Božie súdy sa znášali nad Egyptom: Egypt bol bitý pre Faraónovu tvrdošijnosť a hriechy egyptského ľudu. Prichádzala rana za ranou; vody sa zmenili na krv, — žaby, komáre, muchy, mor na dobytok, vredy na ľuďoch a zvieratách, hrozný ľadovec, kobylky, a pred poslednou najstrašnejšou ranou — usmrtením prvorodených Egypťanov — nastala hustá tma nad celým Egyptom. Bola tak hustá, že nevidel jeden druhého, a „tri dni sa nikto neodvážil pohnúť z miesta.“ (2M. 10, 23)
Len v krajine Gošen nebolo tmy. Všetci Židia mali svetlo vo svojich príbytkoch. Hľa, akým mocným sa tu dokázal Boh! Učinil zreteľný rozdiel medzi svojím ľudom a Egypťanmi. Chránil svoj ľud, a Božie súdy padli len na hlavy nepriateľov Božieho ľudu. — Ľud Boží mal svetlo. . .
Božie súdy nad Egyptom sa podobali terajším hrôzam, ktorými hovorí Boh k národom. Ich neprávosti kričia do neba: zem je naplnená pýchou a neprávosťou. Veľká tma zúfalstva, súženia a hrôzy zaľahla nad Európou, ba nad celým svetom ako taká čierna príšera a tlačí sa násilne do ľudských príbytkov a sŕdc. Strach pred nastávajúcimi udalosťami ženie ľudí do zúfalstva. Hlad, drahota, mor, nákazlivé choroby a vojny sa tlačia do ľudských príbytkov a ľudia sa boja len pomyslieť na to, čo môže prísť. „Veď smrť vchádza cez naše okná, vniká do našich palácov, kynoží deti z ulice a mladíkov z námestí.“Vrav: Takto znie výrok Hospodina: „Ľudské mŕtvoly ako hnoj padajú na pole, ako snop za žencom a nikto ich nezbiera.“ (Jer.9, 20—21.)
Je tma, veľká tma, hustá tma po celej zemi.
Ale predsa nie všade. V tej tme súženia a zúfalstva má ľud Božie svetlo. A aké? Toho, ktorý riadi všetky osudy národov, ktorý vie pohroziť a utíšiť vlny a búrky, o ktorom je napísané; „A to svetlo v tme svieti, ale tma ho nepohltila“. (J 1,5) – nášho Pána a Spasiteľa a Jeho zasľúbenia.
Nie sme v tme, v neistote ako svet, ktorý je bez nádeje. Smieme radostne volať: „On je môj, ja som Jeho.“ Sme vo veľkej výhode pred svetom. Máme Ochrancu, ktorý vie pomôcť, ochrániť, potešiť, ktorý sa stará o svojich vyvolených, chvejúcich sa pri výkrikoch hrôzy, pred blížiacim sa nebezpečenstvom. Máme Brata, ktorý sa stará verne o naše potreby. On má o nás starosť. Bez Jeho vôle nám ani vlas z hlavy nespadne. On vidí do budúcnosti a vie, čo príde na Jeho ľud a preto riadi všetko tak, aby z toho mal Jeho ľud úžitok.
A k tomu musia napomáhať aj vojnové prevraty, vírusy a terajšie pomery. On na nás ustavične pamätá, nezabudne v neistej budúcnosti. Aj v súčasnom lomoze a kriku sa prihovára hlasom plným lásky, súcitu a milosrdenstva ; „Neboj sa, lebo som ťa vykúpil, povolal som ťa tvojím menom; môj si ty! Keď pôjdeš cez vodu, budem s tebou, a keď cez rieky, nezaplavia ťa; keď budeš kráčať cez oheň, nezhoríš, ani plameň ťa nespáli.“ (Iz. 43, 1—2.)..„lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa drží za pravicu a vraví ti: Neboj sa, ja ti pomôžem!“ (Iz. 41, 13.)
Neboj sa, aj keď sú vírusy zákerné, keď vidíš pred sebou všetko čierne. Za mrakmi je krásne nebo, čisté, jasné. Tam je tvoj domov. Tam ťa čaká tvoj Kráľ, tvoje Svetlo. Tam, len tam upri svoje oči; a keď vôkol teba bude smrť, záhuba On ťa drží pevne vo Svojej mocnej ruke, vraviac: „…a nikto mi ich nevytrhne z ruky“ (J 10,28). Len sa celkom vlož do Jeho rúk s dôverou; On nemôže sklamať svoje dieťa. Verný je ten, ktorý zasľúbil: „Aj keby sa vrchy pohli a kopce kolísali, moja milosť sa nepohne od teba a moja zmluva pokoja sa nezakolíše,“ hovorí Hospodin, ktorý sa zľutúva nad tebou“.(Iz. 54, 10)
Pokoj Vám!!