Valentínska
Povedz nám slovo, Pane,
daj k žitiu rady,
by našli sme ten poklad
nad poklady!
Veď dal si duši
i viac, než ona tuší,
len nájsť to treba –
ó, pomôž k tomu,
milý Bože z neba! Amen (MR)
Veľpieseň 8, 6 -7:
“Polož si ma na srdce ako pečať,
ako pečať na svoje rameno.
Lebo láska je mocná ako smrť.
Tvrdá sťa záhrobie je žiarlivosť.
Jej žiar je žiarom ohňa,
mohutným plameňom.
(7) Mohutné vody nemôžu
uhasiť lásku,
ani veľrieky ju neodplavia.
Keby niekto chcel dať za lásku
všetko bohatstvo svojho domu,
iste by ním pohrdli.” Amen
Milí priatelia, bratia a sestry!
Dnešný deň, sv.Valentína, vníma veľa ľudí, najmä mladých ľudí ako sviatok zaľúbených a zamilovaných. Počnúc od Ameriky cez Európu a teraz aj u nás rastie popularita tohoto dňa. Zamilovaní majú možnosť prejaviť si dnes slovom, alebo darčekom svoje sympatie, alebo najhlbšie city. Cirkev môže byť hrdá, že zachovala pamiatku svätca, ktorý sa stal patrónom zaľúbených, čo je dnes prijímané so všeobecným súhlasom.
Aj my máme dnes novú príležitosť hovoriť o láske a o zamilovanosti. Chceme ako kresťania aj dnes vysloviť a počuť jedno staro-nové vyznanie lásky ku nám všetkým. Chceme si uvedomiť, že my všetci, nielen mladí ľudia, sme milovaní horúcou láskou. Veľkou láskou, ktorá je “mocná ako smrť” a môže blažiť všetkých ľudí. Pravdaže, nejde o ľudskú lásku, alebo zamilovanosť vo valentínskom zmysle. Nejde o žiadnu okúzlenosť niekoho našimi “peknými očami” alebo naším “dobrým srdcom”, či našimi sladkými rečami. Ten, ktorý nás všetkých miluje, nás veľmi dobre pozná. Pozná naše srdce a vnútro lepšie ako my sami. Nehovoríme ani dnes o inom, ako o úžasnom dive Božej lásky k tomuto svetu a k nám, hriešnym ľuďom.
Poukazujeme na ten skutočne predivný vzťah lásky Ježiša Krista k ľudom a k Jeho cirkvi. I keď Pán vie, že Jeho cirkev na zemi má mnoho “vrások” a iných, nielen kozmetických nedostatkov, On ju miluje a nevzdáva sa jej. Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu. Posvätil ju Duchom a očisťuje ju znovu a znovu svojím slovom a svojou svätou krvou. V nej miluje aj nás. Pre naše vykúpenie pretrpel kríž, pohrdol potupou a posadil sa na pravicu Božiu. Skrze neho uzatvoril Pán Boh novú a večnú zmluvu o našej spáse.
Milí priatelia, možno si niekto myslí, že o tomto vzťahu večného Pána Boha k nám skrze Ježiša Krista, nemožno hovoriť na základe obrazu o zamilovanej deve a mládenca. Že slová starozmluvnej básne nie sú vhodné a primerané k vysloveniu Božej lásky k nám.
Pán Ježiš síce pri opise Božej lásky použil veľa podobenstiev z bežného života ľudí, ale použiť obraz zamilovaných ľudí sa nám možno javí ako “silná káva”.
Pravdou však je, že kresťanská cirkev prijala do biblikého kánonu aj takú knihu, akou je Veľpieseň, nazývaná aj Pieseň piesní, alebo Pieseň Šalamúnova. Je to pieseň plná najkrajších obrazov zamilovanosti, aké možno nájsť vo svetovej literatúre a možno ich porovnať s ktorýmikoľvek podobnými slovesnými dielami. Svojou pôsobivosťou a silou vynikajú dodnes. Cirkev Veľpieseň, túto pôvodne ľúbostnú poéziu a pieseň, prijala do Biblie ako výrazné podobenstvo o vzťahu Božej lásky k svetu a obraz vzťahu Pána Ježiša Krista ku svoje cirkvi. Tento Jeho jednoznačný a silný vzťah lásky k nám kladie však aj otázku o tom, ako je to s našou láskou k Nemu a k Pánu Bohu? Aká je naša odpoveď na Jeho dokázanú lásku? Vieme, že tento náš vzťah je niekedy problematický a preto chceme aj o ňom dnes uvažovať.
Milí priatelia, bratia a sestry!
