hemingwy sám dostal do ťažkostí po nezvládnutom boji s alkoholom- zastrelil sa. Nebolo žiadne:…aj zajtra bude svietiť slnko. Bola iba tma…
Ak človek spoznáva svoj hriech proti sebe, alebo blížnemu ako hriech proti samotnému Pánu Bohu a začne k Nemu volať o pomoc a zmilovanie – už tento obrat je sám o sebe prejav Božej milosti a moci. Tam, kde človek po poznaní a úprimnom vyznaní hriechu ide so svojím hriechom k živému Bohu, je na dobrej ceste. Prichdza tak k zdroju skutočnej pomoci a záchrany. Všetky terajšie hlbiny človeka sú predobrazom budúcej hlbiny, ktorá znamená trvalú priepasť medzi nami a Pánom Bohom a preto úprimná pokora a volanie k Hospodinu je prejav veľkej milosti. “U teba je však odpustenie, aby sa Ťa báli. Na Hospodina očakávam, na Jeho slovo očakáva moja duša”.
PretoPán Ježiš otváral oči ľudí nielen uzdravovaním zraku telesného, ale rehabilitoval najmä duchovné videnie ľudí. Aby spoznali, že v Ňom je nám blízky Hospodin a tak aj “milosť nad milosť”. Obrátenie nie je, ako niektorí hovoria a myslia, osobnou zásluhou človeka. Je pre človeka darom, je novou možnosťou a príležitosťou žiť a byť v spoločenstve s naším Otcom. Pán Ježiš aj najväčším hriešnikom povedal: “Choď a nehreš viac”. Úprimné pokánie má hodnotu v tom, že na jeho konci znie hriešnikovi slovo ospravedlnenia a odpustenia. Preto korunou spovede je rozhrešenie. Jeho svätá večere je ponukou Jeho tela a krvi, pokrmu, ktorý slúži človeku k spáse.
Milí bratia a sestry!
Aj po dare odpustenia hriechov v spovedi, alebo po dare milosti vo sviatosti Večere Pánovej zostávame ešte na ceste v tejto časnosti. Nie sme ešte v nebi. Recidíva hriechu nám hrozí stále. Ale skúsenosť s milostivým Pánom Bohom, ktorý v Kristu vzal na seba naše hriechy a vyniesol ich na drevo kríža, dáva nám radostnú nádej spasenia a večného života. Keď prijímame službu Pána Ježiša Krista, ktorú dokonal na Golgote, prijímame veľkú milosť. Naša záchrana nezávisí na našom pechorení a snažení. Volanie k Bohu skrze Krista nám dáva istotu, že On počuje naše volanie. Istotu, že pre Jeho zásluhy obstojíme na Jeho súde. Izrael “nepoznal času svojho navštívenia” a Ježiša odsúdil na smrť a zavrhol. Neprijal Jeho obeť ako dar za svoje hriechy a zostáva v “hlbine”, až do naplneia času pohanov. My však dôverujme Ježišovi, nášmu Spasiteľovi, ktorý hovorí: ” Kto verí, nebude súdený, ale prejde zo smrti do života”. Amen
Smrtná nedeľa 06/ 2020 Ľubomír Batka st.