Všetci vieme o tom, že vzťah medzi zamilovanými ľuďmi je neraz pre ich okolie ľahostajný, inokedy smiešny, alebo aj nepochopiteľný “problém”. Ani rodičia nevedia niekedy pochopiť: “kde nechala ich dcéra oči”, alebo “kde nechal ich syn rozum”?
Z pašiových udalostí vieme, aký bol vzťah Ježišových súčasníkov k nemu. Niektorí Ho z rôznych dôvodov mali radi, dokonca milovali, ale duchovní vodcia Izraela nedokázali pochopiť Jeho lásku k neizraelcom, ktorými oni opovrhovali. Ani lásku k žene hriešnici, k žene Kanánke, k malomocným, k rímskemu stotníkovi a iným – až po lotra na kríži. O láske Ježišovej k nám, hriešnym ľuďom, možno vpravde povedať slovami Veľpiesne: “Láska je mocná ako smrť. – Mohutné vody nemôžu uhasiť lásku, ani veľrieky ju neodplavia”.
Ľudská láska je poznačená aj slabosťami a defektami, akým je neraz aj žiarlivosť, spomínaná v texte. Iste by sme si želali, aby naše vzťahy lásky: snúbenecké, manželské a rodinné neboli poznačené žiadnymi nedostatkami. Aby láska nebola frázou, ale skutočnou obetou pre iného, nášho najbližšieho.
Môžme povedať, že vyznanie lásky Božej k nám nie je frázou a nie je frázou ani v ústach Toho, ktorý pretrpel za nás aj kríž i smrť. Aj dnes je nekonečne trpezlivý a dobrotivý ku všetkým nám.
Musíme si uvedomiť, že hoci je láska tou najväčšou silou, je súčasne veľmi bezmocná v tom, že nemôže a ani nechce vynútiť rovnakú odpoveď z našej strany. Láska nepoužíva nijaké mocenské, či násilné prostriedky – a práve taká je aj láska Božia.
Ako Ježiš hovorí v známom obraze: “Stojím pri dverách a klopem…”. Čaká na otvorenie dverí nášho srdca, nevlamuje sa a nenúti nikoho prijať Ho s dôverou a láskou.
Ak sa niekto niekede na rovine medziľudských vzťahov uchýli k akémukoľvek násiliu, vieme, že to pôsobí skôr kontraproduktívne.
Zvlášť zamilovanosť a zaľúbenosť často býva “jednosmerným prúdom”. Láska skutočne nemusí byť vždy opätovaná. Neraz tečú slzy a slzičky, neraz puká srdce zaľúbených, ten druhý nemusí vždy odpovedať rovnako, ba často je zamilovaný do niekoho celkom iného. Nepomôžu ani prosby, ani hrozby, ani intrigy, ani scény…
A nepomôže ani ten spôsob, ktorý spomína náš text. Moc bohatstva. Niektorí si myslia, že láska sa dá kúpiť, alebo získať bohatsvom. “Keby niekto chcel dať za lásku všetko bohatstvo svojho domu, iste by ním pohrdli”. Láska je skôr darom z neba, a nie nejaký tovar, alebo zemská hodnota. Na tomto svete sa síce dá všetko kúpiť, ale nie láska. Ak to niekto tvrdí, miluje skôr ono zemské bohatstvo, ale nie človeka samého. Preto rozumieme aj výroku Pána Ježiša, ktorý povedal: Moja moc sa v slabosti dokonáva…Trpezlivo čaká na našu vieru a lásku.
Preto je Jeho láska podobná láske Sulamit k svojmu milému, keď hovorí: ” Polož si ma na svoje srdce ako pečať…ako pečať na svoje rameno”. Neviem, ako odpovieme my na lásku Božiu a lásku nášho Spasiteľa. O nej však môžeme vždy nanovo povedať: ” Mohutné vody nemôžu uhasiť Jeho lásku- ani veľrieky ju neodplavia”.
Jedno je teda isté: On trpezlivo čaká na našu odpoveď. Ak Mu aj my prejavíme lásku a dôveru, ak Mu zveríme naše srdce a náš život, neochudobní to naše vzťahy na medziľudskej rovine. Neumenší to našu lásku k tým, ktorých tu milujeme. Naopak, vieme že vzťah lásky k Nemu nás obohatí a našu lásku požehná a rozhojní.
Preto nemusíme dnes vzývať sv.Valentína, patróna zaľúbených, ale oplatí sa zachovať lásku k Tomu, ktorý si nás zamiloval, za nás umrel i z mŕtvych vstal, sedí na pravici Božej, prihovára sa za nás a požehnáva nás viac, ako my prosiť vieme, alebo dokážeme. Amen
Kázeň vo sviatok Valentína – 89/20 – Ľubomír Batka st.